Praha 5. októbra 2021 – Energetické firmy a politici sa modlia za mierne teploty, pretože na zvýšenie dodávok je už neskoro. To nie je titulok žiadneho kresťanského média, ale analýzy finančnej agentúry Bloomberg. Popisuje ňou nastupujúcu energetickú krízu, do ktorej Európa svojím rozhodnutím odísť od energie vyrobenej z uhlia k zeleným technológiám sťahuje aj zvyšok sveta. Téme sa venovala analytička Lenka Zlámalová na webe echoprime.cz.

Podiel zelenej energie nerastie tak, ako si politici naplánovali. Vetru ani slnku sa rozkázať nedá. A pretože uhoľné elektrárne sa ako špinavý zdroj emisií postupne odstavujú a energia z nich sa zdražuje, všetci sa ako na záchranné palivo vrhajú na plyn. To nie je žiadny obnoviteľný zdroj. Zároveň ale pod tlakom Nemecka, ktoré na ňom má postavenú svoju energetiku, bolo v Zelenej dohode EÚ označené za takzvaný neutrál, pripomína Zlámalová.

To znamená, že preň síce neplatí finančné zvýhodnenie ako pre solár, veterné zdroje a ďalšie OZE, zároveň naň ale nie sú uvalené „trestné“ zdražujúce prirážky v podobe vyšších úrokov a emisných kvót ako na uhlie. V rovnakej neutrálnej kategórii ako plyn je zatiaľ aj jadrová energia, pričom ale vôbec nie je isté, či sa ju tam podarí udržať.

Premiér Andrej Babiš pred niekoľkými summitmi EÚ, kde bez vyjednávania zdvihol ruku za Green New Deal, hoci mal právo veta, tvrdil, že vyjedná výnimku pre jadro. O nič také sa ale nepokúsil, píše analytička s tým, že zápas o udržanie jadra aspoň ako neutrálneho zdroja sa odsúva do ďalších rokov. A podľa všetkého bude veľmi ostrý. Na jednej strane budú stáť Nemci, ktorí sa jadra vzdali a chcú k tomu práve cez zelenú európsku reguláciu dotlačiť ostatných. Na druhej Francúzi, ktorým dnes práve to, že pokrývajú 75 % spotreby z atómovej energie, zaručuje, že majú výrazne nižšie ceny ako Nemci a ďalšie krajiny, ktoré jadrové zdroje nemajú. Navyše dostavujú ďalšie nové bloky a plánujú ich v budúcnosti stavať ešte viac. Rovnakú stratégiu volí aj Fínsko.

Všetkým zostal len plyn

Lenže stavby nových jadrových blokov trvajú dlhé roky. Je to navyše veľmi neistý podnik vo chvíli, keď nikto nevie, ako bude nakoniec európska regulácia jadra pri kádrovaní na čisté a špinavé zdroje vyzerať. A ako veľmi bude preto energia z jadra udržateľná nie klimaticky, ale cenovo, upozorňuje Zlámalová.

„Plynové zdroje možno naopak postaviť veľmi rýchlo. S výrazne nižšími nákladmi. Preto všetci, ktorí väčší podiel jadra nemajú, vsádzajú na plyn. Toho ale nie je na trhu dosť na to, aby dokázal pokryť kombináciu rozjazdu ekonomík po covidových lockdownoch a európskeho odchodu od uhlia,“ zdôrazňuje analytička a pripomína, že zásoby v Európe sú pred zimnou sezónou na rekordne nízkej úrovni. Kríza v Európe predznamenáva problémy pre ostatné kontinenty a ceny plynu – ako v tejto chvíli vôbec najžiadanejšieho zdroja – letia nahor. S ním aj ceny ropy, ktorá je naň tradične naviazaná.

Globálny súboj o zdroje

Dodávky plynu z Ruska a Nórska sú podľa Zlámalovej v tejto chvíli nedostatočné na pokrytie obrovskej európskej spotreby. „Európsky nedostatok sa okamžite prenáša do zvýšeného dopytu a prudkého rastu cien po celom svete. Signál je jasný. Plyn je teraz tým, na čom budú všetci závislí. Nemajú alternatívu. Bude vzácny. Preto idú ceny hore,“ píše Zlámalová.

