Londýn 21. novembra 2024 – Medzinárodná energetická agentúra (IEA) zverejnila v polovici októbra svoj každoročný Svetový energetický výhľad (WEO 2024). Jeho tohtoročnou novinkou je vyhlásenie IEA, že svet sa teraz rýchlo blíži k veku elektriny, ktorá bude definovať globálny energetický systém. Podľa výkonného riaditeľa IEA Fatiha Birola je jasné, že budúcnosť globálneho energetického systému je elektrická – a teraz je to viditeľné pre každého“. Portál Natural Gas World sa v tejto súvislosti zamýšľa nad tým, či nehovoriť aj o ére skvapalneného zemného plynu, ako aj nad skutočnou hodnotou prognóz zo strany IEA.
Medzi hlavné závery WEO-2024 patria:
– geopolitické napätie a roztrieštenosť sú hlavnými rizikami pre energetickú bezpečnosť a pre koordinované opatrenia na zníženie emisií;
– spoľahlivé, nezávislé analýzy a poznatky založené na dátach sú nevyhnutné na orientáciu v dnešnej energetickej neistote;
– geopolitických rizík je veľa, ale základné trhové rovnováhy sa zmierňujú, čo vytvára podmienky pre intenzívnu konkurenciu medzi rôznymi palivami a technológiami;
– momentum čistej energie zostáva podľa dostatočne silné na to, aby do roku 2030 prinieslo vrchol dopytu po každom z fosílnych palív;
– dopyt po elektrickej energii sa rozbieha;
– vzostup elektrickej mobility vedený Čínou zaskočil producentov ropy, viac ako každé druhé auto predané na celom svete v roku 2035 bude elektromobilom.
Podľa IEA je energetická bezpečnosť naďalej kľúčovou otázkou, neoddeliteľne spojenou s opatreniami v oblasti klímy. Napriek rastúcej dynamike prechodu na čistú energiu je však svet stále ďaleko od dosiahnutia svojich cieľov čistej nulovej spotreby energie.
IEA vo výhľade okrem iného varuje, že svet nedokáže dosiahnuť cieľ Parížskej klimatickej dohody o neprekročení nárastu globálnej priemernej teploty o 1,5 °C do konca storočia, pričom podľa scenára už stanovených politík (STEPS) smeruje k otepleniu o 2,4 °C , pričom od roku 2023 nedošlo k žiadnemu zlepšeniu.
Vek elektrickej energie
Agentúra tvrdí, že svet v najbližších rokoch vstúpi do nového nastavenia trhu s energiou, ktoré bude poznačené pretrvávajúcimi geopolitickými problémami, ale aj relatívne bohatou ponukou viacerých palív a energetických technológií. Po érach uhlia a ropy svet rýchlo prechádza do veku elektriny. „Elektrická energia v poslednom čase rastie dvakrát rýchlejšie ako celkový dopyt po energii. Odteraz do roku 2035 však bude rásť 6-násobne rýchlejšie, a to vďaka elektrickým vozidlám, klimatizácii, čipom, umelej inteligencii a ďalším,“ píše sa vo výhľade.
Napriek tvrdeniam IEA sa však vrchol spotreby ropy, plynu alebo dokonca uhlia energetickej transformácii stále vyhýba, poznamenal NGW. Aj rast elektrickej energie je veľmi nerovnomerne rozložený. WEO-2024 odhaduje, že dve tretiny globálneho nárastu dopytu po elektrine za posledných desať rokov pochádzajú z Číny, zatiaľ čo v Európe dopyt po elektrine klesá.
IEA odporúča, aby sa v dôsledku tejto transformácie „komplexný prístup k energetickej bezpečnosti rozšíril nad rámec tradičných palív a pokryl bezpečnú transformáciu sektora elektrickej energie a odolnosť dodávateľských reťazcov čistej energie“.
To si bude vyžadovať podstatne vyššie investície do nových systémov elektrickej energie, najmä do rozvodných sietí a skladovania, ktoré v súčasnosti predstavujú 60 % výdavkov na energiu z obnoviteľných zdrojov.
Vek LNG
IEA uvádza, že globálna kapacita vývozu LNG sa do roku 2030 zvýši približne o 50 %, na čele s USA a Katarom. Aj keď niektoré z ohlásených projektov čelia určitým oneskoreniam, očakáva sa, že do roku 2030 sa na trhy dostane až 270 mld. m3. Rast dopytu budú viesť Čína, India a juhovýchodná Ázia.
