Londýn 30. novembra 2022 – V dnešnom svete, v ktorom môžu niektoré veľké ekonomiky potrebovať obrovské množstvá plynu dodané veľmi rýchlo, má Katar, najväčší vývozca LNG rovnakú pozíciu „swing producera“, teda najvplyvnejšieho hráča na globálnom trhu s plynom, akú zvykla mať Saudská Arábia na trhu s ropou. Vzhľadom na to, čo je aktuálne v stávke pre industrializované krajiny Západu aj Východu, Katar doteraz volil diplomatický prístup voči lídrom oboch sfér vplyvu: USA a Číne. V posledných mesiacoch sa však začal postupne zbližovať s Pekingom, čo potvrdila aj najnovšia „mamutia“ dohoda o dodávkach katarského LNG do Číny. Téme sa venoval analytik a bývalý obchodník Simon Watkins na portáli oilprice.com.
Na základe dohody v hodnote viac ako 60 mld. USD dodá štátna spoločnosť QatarEnergy čínskej China Petroleum & Chemical Corporation (Sinopec) 4 milióny metrických ton LNG ročne (mtpa) po dobu 27 rokov, počnúc rokom 2026. Ide o najdlhšiu čínsku zmluvu na dodávku LNG a jednu z najväčších z hľadiska objemu. Podľa Saada al-Kábího, šéfa QatarEnergy a ministra energetiky, ide tiež o prvú zmluvu o dodávkach, ktorá bola oznámená pre projekt North Field East. Nová zmluva podľa neho posúva vzťah Kataru a Číny na novú úroveň, keďže platí až do 50. rokov 20. storočia, zdôraznil al Kábí.
Dohoda nasleduje po sérii podobných obchodov v posledných mesiacoch, ktoré sa začali – s predvídavosťou, ktorá sa zdá byť viac než náhodná – niekoľko týždňov pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Celosvetovo rastúce ceny plynu, ktoré boli jej dôsledkom, Čína, najbližší spojenec Ruska, nielen zázračne predvídala, ale sa proti nim zabezpečila prostredníctvom dohôd o dodávkach LNG s Katarom a inými dodávateľmi, poznamenal Watkins.
V marci 2021 bola uzavretá 10-ročná dohoda o kúpe a predaji medzi Sinopec a Qatar Petroleum na 2 milióny ton LNG ročne. V decembri 2021 ju nasledoval kontrakt medzi QatarEnergy a Guangdong Energy Group Natural Gas na dodávku 1 milióna ton LNG od roku 2024 do roku 2034, ktorá môže byť predĺžená.
Zdá sa nepravdepodobné, že by Katar bol natoľko naivný, aby vnímal takéto obchody v takom kľúčovom období svetových dejín čisto z obchodného hľadiska. Emirát, ktorý sa nachádza medzi Saudskou Arábiou na jednej strane a Iránom na strane druhej, bol predtým veľmi opatrný, aby sa príliš otvorene nepriklonil na stranu USA a ich spojencov (donedávna vrátane Saudskej Arábie) na jednej strane, ani Číny a jej spojencov (vrátane Iránu) na strane druhej.
Jeden pás, jedna cesta
Zdá sa však, že vedenie emirátu popiera, že čím viac sa krajina zapletie s Čínou, tým je pravdepodobnejšie, že skončí v dohodách typu „Hotel California“ – (pieseň skupiny Eagles, v ktorej závere sa spieva You can check out any time you like, but you can never leave – Odhlásiť sa môžete kedykoľvek, ale nikdy nemôžete odísť) – financovaním čínskeho viacgeneračného projektu získavania energie „One Belt, One Road“ (Jeden pás, jedna cesta, OBOR), známeho aj ako Nová hodvábna cesta. Možno, ako každý, kto sa angažuje v takýchto obchodoch, vedenie emirátu neverí, že sa mu stane to isté, konštatuje Watkins.
Tento štýl dohody použila Čína na celom svete, aby jej umožnil zabezpečiť si kľúčové strategické časti pevniny alebo mora výmenou za umorenie dlhov alebo uskutočnené investície – vrátane veľkých letísk a námorných prístavov Iránu v rámci 25-ročnej dohody, či prístavov Hambantota na Srí Lanke a Doraleh v Džibutsku.
Je na mieste poznamenať, že najnovšiu dohodu o LNG medzi Katarom a Čínou označili aj vysoko postavení Katarčania a Číňania za kľúčovú súčasť „integrovaného partnerstva v projekte North Field East [projekt]“. Samotný Sinopec naznačil, že by sa mohol zapojiť do rokovaní o podiele v tomto masívnom poli. Niekoľko miestnych spravodajských zdrojov tiež uviedlo, že čínske národné ropné spoločnosti pokročili v rozhovoroch s Katarom o investíciách do North Field East.
