Peking 10. júla 2024 – Čínska spotreba zemného plynu neustále rastie a tamojší experti očakávajú jej vrchol až v roku 2040. Plyn sa stále viac využíva aj pri výrobe elektriny, napriek tomu však jeho podiel v tomto sektore dosahuje len 3,2 %. Nahradením uhlia pritom predstavuje významnejšiu možnosť znižovania emisií ako síce masívne, ale stále príliš pomalé zavádzanie OZE. Vzhľadom na limity domácej produkcie a potrubného dovozu bude kľúčom k zvýšeniu využívania plynu v Číne import LNG. Téme sa venoval portál Natural Gas World (NGW).
Z údajov Národnej komisie pre rozvoj a reformu (NDRC) spotreba zemného plynu v Číne vzrástla v roku 2023 o 7,6 % na 394,53 bcm. Ekonomický a technologický výskumný inštitút (ETRI) štátnej energetickej spoločnosti CNPC predpovedá, že tento rok vzrastie o ďalších 6,1 % na 415,7 bcm.
ETRI tvrdí, že najvyšší rast, 7,5 %, zaznamená spotreba plynu v sektore výroby elektriny. Potvrdzuje to trend z posledných rokov, ktorý ukazuje, že zloženie spotreby plynu v Číne sa mení, keďže energetický sektor sa stáva stále dôležitejším prvkom celkového dopytu.
Podiel dopytu po plyne na výrobu elektriny na celkovej spotrebe vzrástol v roku 2023 na rekordných 22,5 %, pričom od roku 2013 zaznamenal stabilný stúpajúci trend, na rozdiel od stabilných alebo mierne klesajúcich podielov iných veľkých trhoch s koncovou spotrebou. Neustále sa zvyšuje aj výstavba nových elektrární spaľujúcich uhľovodíky, z ktorých takmer všetky sú plynové. V roku 2023 pribudlo 12 GW týchto zdrojov, kým v roku 2022 to bolo 10,5 GW, v roku 2021 10,0 GW a v roku 2020 len 8,4 GW.
Výroba elektriny z plynu bola navyše relatívne odolná aj v roku 2022, keď boli medzinárodné ceny na vrchole. Plynové zdroje klesli v roku 2022 na 275,6 TWh z 287,1 TWh v roku 2021, ale minulý rok vyskočili späť na rekordných 297,8 TWh.
Čo je však na čínskom využívaní plynu najpozoruhodnejšie, je fakt, že predstavuje len 3,2 % výroby elektriny, upozornil NGW.
Príliš pomalý rast nefosílnych zdrojov
Rastúce teploty v Číne na začiatku tohto leta si pravdepodobne, rovnako ako minulý rok, vyžiadajú rekordné úrovne sezónneho výkonu, čo povedie k zvýšeniu výroby z rozširujúcej sa flotily plynových zdrojov.
Horúčavy majú obrovský vplyv na čínsky energetický sektor. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) vzrástli čínske zásoby klimatizácií z 531 miliónov v roku 2015 na 862 miliónov v roku 2023. Krajina v tomto období predstavovala viac ako tretinu celosvetových inštalácií klimatizácií.
Vyššie teploty spôsobujú počas leta raketový nárast dopytu po chladení v mestských oblastiach, čo výrazne zaťažuje elektrizačný systém. Počet zamestnancov v mestách v Číne dosahuje takmer 900 miliónov, čo je viac ako dva a pol násobok celkového počtu obyvateľov USA.
Čína je aj svetovým lídrom v nasadzovaní solárnej energie, s takmer 610 GW v prevádzke na konci roka 2023, čo je obrovský, 55 % skok oproti roku 2022. V minulom roku sektor vyrobil 584,2 TWh elektriny. Denná krivka solárnej energie však zaznamenáva vrchol výroby okolo poludnia, zatiaľ čo teploty pokračujú v raste až do popoludnia. Dopyt po chladení sa tak predĺži až do večera, čo spôsobuje veľký „hlavybôľ“ prevádzkovateľom prenosových sústav v krajine a vytvára významný trh pre denné presuny energie prostredníctvom skladovania, poznamenal NGW.
