Londýn 5. augusta 2025 – Katar, tretí najväčší dodávateľ LNG v Európe, hrozí obmedzením dodávok, ak nová smernica EÚ o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov (CSDDD) bude penalizovať jeho spoločnosti. Strata katarského LNG by vážne ohrozila energetickú bezpečnosť Európy, najmä vzhľadom na to, že Európa plánuje do roku 2027 postupne prestať využívať ruský plyn a čoraz viac sa spolieha na dodávky z USA. Presun dodávok do Číny by oslabil energetickú odolnosť Európy a mohol by skomplikovať jednotu Západu. Pre portál oilprice.com to napísal bývalý obchodník, v súčasnosti novinár a publicista v oblasti energetiky, Simon Watkins, autor viacerých bestsellerov, ako napríklad Nový globálny poriadok na trhu s ropou a ako s ňou obchodovať.
Od napadnutia Ukrajiny Ruskom 24. februára 2022 prebieha súťaž o zabezpečenie nových dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) pre Európu. LNG sa v uvedenom období stal kľúčovým globálnym núdzovým zdrojom energie, pretože je možné ho rýchlo zabezpečiť a prepravovať, na rozdiel od plynu dodávanému potrubím, ktorého preprava kdekoľvek vyžaduje časovo náročné budovanie infraštruktúry a rokovania o zmluvách.
Európa takýto zdroj obzvlášť potrebovala, aby nahradila dodávky, ktoré desaťročia nakupovala od Ruska, bez toho, aby spochybňovala dlhodobú strategickú motiváciu Moskvy ponúkať také obrovské množstvá lacného plynu a ropy. Cieľom bolo jednoducho zabezpečiť minimálny odpor zo strany Európy, keď prezident Vladimir Putin začal realizovať svoj dlhodobo avizovaný cieľ získať späť tie časti Európy, ktoré kedysi patrili k ZSSR, tvrdí Watkins.
Táto stratégia podľa neho fungovala perfektne v roku 2008, keď Rusko vtrhlo do nezávislého Gruzínska, ako aj v roku 2014 pri invázii a anexii ukrajinského Krymu – čo bola test toho, čo sa stane v roku 2022. Fungovala by aj v tom roku, keďže Európa spočiatku váhala s prijatím akýchkoľvek významných opatrení proti Rusku, ale zasiahli USA, Veľká Británia a Francúzsko, ktoré si uvedomili, že ak sa proti tejto invázii na Ukrajinu nepostavia, zvyšok Európy bude nasledovať. Aktuálne je však ohromujúce, že jeden z kľúčových zdrojov náhradných dodávok LNG do Európy – Katar – je ohrozený vlastnými zákonmi kontinentu o udržateľnosti, konštatuje Watkins.
CSDDD
Ide o smernicu o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov (CSDDD). Podľa oficiálneho popisu jej jej cieľom „podporovať udržateľné a zodpovedné správanie podnikov v ich prevádzke a v rámci ich globálnych hodnotových reťazcov. Nové pravidlá zabezpečia, aby spoločnosti v rozsahu pôsobnosti identifikovali a riešili nepriaznivé vplyvy svojich činností na ľudské práva a životné prostredie v Európe aj mimo nej.“
CSDDD tiež vyžaduje, aby firmy začlenili udržateľnosť do svojich základných obchodných stratégií, riešili vplyvy na životné prostredie a spoločnosť a vytvorili prechodné plány v súlade s klimatickými cieľmi Parížskej dohody. Smernica cieli na spoločnosti v EÚ s viac ako 1000 zamestnancami a celosvetovým obratom presahujúcim 450 mil. €, ako aj na spoločnosti mimo EÚ s obratom presahujúcim 450 mil. € v rámci územia EÚ, pripomenul Watkins.
Nedodržanie niektorých prísnejších obmedzení môže mať za následok mimoriadne prísne pokuty pre porušovateľov. Jednou z obzvlášť pútavých trestov je pokuta pre spoločnosti, ktoré porušia tieto podmienky až do výšky 5 % ich celosvetového obratu, resp. povinnosť odškodniť postihnuté osoby a komunity.
Hrozby Kataru…
Niet divu, že pre krajiny, ktoré sú vo fáze rozvoja viac ako tie, ktoré zákon navrhli (t. j. takmer väčšina hlavných dodávateľov ropy a zemného plynu na svete), sú niektoré z týchto podmienok problematické. Pre Katar sú zjavne poburujúce, keďže jeho minister pre energetiku Saad al-Kábí na fóre v Dauhe v decembri označil tento zákon za „smiešny“. V tom čase tiež pohrozil, že ukončí všetky dodávky LNG do EÚ, ak niektorá z firiem jeho krajiny bude podliehať sankciám na základe CSDDD.
Podľa vysokopostaveného zdroja z oblasti bezpečnosti EÚ, s ktorým minulý týždeň hovoril OilPrice.com, sa situácia teraz vyhrotila, keď al-Kábí v liste Európskej komisii zopakoval hrozbu prerušenia dodávok LNG z Kataru, ak sa smernica nezmení tak, aby sa zabezpečilo, že jeho spoločnosti nebudú čeliť žiadnym sankciám.