Dovozcovia LNG v Ázii teraz platia rekordné ceny, aby si zaistili dodávky, a niektorí sa obracajú na „špinavšie“ paliva pre prípad, že by dodávky neboli dostatočné. Čína, najväčší kupec zemného plynu na svete, dostatočne nedoplnil zásobníky, hoci podľa údajov colného úradu je dovoz takmer dvojnásobný v porovnaní s minulým rokom.

Ak čínske továrne budú musieť zápasiť s rozsiahlym výpadkom elektriny, vzrastú globálne ceny ocele a hliníka, upozorňuje analytička. Aby toho nebolo málo, krajina čelí aj nedostatku uhlia. Energetické podniky v Japonsku a Južnej Kórei sú z veľkej časti chránenej vďaka dlhodobým kontraktom na LNG, ktorého cena je viazaná na ceny ropy. Aj tak spoločnosť Korea Electric Power oznámila, že prvýkrát za takmer osem rokov zvýši ceny elektriny.

Náklady na zabezpečenie dodávok LNG vyvolali politickú roztržku v Pakistane. Opoziční politici tam požadujú prešetrenie nákupov štátneho dovozcu. Vo svete sa podľa Zlámalovej schyľuje k mohutnému súboju medzi Áziou, Európou, Blízkym východom a Južnou Amerikou o dodávky LNG od vývozcov ako Katar, Trinidad a Tobago a USA. „Máme obrovský dopyt od všetkých našich zákazníkov, a bohužiaľ nemôžeme uspokojiť všetkých,“ varoval v septembri katarský minister pre energetiku Saad Kaaba.

Americkí vývozcovia sú pripravení dodávať viac LNG než kedykoľvek predtým, pretože koncom roka budú uvedené do prevádzky nové projekty. Ale pretože väčšie množstvo plynu putuje do zahraničia, doma ho bude k dispozícii menej. Ceny plynu v USA sú síce výrazne nižšie ako v Európe a Ázii, aj tak sa obchoduje blízko najvyššej úrovne od roku 2014. Zásoby plynu sú pod päťročným sezónnym priemerom. „Napriek tomu sa americkí ťažiari z bridlíc zdráhajú zvýšiť ťažbu pre obavy, že by to znížilo ich ziskovosť a odradilo investorov,“ ozrejmila analytička. Združenie amerických priemyselných spotrebiteľov energie požiadalo americké ministerstvo pre energetiku, aby obmedzilo vývoz z USA, kým sa zásoby nevrátia na normálnu úroveň. „To by mohlo zväčšiť nedostatok v zahraničí,“ upozornila.

Ostro sa v priamom prenose podľa Zlámalovej ukazuje, ako veľmi globálna ekonomika v ťažení za bezemisnými zajtrajškami závisí a bude závisieť na zemnom plyne. Medzi ekonómami sa čím ďalej častejšie objavujú obavy, či by práve plynová a bezemisná kríza mohla stiahnuť svet do pádu a stagnácie, aký zažil pri ropných šokoch v rokoch 1973 a 1979. Vtedy sa pre zníženie ponuky ropy prudko zvýšili jej ceny. „Teraz sledujeme a budeme sledovať prudký vzostup pri plyne. Horšie než vtedy je to, že nie je vidieť riešenie. Štáty na čele s krajinami EÚ si dávajú veľmi ambiciózne ciele na ceste k bezuhlíkovej ekonomike. Chýba ale jasný, konkrétny plán, ako sa k tým cieľom dostať. Presnejšie povedané, z čoho sa bude tá čistá, vysnívaná bezemisná energia vyrábať,“ upozorňuje analytička. S výnimkou krajín, ktoré sú schopné vďaka prírodným podmienkam vo veľkom využiť vodu, ako niektoré škandinávske krajiny, recept zatiaľ nikto nemá. „Aj tento rok ukazuje poznanie, že veterníky a solár to rozhodne nezvládnu,“ konštatuje.

