Londýn 28. júla 2022 – Nové dohody medzi Ruskom a Iránom o spolupráci v plynárenskom sektore sú kľúčové pre súčasnú globálnu plynovú krízu a predstavujú hrozbu pre Západ. V analýze pre oilprice.com to tvrdí Simon Watkins, bývalý forexový obchodník, publicista a analytik venujúci sa finančníctvu a autor viacerých bestellerov. Zameranie sa Gazpromu na rozširovanie iránskych kapacít LNG podľa neho prichádza práve v čase, keď je pre európske štáty životne dôležité dramatické zvýšenie dodávok skvapalneného plynu, ktoré majú kompenzovať výpadky ruských dodávok.

Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval minulý týždeň do Teheránu po druhýkrát od 24. februára, keď nariadil inváziu na Ukrajinu. Tesne pred jeho príchodom podpísala ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom memorandum o porozumení (MoU) v hodnote 40 miliárd USD s Národnou iránskou ropnou spoločnosťou (NIOC), ktoré je súčasťou rozsiahleho programu zvýšenej spolupráce medzi Ruskom a Iránom. Dokument je založený na ideách, o ktorých už predtým diskutoval Putin s iránskym prezidentom Ebrahímom Raísím, a ktoré boli aj predmetom návštevy ruského podpredsedu vlády Alexandra Novaka v Iráne začiatkom júna, konštatuje Watkins.

Kremeľ môže kontrolovať dodávky z Iránu

Okrem iných dohôd obsiahnutých v memorande Gazprom prisľúbil NIOC plnú podporu pri rozvoji plynových ložísk Kish a North Pars v hodnote 10 miliárd USD s cieľom produkovať viac ako 10 miliónov kubických metrov plynu denne. MoU obsahuje aj podrobnosti o projekte v hodnote 15 miliárd USD na zvýšenie tlaku v obrovskom plynovom poli South Pars na námornej hranici medzi Iránom a Katarom.

Gazprom sa podľa iránskych spravodajských zdrojov bude podieľať aj na dokončení rôznych projektov na skvapalnený zemný plyn a výstavbe plynovodov na export plynu podľa návrhov Kremľa. Rusku dávajú ešte väčšiu kontrolu nad budúcimi dodávkami plynu prichádzajúcimi z Iránu, ktoré mohli smerovať do južnej a následne do severnej Európy, aby pomohli zmierniť súčasnú krízu v dodávkach plynu vo veľkých európskych krajinách, tvrdí analytik.

Vďaka výraznejšiemu angažovaniu sa v obrovskom plynovom poli South Pars sa Rusko dostalo do pozície, v ktorej by mohlo narušiť dodávky LNG z Kataru do Európy, myslí si Watkins. South Pars s rozlohou 3700 km2 je najväčším zásobníkom zemného plynu na svete, obsahujúcim najmenej 1800 biliónov kubických stôp plynu a najmenej 50 miliárd barelov kondenzátu zemného plynu. Zvyšných 6000 km2 lokality North Field patrí Kataru. Toto nadobúda ešte širší geopolitický význam vzhľadom na pretrvávajúci záujem ruského a iránskeho sponzora, Číny, o kontroverznú 11. fázu plynárenskej lokality South Pars, poznamenal Watkins.

Zameranie sa Gazpromu na rozširovanie iránskych kapacít LNG podľa neho prichádza presne v čase, keď je pre európske štáty životne dôležité dramatické zvýšenie dodávok LNG na kompenzáciu výpadkov z Ruska. „Je jasne identifikovateľné ako osvedčená základná stratégia KGB, ktorá sa opiera o kombináciu postupne sa zvyšujúceho tlaku na nepriateľa a následné čakanie, kým sa vzdá, čo je skvelý spôsob, ako dosiahnuť víťazstvo,“ píše expert.

Kalkulácia s nemeckým postojom

Kremeľ vie, že Nemecko – de facto líder Európskej únie (EÚ) a jej exekutívy, Európskej komisie (EK) – sa od začiatku diskusií o takejto možnosti nechcelo odstrihnúť od dovozu ruského plynu. Nemecko sa po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu istý čas oveľa menej venovalo možnosti zastavenia dovozu ropy a plynu z Ruska než vyriešeniu otázky, ako za ne naďalej platiť, aby ich Rusko nezastavilo, píše Watkins.

Pripomína, že sa tak stalo po dekréte prezidenta Putina (31. 3.), ktorý požadoval, aby kupujúci z EÚ platili za ruský plyn v rubľoch prostredníctvom nového mechanizmu menovej konverzie, inak budú riskovať zastavenie dodávok. V smernici, ktorú 21. apríla rozoslala do všetkých členských štátov EÚ, potom EK uviedla, že akceptovanie nových ruských podmienok pri platbe za plyn sa zdá byť možné a nie je v rozpore s právom EÚ. Komisia dodala, že spoločnosti z EÚ môžu požiadať svojich ruských partnerov o splnenie svojich zmluvných záväzkov rovnakým spôsobom ako pred prijatím dekrétu, t. j. zložením dlžnej sumy v eurách alebo dolároch. Existujúce sankcie EÚ voči Rusku nezakazujú spoluprácu s Gazpromom alebo Gazprombank, ak sa netýka zákazu refinancovania banky. Rovnako nezakazujú otvorenie účtu v Gazprombank, hoci takéto zapojenie alebo účet by nemali viesť k porušeniu iných zákazov, dodala EK.