…a postoj EÚ
Podľa zdroja z EÚ nie je prekvapením, že Európa berie túto hrozbu veľmi vážne. Určite by tak mala urobiť, pretože Katar má oveľa viac ochotných kupcov svojho LNG, ako má Európa predajcov plynu, z ktorých si môže vyberať, zdôraznil Watkins. V prípade Európy trvalo mnoho mesiacov veľmi náročných rokovaní pod vedením USA, aby sa Katar z krajiny, ktorej hlavnou dodávateľskou prioritou bola pred ruskou inváziou v roku 2022 Čína, stal „hlavným nečlenským spojencom NATO“ USA a ich európskych spojencov, ako sa vtedy vyjadril exprezident Joe Biden. Informácie, ktoré OilPrice.com získal bezprostredne po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 z dôveryhodných bezpečnostných zdrojov, naznačovali, že Rusko informovalo Čínu o svojich plánoch „veľkej špeciálnej operácie“ na Ukrajine už mesiace pred jej začatím, a nie až tesne pred začiatkom zimných olympijských hier v Pekingu 4. februára 2022, ako uvádzajú mnohé správy, uviedol Watkins.
Čína skutočne uzavrela niekoľko významných dohôd o dodávkach LNG s Katarom rok predtým, počnúc podpísaním 10-ročnej kúpnej a predajnej zmluvy medzi spoločnosťami China Petroleum & Chemical Corp (Sinopec) a Qatar Petroleum (QP) na 2 milióny metrických ton LNG ročne (mtpa), po ktorej nasledovalo viacero podobných dohôd. Po náročných rokovaniach s USA však Katar v máji 2022 podpísal deklaráciu o zámere energetickej spolupráce s Nemeckom s cieľom stať sa jeho kľúčovým dodávateľom LNG. Tieto plány mali prebiehať paralelne s plánmi Kataru dodávať Nemecku značné množstvá LNG z terminálu Golden Pass na pobreží Mexického zálivu v Texase, ale pravdepodobne mali byť dokončené podstatne skôr.
QatarEnergy vlastní v texaskom projekte 70 % podiel, zvyšok drží americký ExxonMobil. V nadväznosti na tieto udalosti boli v decembri 2022 podpísané dve kúpne zmluvy medzi QatarEnergy a americkou spoločnosťou ConocoPhillips na vývoz LNG do Nemecka na obdobie minimálne 15 rokov od roku 2026.
Strata katarského LNG je rizikom už teraz
V súčasnosti Katar zostáva významným dodávateľom LNG do EÚ – tretím najväčším – keď v minulom roku dodal na tento trh približne 10 miliónov metrických ton plynu. Keďže jedným z troch najväčších dodávateľov je Rusko (na druhom mieste po USA) a EÚ zvažuje postupné vyradenie všetkého ruského LNG a plynu do konca roka 2027, podiel Kataru mal dramaticky vzrásť. To korešponduje s jeho plánmi viac ako zdvojnásobiť súčasnú produkciu 77 mil. mtpa LNG na 160 miliónov do roku 2030. Do tej doby bude predstavovať najmenej 40 % všetkých nových dodávok LNG na celom svete, čím sa stane ešte dôležitejším energetickým a geopolitickým spojencom Západu, Číny, Ruska a krajín v ich sfére vplyvu.
Ak by spomínaný podiel mali nahradiť USA, znamenalo by to pre ne zaplnenie obrovskej medzery v dodávkach v krátkom čase, hoci odhady odvetvia hovoria, že dodávky LNG z USA do roku 2030 vzrastú najmenej o 75 miliónov mtpa (z aktuálnych viac ako 90 miliónov mtpa). Bolo by to aj v súlade s nedávnym záväzkom EÚ nakúpiť v najbližších troch rokoch americké energie v hodnote 750 mld. USD, pričom veľká časť tohto nárastu by mala pochádzať zo sektora LNG. EÚ však môže byť prinajmenšom rovnako znepokojená skutočnosťou, že by tým takmer úplne zverila núdzové dodávky energie pre Európu do rúk Washingtonu, upozornil Watkins.
Vzhľadom na vyhlásenia prezidenta Donalda Trumpa, že USA nebudú pomáhať brániť európskych členov NATO pred útokom – ako sú povinné podľa článku 5 zmluvy –, ak tí nezvýšia svoje výdavky na obranu na úroveň, ktorú považuje za dostatočnú, vedenie EÚ môže špekulovať, či by Trump nemohol mať rovnaký postoj aj k záväzku USA dodávať energie na starý kontinent, ak by bol napadnutý Ruskom.
Inak povedané, strata katarského LNG pre Európu – a väčšie dodávky do Číny – by bola katastrofálna pre Európu, ako aj pre širšiu západnú alianciu už teraz. A bolo by to ešte oveľa horšie, ak by Peking v roku 2027 začal svoju vlastnú „špeciálnu vojenskú operáciu“ na „zjednotenie“ Taiwanu s jeho „oprávnenou vlasťou“ pevninskou Čínou, čo je termín, ku ktorému čínsky prezident Si Ťin-pching nariadil svojej armáde pripravenosť, uzavrel Simon Watkins pre portál oilprice.com.