Bratislava 25.júla 2022- Do polovice júna ceny plynu mierne klesali. Toky ruského plynu do Európy boli síce nízke, ale stabilné, nórske dodávky tiež nevykazovali žiadne veľké fluktuácie a skvapalnený plyn LNG pritekal do Európy v rekordných množstvách. Európske podzemné zásobníky plynu sa plnili tiež rýchlym tempom.
Ak by takáto situácia pretrvávala celé leto a začiatok jesene, Európa by mala s veľkou pravdepodobnosťou zásobníky plné na viac ako 90 percent. Ak by tok plynu ani potom zásadnejšie neklesol, zimu by sme pravdepodobne prežili bez krízového stavu.
Rizikové prirážky v cenách plynu by sa zmenšovali a ceny plynu by mohli klesnúť hlboko pod úroveň 80 EUR/MWh.
14. júna však nastal zvrat v tomto trende.
Nominácie Gazpromu cez Nord Stream poklesli v ten deň pod 100 miliónov m3 denne. Cez svoj účet v ruskej aplikácii Telegram Gazprom informoval o technických problémoch v kompresorovej stanici Portovaya, ktorá tlačí plyn do podmorského plynovodu Nord Stream. Kvôli týmto problémom zostali funkčné len tri z ôsmich kompresorov. Podľa Gazpromu boli tieto problémy spôsobené oneskorením návratu plynovej turbíny z pravidelnej údržby, ktorú realizovala firma Siemens Energy v Kanade. Kanada totiž kvôli sankciám proti Rusku nepovolila jej vývoz do Ruska.
Deň nato, 15. júna, vypadol ďalší kompresor a tak v prevádzke zostali len dva. Tok plynu plynovodom Nord Stream sa znížil o 60% na približne 67 miliónov m3 denne.
Gazprom následne znižoval nominácie svojich dodávok viacerým európskym odberateľom vrátane slovenského SPP, aj českého ČEZu. Ceny plynu poskočili prudko nahor. To však ešte nebolo ich maximum.
Situáciu komplikovala pravidelná údržba TurkStreamu, kvôli ktorej bol od 21. do 28 júna znížený tok týmto plynovodom na nulu.
Od 11. do 21. júla bola navyše plánovaná pravidelná údržba Nord Streamu, počas ktorej býva tok týmto plynovodom úplne zastavený. A práve tá sa stala cenovým akcelerátorom.
Začalo sa totiž špekulovať o tom, či Gazprom po tejto údržbe tento tok vôbec obnoví. Riziko, že by sa tak nemuselo stať, rástlo a s ním rástla aj riziková prirážka v cenách plynu.
Týždeň pred odstávkou Nord Streamu situáciu skomplikoval štrajk zamestnancov na nórskych vrtných plošinách, kvôli ktorému mala výrazne poklesnúť produkcia nórskeho plynu. Nórska vláda však razantne zasiahla a štrajk ukončila.
Cal produkty napriek tomu stúpali na svoje historické maximá.
Ešte počas odstávky Nord Streamu sa objavili v médiách správy, podľa ktorých Kanada nakoniec povolila vyviezť plynovú turbínu aspoň do Nemecka, kam ju podľa ruského listu Kommersant poslala Kanada 17. júla letecky. Trajektom by mala byť následne prepravená do Helsínk a odtiaľ po súši do stanice Portovaya.
Gazprom medzitým požiadal o oficiálnu dokumentáciu k turbíne. Podľa jeho vyjadrenia ju však ešte nedostal.
Podľa ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý poskytol novinárom rozhovor počas svojej návštevy v Turecku, bežia v kompresorovej stanici Portovaya stále iba dve turbíny. Ak jedna z nich vypadne, tok cez Nord Stream môže klesnúť na polovicu. Putin tiež zdôraznil požiadavku predložiť dokumentáciu k turbíne. Bez nej Rusko pravdepodobne nepovolí jej prechod cez hranice.
Do Kanady by malo pritom odísť na údržbu ďalších 5 turbín. Kanada síce vydala spoločnosti Siemens Energy licenciu, ktorá povoľuje do 31. decembra 2024 opravy a servis pre zariadenia Gazpromu, tá je však odvolateľná. To Gazprom zneisťuje a preto žiada garancie.
Gazprom už oznámil RWE a Uniperu, že nemôže plniť svoje záväzky kvôli mimoriadnym okolnostiam. Putin povedal, že v tomto roku je možné očakávať už len polovicu z pôvodne plánovaného exportu cez Nord Stream, čo je jedna štvrtina z ročného objemu, ktorý je 55 miliárd m3, teda do konca roku by mali do Európy pritiecť už len necelých 14 miliárd m3 namiesto plánovaných 27 miliárd m3. Inými slovami, Putin povedal, že Nord Stream už pôjde len na polovičnú kapacitu.
Ak to tak naozaj bude, čaká nás mimoriadne náročná zima.
Ak sa však Európe podarí udržať tempo plnenia zásobníkov až do jesene, napriek poklesu toku plynu cez Nord Stream by mala byť schopná naplniť zásobníky na viac ako 80 percent. A to hlavne vďaka rekordným objemom LNG a stabilným nórskym dodávkam.
Rusku však táto situácia nebude vyhovovať. Všetky udalosti, ktoré sa v nedávnej minulosti vyskytli, vedú k domnienke, že Rusko sa snaží čo najviac oslabiť Európu a robí tak prostredníctvom plynu, pretože inú silnú zbraň nemá. Zvyšok sveta sa zasa snaží oslabiť blokovaním vývozu ukrajinského obilia a to napriek nedávnej dohode medzi Ruskom a Ukrajinou.
Myslím si, že tak robiť aj naďalej. Tok plynu však úplne nepreruší. To by prišiel o jediný silný tromf, ktorý má. Preto bude tok postupne znižovať ( a možno ho občas aj trochu navýši) a naďalej udržiavať neistotu.
Ceny plynu preto nebudú mať veľký dôvod na pokles. Smerom nahor však majú cestu otvorenú.