Podľa Watkinsa by sa nemalo zabúdať na to, že mimoriadna neochota Nemecka zohrávať akúkoľvek úlohu v európskom zákaze dovozu ruskej energie, najmä plynu, sa objavila ešte predtým, ako sa realita prejavila presne v tom, ako by takýto zákaz ochromil jeho hospodársky rast a ovplyvnil voličov počas zimných mesiacov. Inflácia v štátoch Európskej únie prudko rastie – v priemere 8,6 % v celej Únii – zatiaľ čo hospodársky rast bol v prvom štvrťroku tohto roka medzikvartálne len 0,6 %, pričom iba jeden mesiac tohto obdobia odrážal podmienky po ruskom napadnutí Ukrajiny.

V Nemecku, ktoré je dlhodobo globálnou ekonomickou veľmocou a hospodárskou veľmocou EÚ, roky poháňanou efektívnou devalváciou svojej silnej nemeckej marky na oveľa slabšie euro, dosiahol hospodársky rast v prvom štvrťroku medzikvartálne len 0,2 % a v predchádzajúcom štvrťroku krajina zaznamenala kontrakciu, mínus 0,3 %, vyčíslil Watkins. Napriek tomuto anemickému tempu rastu podnietila špirálovitá inflácia Európsku centrálnu banku (ECB) k prvému zvýšeniu úrokových sadzieb v celej Únii za 11 rokov, čím sa „zadusili“ vyhliadky na ďalší hospodársky rast, dodal.

V Nemecku sa tiež objavili varovania, že domácnosti a podniky budú musieť v zime znížiť spotrebu energie, a EÚ navrhla zníženie spotreby plynu členských krajín o 15 %, aby sa pripravili na možné prerušenie dodávok z Ruska. Tento návrh sa stretol so silným odporom najmenej 12 z 27 členských štátov. Na druhej strane, Rusko v súčasnosti zarába na vývoze energie viac, ako pred napadnutím Ukrajiny, rubeľ je na osemročnom maxime a moskovský vývoz plynu tvorí len 2 % HDP. „Stručne povedané, Rusko si môže dovoliť čakať, ale EÚ nie,“ uviedol Watkins.

Vytvorením protipólu ku katarským dodávkam LNG a veľmi reálnej vyhliadky na ich prerušenie pri zdroji alebo pri tranzite, ako by to mohlo ľahko urobiť Rusko alebo niektorý z jeho spojencov, sa Kremeľ snaží „utiahnuť skrutky“ ešte viac, domnieva sa odborník.

Návrat Iránu do svetovej diplomacie ako bonus

Príjemným bonusom ruského plánu na rozvoj obrovského potenciálu Iránu v LNG – koniec koncov, Irán má po Rusku druhé najväčšie zásoby plynu na svete a plány na jeho využitie existujú už roky – je, že tiež podnecuje diskusiu o návrate Iránu na pôdu svetovej diplomacie oživením verzie spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA alebo hovorovo „nukleárna dohoda“). Nemecko („+1“ v skupine „P5+1“, ktoré súhlasili s pôvodným JCPOA, spolu s Ruskom, Čínou, Francúzskom, Spojeným kráľovstvom a USA) nikdy nebolo za zrušenie dohody, podobne ako Francúzsko, pričom Rusko a Čína boli, samozrejme, vehementne proti myšlienke jej zrušenia.

Energie ako nástroj nátlaku

Watkins v tejto súvislosti tvrdí, že pri snahe o vrazenie ďalšieho klinu medzi de facto lídra EÚ – Nemecko – a USA, je skutočným cieľom Ruska zvýšenie jeho 70-ročného úsilia o zničenie NATO, ktoré Putin osobne považuje za zodpovedné za rozpad ZSSR. Putin v roku 2005 vyhlásil: „Rozpad Sovietskeho zväzu bol najväčšou geopolitickou katastrofou storočia. Pre ruský ľud sa stal skutočnou drámou. Desiatky miliónov našich občanov a krajanov sa ocitli mimo ruského územia. Epidémia rozpadu sa rozšírila aj do Ruska samotného.“ Práve táto myšlienka ho podnietila k nariadeniu invázie na Ukrajinu, tvrdí Watkins.

Pre Putina boli ruské zdroje ropy a plynu vždy kľúčovým mechanizmom, prostredníctvom ktorého Rusko môže

– mať kontrolu nad bývalými republikami Sovietskeho zväzu a terajšími členmi EÚ, ktoré potrebujú energiu,

– zabezpečiť, aby sa kľúčové štáty EÚ (najmä Nemecko) nesnažili príliš zasahovať do akýchkoľvek rokovaní Ruska s krajinami mimo EÚ, vždy a všade, kde je to možné,

– využiť existujúce nezhody medzi EÚ a USA na zásadné podkopanie základnej doktríny NATO o „kolektívnej obrane“ proti útoku,

– využiť perspektívu poskytnutých alebo zadržaných dodávok energie na uplatnenie svojej moci v „chaotických štátov“.

Rusko, ak to bude možné a v jeho záujme, najprv vytvorí chaos a potom uplatní svoju silu v takomto destabilizovanom štáte, uzavrel Watkins pre oilprice.com.