V rámci scenára STEPS IEA predpokladá, že globálny dopyt po LNG bude v období do roku 2035 rásť, a keďže ponuka bude prevyšovať dopyt, vznikne prebytok a ceny LNG sa znížia. Tie pravdepodobne zostanú v nasledujúcom desaťročí nízke, pričom by mohli vytlačiť rozvoj OZE v rôznych častiach sveta, najmä v Ázii a Afrike.
IEA však upozorňuje, že rozvíjajúce sa a rozvojové ekonomiky dovážajúce plyn by vo všeobecnosti potrebovali ceny na úrovni približne 3 až 5 USD za milión Btu, aby bol plyn atraktívny ako rozsiahla alternatíva k obnoviteľným zdrojom energie a uhliu.
Dopyt po zemnom plyne bol vo všetkých scenároch IEA v porovnaní so scenárom WEO-2023 revidovaný smerom nahor, čo odráža predpokladaný vyšší dopyt po plyne na pokrytie rastu spotreby elektriny v Číne, ako aj dodatočný dopyt na Blízkom východe. Napriek tomu a po desaťročiach rastu však IEA očakáva, že dopyt po zemnom plyne sa do roku 2030 v rámci scenára STEPS dostane na plató a do roku 2050 klesne o 40 % v scenári ohlásených záväzkov vlád (APS) a o 80 % v scenári čistých nulových emisií do roku 2050 (NZE).
Hoci IEA v scenári STEPS očakáva, že globálny dopyt po zemnom plyne dosiahne vrchol do roku 2030, poisťuje sa. Uznáva, že zmeny v globálnom dopyte po energii by mohli umožniť ďalší rast globálneho dopytu po zemnom plyne rovnakým tempom ako v posledných piatich rokoch. K týmto zmenám patrí vyšší dopyt v priemysle, neschopnosť OZE pokryť rast dopytu po primárnej energii a elektrine, prechod z uhlia na plyn a pomalší rast kapacity veternej energie, fotovoltaiky a tepelných čerpadiel, než predpokladá STEPS.
IEA tiež uznáva, že „zemný plyn môže tiež poskytnúť flexibilitu na integráciu nestálych OZE, čo sa často zdôrazňuje ako dôvod jeho pretrvávajúcej úlohy pri prechode“.
Ak by sa tieto faktory naplnili, dopyt by mohol do roku 2040 vzrásť až na 5200 bcm, čo je takmer o 850 bcm viac ako v scenári STEPS. IEA súhlasí s tým, že „nemožno vylúčiť priaznivejšie dlhodobé okolnosti pre rast dopytu po zemnom plyne, ktoré však závisia od kombinácie politických nastavení, technologického vývoja a trhových trendov“.
Za týchto okolností a vzhľadom na to, že svetový dopyt po primárnej energii bude pravdepodobne rásť viac, ako predpokladá STEPS, je zrejmé, že svet musí zachovať investície do rozvoja nových projektov v oblasti zemného plynu, uviedol NGW.
Výzvy
Hlavným vrcholom WEO-2024 je tvrdenie IEA, že svet v súčasnosti rýchlo blíži k ére elektriny. NGW konštatuje, že sa to nakoniec môže stať, no súčasne si kladie otázku, či sa to naozaj deje tak rýchlo, ako tvrdí IEA, a v tejto súvislosti poukazuje na nedávne historické údaje a trendy.
Podľa Štatistického prehľadu svetovej energetiky 2024, ktorý vypracoval Energetický inštitút, vzrástla v rokoch 2013 až 2016 celosvetová spotreba primárnej energie v priemere o niečo viac ako 1 %, teda o 5,2 EJ/rok. Počas nasledujúcich troch rokov, do roku 2019, sa však viac ako zdvojnásobila a vzrástla o viac ako 2 % alebo 12 EJ. Po covidovej „prestávke“ a invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022 sa globálna spotreba primárnej energie vrátila k rovnakému tempu rastu. Neexistujú žiadne náznaky spomalenia.
