Bratislava 2.decembra 2019- Krajiny strednej a východnej Európy sa od roku 2006 s väčšou či menšou intenzitou snažia o väčšiu diverzifikáciu dodávok zemného plynu, ktoré majoritne zabezpečuje spoločnosť Gazprom Export. Hlavným ťahúňom týchto iniciatív je Poľsko, ktoré už v súčasnosti využíva možnosť importovať skvapalnený zemný plyn (LNG) cez terminál Świnoujście. Dlho očakávaný chorvátsky LNG terminál na ostrove Krk by mali dokončiť v roku 2021 a tým by sa malo dovŕšiť severojužné prepojenie plynárenských sústav medzi Baltským a Jadranským morom. Prístup krajín strednej a východnej Európy k LNG by mohlo uľahčiť aj dokončenie plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Poľskom. Bránou pre dodávky LNG do srdca Európy bude najmä Poľsko, ktoré však spotrebuje veľké množstvo z nich pre vlastnú spotrebu. Potenciál exportu do susedných krajín tak určí vývoj cenových rozdielov medzi poľským trhom a susednými krajinami. Najpravdepodobnejším odberateľom sa stane Ukrajina, prípadne Slovensko. Maďarsko dokáže dovážať LNG z Chorvátska a Česká republika, vzhľadom na chýbajúce prepojenie s Poľskom, svoje dodávateľské portfólio neposilní. V roku 2018 smerovalo od EÚ najviac zemného plynu z Ruska (43%), nasledovalo Nórsko (33%) a LNG dodávky (14%). V regióne strednej a východnej Európy je pozícia Ruska ešte silnejšia, Gazprom Export dodáva plyn na pokrytie až 70% spotreby. Výhradným dodávateľom je pre Rakúsko a Slovensko a pozíciu si posilňuje aj v Maďarsku a Českej republike. Naopak, klesajúcu tendenciu majú dodávky ruského plynu do Poľska, ktoré priamo odoberá LNG z terminálu v Baltskom mori. V roku 2018 dosiahli 2,7 mld. metrov kubických, teda asi 5% spotreby celého regiónu. Vzhľadom k rastúcej spotrebe Poľska a rozhodnutiu upustiť od importu ruského plynu po roku 2022, je zrejmé, že LNG v regióne nenahradí ruský plyn. Nechýba mu však potenciál zastaviť zvyšovanie závislosti na ruskom plynu a v najlepšom prípade ju začať postupne znižovať. Podobnú situáciu vidno aj v celej EÚ. Zemný plyn sa stáva pre ňu čoraz väčšou dovoznou komoditou a závislosť na externých zdrojoch bude rásť. Ich štruktúra sa však mení. Podiel tradičných dodávateľov, Nórska a Alžírska, bude postupne klesať. Ponuka nových zdrojov, ktorý by mohli zvýšiť diverzifikáciu, však nebude veľká. Azerbajdžan dokáže po roku 2020 dodávať do EÚ 10 mld. metrov kubických plynu ročne, perspektíva dodávok v podobnom objeme z východného Stredomoria ostáva neistá. Kľúčovými zdrojmi zemného plynu pre krajiny EÚ v nasledujúcich dvoch desaťročiach sa tak stane Rusko a LNG.
Článok bol redakčne upravený a skrátený. V plnej verzií vyšiel v časopise Slovgas.