Ak by niekto hral bingo s „čínskymi zdrojmi ropy a zemného plynu na Blízkom východe“, jeho karta by sa rýchlo zaplnila. Čínska stratégia však nestojí na náhode ako bingo, pretože sa zameriava na budovanie strategických aktív pozdĺž starých pozemných a námorných trás „Hodvábnej cesty“, ktoré tvoria základ pre dnešnú „One Belt, One Road“ . Mimochodom, dôvod, prečo došlo v niektorých médiách k odklonu od používania termínu „One Belt, One Road“ k označeniu „Belt and Road Initiative“ (BRI), je ten, že Čína ho uprednostňuje, rovnako ako jej mimoriadne štedrí inzerenti, keďže „Jeden pás, jedna cesta“ znie príliš imperialisticky a kolonialisticky. Tak či tak, čínsky projekt sa zameriava na „jeden pás“ a „jednu cestu“ a ide práve o pekinský pás a pekinskú „cestu“, ktoré má Čína na mysli.
Čínska kontrola nad najväčším plynovým ložiskom na svete a diplomatické kroky
Zabezpečením silnejšej pozície v katarskom North Field East Čína získa bezkonkurenčnú kontrolu nad najväčším zdrojom plynu na svete, vzhľadom na už existujúcu kontrolu nad iránskym poľom South Pars, pretože tieto dve polia sú polovicami jedného ložiska. Celé plynové pole má rozlohu 9700 km2 a podľa odhadov obsahuje 51 biliónov m2 nepridruženého zemného plynu a najmenej 50 miliárd barelov kondenzátu. Katarská časť s rozlohou 6000 km2 – „North Field“ – je základom jeho štatútu popredného svetového vývozcu LNG. Iránska časť s rozlohou 3700 km2, teda South Pars, už predstavuje asi 40 % celkových zásob plynu v Iráne – väčšinou sa nachádza v južných regiónoch Fars, Búšehr a Hormozgan – a asi 75 % jeho produkcie plynu, pripomenul Watkins.
Aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu o skutočnom zámere všetkých týchto čínskych manévrov, v januári tohto roku Peking navštívili ministri zahraničných vecí Saudskej Arábie, Kuvajtu, Ománu a Bahrajnu, ako aj generálny tajomník Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), s cieľom napredovať v rokovaniach o dohode o voľnom obchode medzi Čínou a GCC.
Hlavnými témami rozhovorov bolo definitívne uzavretie dohody o voľnom obchode medzi Čínou a GCC a „hlbšia strategická spolupráca v regióne, kde dominancia USA vykazuje známky ústupu“, uviedli miestne médiá. V októbri sa potom konal summit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO), na ktorom sa Čína snažila posilniť svoj vplyv medzi poprednými svetovými hráčmi v sektore ropy a zemného plynu.
Patrili medzi nich nielen tradiční členovia SCO z Ruska, Kazachstanu a Indie (ktorá bola poverená predsedníctvom organizácie na nasledujúci rok), ale aj nový riadny člen Irán. Okrem toho boli podpísané memorandá o porozumení, kľúčové pre dlhodobé plány Číny v rámci SCO, ktoré bežia súbežne s jej projektom OBOR. Saudskej Arábii, Kataru a Egyptu sa memorandami udelil štatút partnerov pre dialóg SCO. Dosiahla sa aj dohoda o prijatí Bahrajnu, Spojených arabských emirátov a Kuvajtu ako nadchádzajúcich partnerov pre dialóg SCO.
Pred týmto najnovším vývojom medzi Katarom a Čínou mala Európa veľké nádeje, že by mohla požiadať katarskú vládu o pomoc pri riešení možných výpadkov dodávok plynu v dôsledku sankcií na dodávky z Ruska. Delegácie na vysokej úrovni z Nemecka a Francúzska boli zapojené do niekoľkých paralelných rokovaní s cieľom uzavrieť dohody, ktoré by zabezpečili dodávky plynu počas nadchádzajúcej zimy a po nej. V polovici októbra však al-Kábí – vzhľadom na už podpísané dohody s Čínou a v očakávaní podpisu na začiatku uvedenej zmluvy – jasne vyhlásil, že Katar túto zimu neodkloní plyn zazmluvnený ázijskými kupcami do Európy, uzavrel Simon Watkins na portáli oilprice.com.
Foto. TotalEnergies