Ponúkalo by sa riešenie, že by za bezemisný zdroj energie bolo uznané jadro, na čo tlačí Francúzsko, aktuálne najperspektívnejší český spojenec v energetike. V tejto chvíli to ale podľa Zlámalovej vyzerá politicky nerealizovateľné cez Nemecko, ktoré do roku 2022 vypne všetky svoje jadrové bloky.

Do doby, než príde riešenie, na aký pohon bezuhlíkové ekonomika pôjde, je potrebné pripraviť sa na prudký vzostup cien plyn a následne elektriny a všetkého ďalšieho tovaru a služieb, do ktorých sa prirodzene náklady na energie premietajú. „Všetkého od pečiva cez oceľ po dopravu. Predstavy niektorých ekonómov, že inflácia odíde tak, ako prišla, nestojí na reálnych základoch. Chýba odpoveď, z čoho tú cenovo dostupnú energiu bude svet brať,“ zdôrazňuje Zlámalová.

Krivky cien plynu podľa nej hovoria za všetko. Za posledný rok táto dnes existenčne zásadné surovina zdražela o 129,3 %, za posledný mesiac o 25,3 %, za posledný týždeň o 13,3 %. Na dohľad nie je nič, čo by túto krivku zastavilo. „Do chvíle, než sa ukáže, že zima bola skutočne mierna a potreba plynu menšia, ako sa čakalo, ceny dole nepôjdu,“ konštatuje Zlámalová.

Plyn ťahá hore ďalšie ceny. Benzín medziročne zdražel o 56 %, nafta o 58,6 %, vykurovacie oleje o 56,6 %. A pretože sa cez európsku klimatickú reguláciu neustupuje od uhlia, letia prudko nahor aj ceny pôvodne odpisovaného zdroja. Svetové ceny sa za rok zdvihli o 170 %. Nemci, ktorí majú ambíciu byť pioniermi európskej zelenej revolúcie, tento rok vyrobili najväčšiu časť energie práve z uhlia.

Napospas prírode

K tomu sa pridáva prudký vzostup cien emisných kvót, ktoré za rok zdraželi z 30 na 60 €, pripomína analytička. Obrovský vplyv na účty rodín už si zjavne konečne uvedomil aj premiér Andrej Babiš, ktorý rozširovanie emisných povoleniek na ďalšie branže biznisu za Českú republiku v Bruseli schvaľoval. Po narodeninovej návšteve u prezidenta Miloša Zemana vyhlásil, že bude bojovať za cenový strop pre kvóty. Vzhľadom k jeho rokovacom výsledkom v Bruseli sa to nedá považovať za nič iné ako za predvolebné reči do prázdna, myslí si Zlámalová.

Politici podľa nej nie sú dnes schopní prudko rastúce ceny energií riešiť, a tak sa, presne ako píše Bloomberg, modlia, aby zima bola mierna. Technologicky vyspelá západná spoločnosť sa vlastnou vinou dostala do bodu, ktorý jeden z obchodníkov s energiami opisuje slovami: „Takže sme civilizácia, ktorá do čela riadenia energetiky posadila Boha. Bude fúkať? Nebude fúkať? Len Boh to vie. V tejto absurdnej situácii môže byť chvíľu uhoľná elektráreň najlepšou investíciou na svete, pretože nefúka, ako práve teraz. Aby sa vzápätí zase stala úplne neperspektívna, pretože chvíľu fúka. V tejto situácii plánovať potrebné investície do údržby elektrárne je úplne absurdné, pretože rozhodne príroda. Je zaujímavé, ako rýchlo naša civilizácia stratila racionalitu. Ako sa naše v podstate ateistická civilizácia rozhodla svoje prežitie ponechať Prozreteľnosti a Prírode. Lebo tá rozhodne o sile vetra. Gott mit uns!“