Bratislava 2.februára 2020- Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 pre vybrané sektory ekonomických činností (ďalej len „stratégia“) predstavuje strategický dokument, ktorý by mal prostredníctvom účinných a nákladovo efektívnych opatrení v sektore priemyslu, energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, lesníctva a odpadu predstaviť návod ako v budúcnosti dosiahnuť (alebo sa k nej priblížiť) uhlíkovú neutralitu, t.z., že do atmosféry bude vypustených len toľko emisií, koľko je príroda schopná zachytiť.

Na základe projekcií emisií skleníkových plynov a expertných odhadov predpokladá Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR), že Slovensko by mohlo znížiť emisie v roku 2050 v porovnaní s rokom 1990 o maximálne 80%, v prípade započítania záchytov v sektore LULUCF[1] by sa mohlo počítať s najviac 90% znížením emisií v porovnaním s rokom 1990 (stále by zostávalo minimálne 7 MtCO2ekv. k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality). Aj na základe týchto skutočností je jasné, že plánované opatrenia sa dotknú aj plynárenského sektora a tento článok sa pokúsi zhrnúť všetky dôležité fakty.

Obr 1.: Odhadovaná trajektória znižovania emisií do roku 2050

Postavenie a smerovanie zemného plynu v stratégii

Stratégii predchádzala Štúdia nízkouhlíkového rastu pre Slovensko, v ktorej MŽP SR v spolupráci so Svetovou bankou pomocou dvoch modelov na projekciu emisií skleníkových plynov analyzovalo možné scenáre vývoja. Výsledkom bolo 5 možných scenárov. Jeden základný a štyri alternatívy, resp. dekarbonizačné scenáre. Zo štúdie zobralo ministerstvo dva scenáre a to referenčný scenár, v stratégii označovaný ako WEM – With Existing Measures a scenár DCarb2[1], v stratégii označovaný ako WAM – With Additional Measures. Napriek tomu, že pôvodná Štúdia nízkouhlíkového rastu neobsahovala scenár smerujúci až k uhlíkovej neutralite, bol tento scenár  v stratégii doplnený pod označením NEUTRAL. Ku všetkým týmto scenárom sú v stratégii navrhnuté opatrenia, prostredníctvom ktorých by mali byť jednotlivé scenáre realizované.

V rámci opatrení v sektore energetiky (vrátane dopravy a fugitívnych emisií) je v scenári s existujúcimi opatreniami zahrnutá aj optimalizácia systémov diaľkového vykurovania, pričom pod touto optimalizáciou sa myslí aj prechod z uhlia na zemný plyn a inštalácia kogeneračných jednotiek s kombinovanou výrobou elektriny a tepla. V dodatočných opatreniach sa nachádzajú aj opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti v sektore budov výmenou starých neefektívnych a neekologických vykurovacích zariadení na tuhé palivo za moderné zariadenia – kotlíkové dotácie v kombinácií so zateplením.

Z dôvodu vysoko rozvinutej prepravnej a distribučnej siete, je navrhované aj využívanie existujúcej plynárenskej infraštruktúry pre obnoviteľné zdroje energie – zelených plynov, ktoré je predpokladom pre ďalšiu dekarbonizáciu hospodárstva.

S biometánom sa počíta aj v rámci opatrení pre energetickú efektívnosť, kde je zámerom podporovať účinné systémy centralizovaného zásobovania tepla spaľujúce biometán.

V prípade, že prínos pre spotrebiteľa preukázateľne preváži náklady, je navrhovaná inštalácia a zavádzanie inteligentných meracích systémov v dodávke plynu a to medzi opatreniami pre zvyšovanie energetickej efektívnosti.

V sektore priemyselných procesov stratégia navrhuje len jediné opatrenie, a tým je využívanie vodíka (vrátane prechodu na výrobu ocele založenej na vodíku), ktoré by mohlo výrazne ovplyvniť podobu plynárenského sektora.

V sektore poľnohospodárstva je medzi opatreniami podpora výroby bioplynu ako lokálneho zdroja energie. Komplexnejší prístup v podobe výroby biometánu je zahrnutý v rámci sektora odpadov, kde je medzi opatreniami energetické zhodnocovanie odpadov prostredníctvom výroby elektriny a tepla z biometánu (pochádzajúceho najmä z odpadov z rastlinnej a živočíšnej produkcie, z biologicky rozložiteľnej časti komunálneho odpadu, biologicky rozložiteľných kuchynských a reštauračných odpadov a odpadov z čističiek odpadových vôd), ako aj transformáciu bioplynu na biometán a jeho následné využitie v doprave alebo vstrekovanie do distribučnej siete.

Nepriamo ovplyvnia sektor plynárenstvá dva nosné prvky dekarbonizácie v nízkouhlíkovej stratégii a to: zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov; a zvyšovanie energetickej efektívnosti. V stratégii sú tieto ciele vyčíslené do roku 2030 a vychádzajú z Národného energetického a klimatického plánu.

Záverečné zhodnotenie stratégie

Ako hlavné pozitívum tejto stratégie je potrebné vyzdvihnúť skutočnosť, že autori stratégie si uvedomujú dôležitosť synergického efektu výmeny zdroja vykurovania (kotlíkových dotácií) v kombinácii so zateplením, a navrhujú opatrenie, ktoré tieto dva prvky kombinuje. Ako ďalší pozitívny bod v stratégií možno vnímať aj zvýšený záujem o využívanie obnoviteľných plynov a vodíka. Treba však pripomenúť, že nie je jasné, aký bude mať scenár smerujúci k uhlíkovej neutralite dôsledky, keďže tento nebol v Štúdii nízkouhlíkového rastu pre Slovensko vyčíslený. Pri implementácii navrhovaných opatrení je potrebné taktiež dbať na to, aby sa najskôr bezo zvyšku eliminovali tuhé fosílne palivá v slovenskej energetike, a zároveň, aby sa nezabúdalo na výborný environmentálny profil zemného plynu v porovnaní s ostatnými fosílnymi palivami či pevnou biomasou spaľovanou v lokálnych zdrojoch vykurovania.

Záverom je nutné pripomenúť dôležitosť racionálneho prístupu bez emócií, a to fakt, že plánované zvyšovanie energetickej efektívnosti by malo primárne riešiť vysokú energetickú intenzitu hospodárstva resp. priemyslu SR. Druhé opatrenie – zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov by potom malo primárne riešiť náhradu uhlia v sektore vykurovania a chladenia, tiež vo výrobnom priemysle a malo by tiež kompenzovať očakávaný nárast emisií CO2 v sektore dopravy.



[1] LULUCF – využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesníctvo

[1] Na základe intenzity cieľov pre obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť je charakterizovaný ako stredný scenár.