Počas celého tohto obdobia výroba elektriny rástla v priemere o 2,5 %, vrátane posledného obdobia od roku 2021 do roku 2023. V roku 2013 tvorila približne 16 % celosvetovej primárnej energie a do roku 2023 sa jej podiel zvýšil na niečo vyše 17 %. Pri tomto tempe bude energetická transformácia zdĺhavým procesom, poznamenal NGW. Dodal, že v roku 2023 sa fosílne palivá podieľali na globálnej primárnej energii 81,5 %, čo je len mierny pokles oproti 81,9 % v roku 2022.
Tieto údaje samy o sebe nepodporujú tvrdenie IEA o „rýchlosti“. Pri týchto tempách rastu potrvá ešte nejaký čas, kým svet presvedčivo prejde do veku elektriny. Kým sa tak stane, globálny dopyt po primárnej energii sa bude naďalej zvyšovať. Spôsobuje to rast svetovej populácie, ktorá by sa mala do roku 2050 zvýšiť o 20 %, čo ovplyvní dopyt po energii, pripomína NGW.
Okrem toho, v súčasnosti je v Afrike, južnej Ázii a Južnej a Strednej Amerike priemerné množstvo spotrebovanej energie na osobu približne 30 GJ, čo je menej ako 40 % celosvetového priemeru, hoci ich celkový počet obyvateľov predstavuje viac ako 50 % svetovej populácie a rastie rýchlejšie. Nielenže sa do roku 2050 pravdepodobne priblížia k 60 % svetovej populácie, ale so zlepšujúcou sa životnou úrovňou sa aj ich spotreba energie priblíži k svetovému priemeru.
Spotreba energie na obyvateľa v krajinách OECD v skutočnosti klesá, za posledné desaťročie približne o 0,7 % ročne. V krajinách mimo OECD, ktoré tvoria 83 % svetovej populácie, sa však zvyšuje o 1,4 % ročne a v poslednom čase ešte rýchlejšie. V Indii, kde spotreba energie na obyvateľa dosahuje len 16 % priemeru OECD, je nárast ešte rýchlejší, a to o 3,2 % ročne.
Kombinovaný účinok všetkých týchto faktorov by mohol do roku 2050 znamenať nárast globálneho dopytu po primárnej energii o viac ako 30 %. Ak sa tak stane, všetky formy energie budú musieť naďalej rásť, aby takú úroveň primárnej energie zabezpečili, pričom kľúčovou otázkou zostáva energetická bezpečnosť.
Ako zdôrazňuje poradenská spoločnosť McKinsey, „napriek pokroku, ktorý dosiahli OZE, nerastú dostatočne rýchlo na to, aby dokázali udržať krok s rastom globálneho dopytu po energii, ktorý je dôsledkom zlepšovania životnej úrovne a rastúcich energetických potrieb“. To je jeden z dôvodov, prečo sa OPEC, najväčšie ropné a plynárenské spoločnosti a teraz aj veľké medzinárodné banky a veritelia domnievajú, že upustenie od investícií do nových zdrojov ropy a plynu destabilizuje energetické trhy a povedie k ďalším krízam, uviedol NGW.
Pod podmienkou pochopenia, že prognózy IEA vychádzajú zo scenárov na dosiahnutie cielených konečných výsledkov, sa tieto prognózy môžu použiť ako zdroj informácií pre budúce politiky a stratégie. Scenár STEPS predpokladá, že sa budú dodržiavať prevládajúce politické nastavenia v jednotlivých krajinách, a APS, že oznámené záväzky, ciele a ciele čistých nulových emisií prijaté vládami budú splnené v plnej miere, zatiaľ čo NZE mapuje cestu, ktorá má viesť k čistým nulovým emisiám do roku 2050. Výsledky v WEO-2024 sú preto skôr výsledkami modelovania scenárov než faktami alebo prognózami. IEA sa zameriava na urýchlenie energetickej transformácie, konštatoval NGW.
Napriek nedávnej dynamike je energetická transformácia v počiatočnom štádiu, vyplýva z výskumu spoločnosti McKinsey. Ten poukázal na potenciálny nesúlad medzi klimatickými ambíciami a tým, čo sa pravdepodobne dosiahne v praxi. „Momentálne sme len na úrovni približne 10 % nasadenia „fyzických aktív“ – technológií a infraštruktúry -, ktoré budeme potrebovať na splnenie globálnych záväzkov do roku 2050.“
Súčasnou trajektóriou sa v tomto storočí nedosiahne čistá nula. Podľa nedávnej správy „Emissions Gap Report“ Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), „je svet na ceste k nárastu teploty o viac ako 3˚C oproti predindustriálnej úrovni“.
