Berlín 21. apríla 2022 – Aj keby Nemecko dokázalo splniť svoj cieľ vybudovať dva terminály na skvapalnený zemný plyn (LNG) v najbližších dvoch rokoch, najväčšia európska ekonomika ledva opustí štartovaciu čiaru v pretekoch o nahradenie ruského plynu. Podľa niektorých odborníkov LNG nepostačí na pokrytie európskeho ani nemeckého dopytu a získať relevantné objemy bude ťažké. Nemeckému úsiliu nenahráva ani dĺžka trvania potrebných procesov na domácej pôde. Téme sa venovala agentúra
Plánované nemecké terminály by mohli znovu splyňovať množstvo LNG pokrývajúce zhruba tretinu dodávok, ktoré Nemecko teraz dostáva plynovodmi z Ruska. Berlín si však potrebuje zabezpečiť dodávky LNG na už aj tak napätom trhu LNG, aby mohol terminály zásobovať, upozornil Reuters.
Minister hospodárstva Robert Habeck minulý mesiac povedal, že terminály sa budú musieť stavať „Tesla rýchlosťou“, odkazujúc na fakt, že spoločnosť produkujúca elektromobily postavila svoju obrovskú fabriku neďaleko Berlína len za dva roky.
Nemecko chce procesu pomôcť podporou dvoch projektov LNG terminálov. Jeden z nich je plánovaný v severomorskom prístave Wilhelmshaven neďaleko Brém a druhý v Brunsbütteli pri Hamburgu.
Projektom stoja v ceste jasné výzvy: nemecká byrokratická mašinéria a prísne environmentálne pravidlá. Ekonomickí odborníci, poradcovia a dokonca aj politici preto majú pochybnosti o deklarovanom časovom pláne.
„Časové rámce na vývoj projektov bude ťažké splniť,“ povedal Greg Owen, viceprezident pre rozvoj podnikania v energetickej poradenskej spoločnosti GLJ. „Na spustenie týchto projektov bude potrebné masívne zefektívnenie regulačných schválení a spoločenská akceptácia a vzhľadom na legislatívnu neistotu môžu spoločnosti potrebovať stimuly a záruky na investovanie,“ dodal.
Po prijatí konečného investičného rozhodnutia (FID) trvá vybudovanie terminálu na spätné splyňovanie zvyčajne 2 až 3 roky, poznamenal Owen s tým, že výstavba komplexu exportného terminálu, ktorý ponúka nakladanie, vykladanie, transfér, skvapalňovanie, spracovanie a skladovanie, trvá najmenej päť rokov.
Konečné investičné rozhodnutia
Pred začatím výstavby je však potrebné dosiahnuť konečné investičné rozhodnutie pre plánované termináli v Brunsbütteli, ktorý podporuje štátny fond KfW, spoločnosť RWE a holandský sieťový operátor Gasunie, a vo Wilhelmshavene, ktorý by mohla viesť spoločnosť Uniper.
Hovorca nemeckej spoločnosti German LNG Terminal, ktorý sa zaoberá projektom v Brunsbütteli, odmietol povedať, kedy bude FID prijaté.
Plány na tretí terminál LNG v Stade, ktorý sa tiež nachádza neďaleko Hamburgu a ktorý podporujú belgické spoločnosti Fluxys, Partners Group a nemecké Buss Group a Dow, sú tiež v štádiu realizácie, ale momentálne bez podpory vlády.
Hlavný ekonóm Deutsche Bank Eric Heymann uviedol, že výstavba prvých dvoch terminálov bude trvať najmenej tri roky a dodal, že plány Nemecka na diverzifikáciu od ruského plynu „čelia mnohým obmedzeniam“.
Christoph Merkel, partner poradenskej spoločnosti Merkel Energy, poznamenal, že Poľsku trvalo takmer desať rokov, kým vypracovalo politiku postupného vyraďovania ruského plynu do roku 2023. Muselo pritom takmer zdvojnásobiť kapacitu svojho LNG terminálu, vybudovať plynovod na prepravu plynu z Nórska a vybudovať plynárenské prepojenia so Slovenskom a Litvou.
Dočasným krokom, ktorý Nemecko podniká na umožnenie menšieho dovozu LNG, je obstaranie plávajúcich jednotiek na skladovanie a opätovné splyňovanie (FSRU), na ktoré vyčlenilo približne 2,94 miliardy eur. RWE a Uniper zabezpečili tri plávajúce jednotky v súčasnosti sa diskutuje o štvrtej, pričom niektoré z nich by mohli byť uvedené do prevádzky už budúcu zimu, uviedol Reuters.
Preťahovanie lanom
Skutočnosť, že Nemecko v súčasnosti nemá LNG terminál je výsledkom roky odkladaných plánov, ktoré trpeli nedostatkom politickej a ekonomickej podpory, najmä preto, že ruský plyn bol oveľa lacnejší a ľahko dostupný.
Naproti tomu v Európe existujú viac ako dve desiatky terminálov, prostredníctvom ktorých si nákupcovia zabezpečujú dodávky na základe dlhodobých zmlúv, rovnako ako ich ázijskí kolegovia.
„Momentálne je to preťahovanie lanom, Európa aj Ázia ťahajú na svoju stranu, no tentoraz Európa nie je veľmi odolná,“ povedal Victor Tenev, obchodný konzultant pre LNG v ROITI Ltd. „Nemecko nehľadalo iný ako ruský plyn. Ak by to urobilo, mali by už aspoň 15 miliárd m3 LNG,“ dodal.
Aby bolo možné prilákať dostatočné objemy, je podľa viacerých hráčov na trhu čas na to, aby Berlín a EÚ vo všeobecnosti podpísali 15 až 20-ročné dlhodobé zmluvy s veľkými výrobcami.
Nemecko sa zaviazalo minúť 1,5 miliardy eur na zabezpečenie krátkodobých dodávok LNG a rokuje o dlhodobej dohode s Katarom, najväčším svetovým producentom LNG. Napriek tomu Habeckova nedávna cesta do Kataru ukázala, aké ťažké je zaobstarať si ďalšie objemy, keďže po prvých správach o možnej dohode sa ukázalo, že nebol uzavretý žiadny kontrakt.
Je pravdepodobné, že akékoľvek ďalšie objemy LNG odoberú ázijskí kupci, ktorí sú už hlavnými klientmi Kataru. Len v roku 2021 Čína doviezla približne 110 miliárd bcm a absorbovala 25 % novej trhovej kapacity.
Nemecko spotrebuje približne 100 miliárd m3 zemného plynu ročne, pričom približne 55 % pochádza z Ruska a menšie objemy prúdia z Holandska a Nórska.
Frank Mastiaux, generálny riaditeľ nemeckého energetického podniku EnBW, počíta s tým, že európske terminály by mohli pokryť 2000 terawatthodín (TWh) alebo približne 40 % dopytu po plyne na kontinente, pričom samotná potreba Nemecka je 1000 TWh.
„LNG samotný nemôže byť odpoveďou, pretože by si to vyžadovalo asi 10 nových liniek na výrobu LNG, potrebného na nahradenie dovozov ruského plynu,“ uzavrel pre Reuters Tamir Druz, výkonný riaditeľ spoločnosti Capra Energy.