Riešenie otázky uhlia
Čína si môže pripísať mnohé rekordy, pokiaľ ide o pokrok v oblasti energetickej transformácie, no faktom zostáva, že minulý rok emisie CO2 z uhoľných elektrární dosiahli rekordných 5,56 miliardy tony, čo je takmer o 6 % viac ako v roku 2022. Okrem toho krajina stále buduje nové uhoľné zdroje. V roku 2023 bolo uvedených do prevádzky ďalších 47,4 GW, čo je výrazný nárast z 27,6 GW v roku 2022.
Krajina má ambiciózne ciele v oblasti obnoviteľnej energie a kapacity na ich dosiahnutie. Ak bude pokračovať v pridávaní kapacity OZE tempom roku 2023, bude na dobrej ceste strojnásobiť svoju kapacitu do roku 2030, čo by bol pozoruhodný úspech. Stane sa tak na úkor produkcie z uhlia, ale nie tak skoro, ako by si niekto predstavoval.
Podľa IEA vzrástol čínsky dopyt po elektrine v roku 2023 o 6,4 %. Údaje Energetického inštitútu uvádzajú nárast o 6,9 %, čo je vo vyjadrení výkonu 608 TWh.
Napriek rekordnému minuloročnému nasadeniu veternej a solárnej energie vzrástol dopyt po elektrine dvakrát viac ako nárast produkcie OZE, ktorý dosiahol 295,6 TWh. IEA odhaduje, že tempo rastu dopytu po elektrine tento rok klesne na 5,1 %, čo je predpoveď, ktorú môže narušiť dopyt po chladení, a na 4,9 % v roku 2025 a 4,7 % v roku 2026.
Preto, hoci sa obnoviteľná energia využíva v bezprecedentnom rozsahu, Čína musí ešte dosiahnuť tzv. inflexný bod, v ktorom nízkouhlíkové prírastky energie z hľadiska výkonu prevyšujú rast nového dopytu. Vláda dovtedy nemusí zastaviť výstavbu nových uhoľných elektrární a dokonca aj v tomto štádiu bude mať stále veľkú uhoľnú flotilu, ktorá bude poskytovať väčšinu elektriny, uviedol NGW.
Zníženie emisií prechodom z uhlia na plyn
V Číne, viac ako v ktorejkoľvek inej krajine, sú na riešenie emisií skleníkových plynov (GHG) potrebné všetky vyššie uvedené riešenia. Vzhľadom na masívnu prevahu výroby elektriny z uhlia a relatívne malé využitie plynu predstavuje prechod z uhlia na plyn obrovskú príležitosť.
Ako bolo dobre zdokumentované v USA, prechod z uhlia na plyn mal rovnaký, ak nie väčší vplyv na znižovanie emisií skleníkových plynov ako rast výroby nízkouhlíkovej energie. V rokoch 2005 až 2022 klesli emisie skleníkových plynov v USA z 2411 miliónov t CO2 na 1507 miliónov t. V tomto období podiel uhlia na celkovej výrobe elektriny klesol z 50 % na 19 % a nevodné OZE (vietor, solár) vzrástli z 2 % na 17 %. Výroba z plynu stúpla z 19 % na 39 %.
Americké národné laboratórium pre obnoviteľnú energiu (NREL) v správe z januára predpovedalo, že aj v prípade, že emisie uhlíka v USA klesnú o 95 %, sa kapacita výroby z plynu zvýši o 130 GW. Americký systém by podľa NREL stále potreboval energiu z plynu v časoch kritického dopytu na zabezpečenie stability a spoľahlivosti siete.