Problémom je, že väčšina krajín zatiaľ z rôznych dôvodov nedodržiava svoje deklarované politiky a klimatické záväzky. Kľúčovým faktorom vo väčšine krajín Afriky a globálneho Juhu je nedostatok finančných prostriedkov. IEA varuje, že „finančné náklady a riziká projektov obmedzujú šírenie čistej energie“.
Nedávne zlyhanie pri dosiahnutí dohody o financovaní biodiverzity na COP16 neveští nič dobré pre oveľa ambicióznejší nový kolektívny kvantitatívny cieľ o financovaní, ktorý sa má dohodnúť na COP29 v Baku.
Svet sa nedrží svojej klimatickej politiky
Nedávna analýza berlínskeho výskumného inštitútu Mercator dospela k záveru, že prevažná väčšina klimatickej politiky a politického úsilia v boji proti klimatickým zmenám má malý účinok. Dospel k záveru, že „z 1500 politík v oblasti klímy implementovaných v 41 krajinách v rokoch 1998 až 2022 len malá menšina viedla k výraznému zníženiu emisií uhlíka, pričom väčšina opatrení bola príliš špecifická na to, aby priniesla významný rozdiel. Len 63 z 1500 politických opatrení skutočne viedlo k výraznému zníženiu emisií CO2.
Je to tak preto, že krajiny nie sú pri prísľuboch dostatočne ambiciózne, ako aj preto, že opatrenia, ktoré implementujú, často nefungujú tak, ako sa plánovalo.
Výbor OSN v októbri informoval, že šesť rokov pred implementáciou Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj je svet na ceste dosiahnuť len 17 % jej cieľov. Takmer polovica zo 17 cieľov vykazuje minimálny alebo mierny pokrok, zatiaľ čo viac ako tretina sa zastavila alebo dokonca zaznamenala regres. Medzi identifikované prekážky patrí pandémia COVID-19, eskalujúce konflikty, geopolitické napätie, vplyvy zmeny klímy a systémové ekonomické deficity.
Správa výboru zdôraznila potrebu financovania rozvoja ako najvyššiu prioritu. Investičná medzera v rozvojových krajinách je 4 bilióny dolárov ročne. „Je nevyhnutné rýchlo zvýšiť financovanie a fiškálny priestor, ako aj reformovať globálny finančný systém, aby sa uvoľnilo financovanie.“
Hodnotenie národne stanovených príspevkov krajín – záväzkov znížiť emisie skleníkových plynov – v roku 2023 dospelo k záveru, že „je nepravdepodobné, že tieto plány povedú k zmenám, ktoré sú dostatočne rýchle a dostatočne účinné na to, aby zmenili svetovú trajektóriu počas niekoľkých nasledujúcich rokov či dekád“. Jedným z dôvodov je zameranie Parížskej dohody na ambíciu cieľov a globálny tlak na krajiny, aby oznámili dátum dosiahnutia nulových čistých emisií, prekračujúci reálne možnosti krajín dosiahnuť ciele, ktorých realizácia si vyžaduje výrazné ekonomické a sociálne zmeny.
Existuje aj rozpor medzi záujmami rozvojových a rozvinutých krajín. Pre väčšinu rozvojových krajín je podľa výboru OSN „prispôsobenie sa prebiehajúcim, čoraz závažnejším vplyvom zmeny klímy oveľa naliehavejšie ako znižovanie emisií skleníkových plynov“.
Hoci obnoviteľná energia má veľký potenciál, stále čelí problémom, ako je skladovanie, riadenie siete a neschopnosť vyrábať elektrinu na požiadanie počas špičiek. Je to výzva pre energetické spoločnosti, ktorých prioritami je „zabezpečiť stabilnú, spoľahlivú a cenovo dostupnú dodávku elektriny, aby sa zabezpečil prístup spotrebiteľov k elektrine a podporil sa pokračujúci ekonomický rozvoj“.
Pre všetky uvedené dôvody sú scenáre IEA užitočné ako zdroj informácií o budúcich politikách a stratégiách a nie ako predpovede budúcich výsledkov. Nemožno ich považovať za prognózy, ktoré sú zvyčajne výsledkom analýzy dostupných údajov a minulých informácií s cieľom predpovedať budúci výsledok, uzavrel portál Natural Gas World.