Podobne v Číne CNPC vníma veľký nárast využívania zemného plynu v krajine ako prostriedok na zníženie emisií skleníkových plynov, keďže spotreba uhlia klesá. ETRI na konci minulého roka predpovedal, že čínsky dopyt po plyne dosiahne vrchol v roku 2040 na úrovni 605,9 bcm, pričom podiel nefosílnych palív bude okolo 40 – 45 % primárneho energetického mixu. CNOOC v máji stanovila špičkovú spotrebu plynu v krajine tiež na rok 2040, ale na úrovni až 700 bcm.
Prognóza ETRI bola podľa NGW nižšia ako v predchádzajúcich rokoch a nízky scenár predpokladal 558,5 bcm v roku 2040. Inštitút však poznamenal, že plyn na výrobu elektriny bude predstavovať 70 % celkového rastu dopytu. Predpovedá, že zvýšenie dodávok nefosílnej energie pokryje 80 % rastu dopytu po energii do roku 2030, a až potom začnú nefosílne palivá postupne nahrádzať energiu z fosílnych palív.
Dovoz – kľúč k zvýšeniu používania plynu
Na rozdiel od USA spotreba plynu v Číne prevyšuje domácu ponuku, takže schopnosť dovážať ho je základom budovania výroby elektriny z plynu nahradzujúcej uhoľnú produkciu. Napriek prísľubu vlastnej revolúcie v oblasti bridlicového plynu sa čínska domáca ťažba plynu medzi rokmi 2013 a 2023 zvýšila len o 102,9 bcm, zatiaľ čo spotreba vzrástla o 216,4 bcm.
Peking sa bude usilovať o všetky prvky zabezpečenia plynovej bezpečnosti – t. j. zvýšenie domácej produkcie a snahu o zabezpečenie diverzifikácie dodávok. Možnosti potrubného dovozu zostávajú relatívne obmedzené a poskytujú dodávky zvyčajne závislé od jedného dodávateľa. Čínsky stredoázijský plynovodný systém umožňuje krajine napojiť sa na viaceré miesta ťažby v Strednej Ázii, ale je do značnej miery závislý od Turkménska. Dovoz z Mjanmarska vyzerá čoraz slabší, v minulom roku dosiahol len 3,7 bcm.
Potrubné dodávky z Ruska sa nepochybne zvýšia, ale napriek túžbe Moskvy nájsť nové trhy pre svoj plyn, dohoda o plynovode Power of Siberia 2 zostáva v nedohľadne. Okrem toho, napriek cenovým maximám v roku 2022, vyhliadky na veľké zvýšenie ponuky na trhu s LNG z USA, Kataru a iných dodávateľov, spolu s vrcholom európskeho dopytu, robia trh LNG čoraz atraktívnejším z hľadiska cien a rôznorodosti ponuky na minimálne nasledujúce desaťročie. Najdôležitejšie centrá dopytu po plyne v Číne sú navyše na juhovýchode, ďaleko od Sibíri a Strednej Ázie.
Nie je preto prekvapujúce, že prognózy rastu dopytu po LNG hovoria najmä o Číne. Obchod s LNG sa bude čoraz viac zameriavať na Áziu, pričom hlavným zákazníkom je práve Čína s jej potrebou dosiahnuť vo veľkom rozsahu prechod z uhlia na plyn ako kľúčový pilier stratégie v oblasti klimatických zmien.
Vzhľadom na to, že výroba LNG v Mexiku, Kanade a USA smeruje k veľkej expanzii, zdá sa pravdepodobné, že Severná Amerika bude poháňať ázijskú energetickú transformáciu plynom. A na druhej strane Čína urobí všetko, čo bude v jej silách, aby predala svoje produkty energetického prechodu späť na trhy Severnej Ameriky. To znamená ďalšiu zmenu v čínsko-americkom obchodnom vzťahu, ktorý sľubuje zaujímavé časy, uzavrel Natural Gas World.