Dubaj 19. augusta 2022 – Alžírsko je jedným z hlavných dodávateľov zemného plynu do Európy. Nepredstavuje však najlepšie riešenie európskych potrieb v oblasti plynu z dôvodu vlastných obmedzení, nejednoznačného postoja a zložitého a neprehľadného rozhodovania, píše pre euractiv.com generálny riaditeľ poradenskej spoločnosti Qamar Energy so sídlom v Dubaji Robin Mills.
Európski politici hľadajú vo svojom susedstve nové dodávky plynu, ktorými by mohli nahradiť ruské zdroje. Na svojom turné, ktoré ich zaviedlo z Azerbajdžanu cez Perzský záliv do Egypta a Izraela, si zabezpečili niekoľko prísľubov. Navštívili aj Alžírsko, ale najväčšia africká krajina a najväčší producent plynu zostáva ošemetným partnerom, tvrdí Mills.
Alžírsko vyváža plyn plynovodmi do Španielska a Talianska a tankermi z dvoch zariadení na skvapalnený zemný plyn (LNG). Ako tretí najväčší dodávateľ (po Rusku a Nórsku) už dlho zohráva dôležitú úlohu v európskej plynovej bilancii plynu a zabezpečuje 10 percent dovozu na kontinent.
Odchádzajúci taliansky premiér Mario Draghi navštívil Alžírsko 18. júla a vrátil sa s prísľubom prezidenta Abdelmadžída Tebbouna o dodávke plynu v hodnote 4 miliárd dolárov.
Štátna firma Sonatrach tvrdí, že tento rok dodala Taliansku viac ako dvojnásobok predpokladaného množstva. Plynovod TransMed, ktorý spája obe krajiny cez Tunisko, prešiel údržbou. Po plánovanom reštarte tento týždeň sa však toky budú musieť výrazne zrýchliť, aby sa dosiahol cieľ.
Alžírsko dosiahlo v minulom roku rekordnú produkciu plynu, ktorá vyskočila až na viac ako 100 miliárd metrov kubických (bcm), čo bolo prekvapenie po období stagnácie od roku 1999, keď produkcia kolísala medzi 80-90 bcm ročne.
Krajina sama spotrebuje asi polovicu vyprodukovaného plynu a rastúca domáca spotreba viedla k znižovaniu exportu, ale zvýšenie produkcie ho dostalo na úrovne, ktoré neboli dosiahnuté od roku 2008.
Kapacita a politika
Mills napriek tomu upozorňuje, že schopnosť Alžírska pomôcť Európe v čase jej plynovej krízy – z ktorej výdatne profituje – limitujú dva faktory: kapacita a politika.
Po rekorde z roku 2021 export plynu v prvej polovici roku 2022 prudko klesol. Zatiaľ čo toky do Talianska mierne vzrástli, do Španielska a Maroka cez plynovod, resp. vo forme LNG dodávaného tankermi, klesli.
Vinník je trochu záhadný. Dodávky do Maroka boli úplne zastavené po vypršaní kontraktu na dodávky cez plynovod Gaz Maghreb Europe (GME), ako aj po veľkom politickom konflikte medzi Alžírom a Rabatom o sporné územie Západnej Sahary a normalizácii vzťahov Maroka s Izraelom.
GME pokračuje ďalej do Španielska, a hoci jeho strata bola čiastočne nahradená vyššími prietokmi cez iný plynovod, Medgaz, ktoré vedie pod hladinou Stredozemného mora z Alžírska priamo do Španielska, nepredstavuje úplnú náhradu, pripomenul Mills.
Španielsko začalo zásobovať Maroko reverzným tokom v GME, čo podráždilo Alžírsko, ktoré nechce, aby sa jeho plyn dostával k susednému rivalovi. Sonatrach koncom júla (24. 7.) oznámil, že plynovod Medgaz zaznamenal poruchu na španielskej časti svojej podmorskej trasy, čo španielsky operátor Enagas poprel. Incident mohol byť zamýšľaný ako varovanie, domnieva sa Mills.
Alžírsko mohlo presmerovať plyn, ktorý neprúdi do Maroka a Španielska, do svojich závodov na skvapalnený zemný plyn, fungujúcich len na približne 40 percent kapacity. Dodávky z nich však tiež klesli.
Tlak na zvýšenie ceny
Domáci dopyt mohol vzrásť a keďže ťažobný strop Alžírska v rámci dohody OPEC+ sa zvýšil, krajina môže potrebovať vtláčanie väčšieho množstva plynu na podporu produkcie ropy. Žiadny z týchto faktorov sa však nezdá byť dostatočný na vysvetlenie poklesu a pri rekordne vysokých európskych cenách plynu a LNG má Alžírsko všetky stimuly na maximalizáciu predaja, tvrdí Mills.
Krajina sa podľa neho možno sa snaží vyvíjať tlak na svojich zákazníkov a dosiahnuť zvýšenie cien v ich kontraktoch, čo sa jej podarilo napríklad podpisom revidovanej zmluvy s vyššou cenou s francúzskou spoločnosťou Engie.
„Príspevok“ Alžírska k nahradeniu ruského plynu sa tak tak doteraz obmedzil na zníženie celkového vývozu a presun dodávok zo Španielska do Talianska. Presmerovanie však podľa Millsa nie je pre európsku energetickú bezpečnosť zlé. Pyrenejský polostrov má nadbytočnú kapacitu na dovoz LNG a veľmi obmedzené prepojenie so zvyškom kontinentu, zatiaľ čo Taliansko zvyčajne získava takmer polovicu plynu z Ruska a štvrtinu z Alžírska.
Ak by sa však Alžírsko vrátilo na úroveň exportu z prvej polovice minulého roka, ďalších desať miliárd m3 by bolo užitočným, ak nie obrovským príspevkom k nahradeniu 130 miliárd m3 ruského plynu.
Alžírsko však sleduje výlučne svoje záujmy. Vďaka vysokým cenám uhľovodíkov sa jej neistá fiškálna situácia zlepšuje a pri rokovaniach má navrch. Udržuje silné vzťahy s Ruskom, ktorého minister zahraničných vecí Sergej Lavrov navštívil krajinu v máji.
Krajina je už dlho obviňovaná z nedostatočných investícií, neatraktívnych fiškálnych podmienok a bolestivo pomalej byrokracie, čo brzdí rozvoj sektora uhľovodíkov.
Nové prírastky
Od prijatia nového ropného zákona v roku 2019 však boli podpísané nové dohody, najmä ropný projekt v hodnote 4 miliárd dolárov s ENI, francúzskym TotalEnergies a americkým Occidental. Talianska ENI bola obzvlášť aktívna a súhlasila s odberom ďalších objemov plynu cez plynovod TransMed a s investíciami do zvýšenia alžírskej produkcie.
Začiatkom júla Sonatrach oznámil veľký objav na svojom najväčšom plynovom poli, Hassi R’mel, ktoré by po urýchlenom rozvoji mohlo od novembra zvýšiť ročnú produkciu o 3,65 bcm. To predstavuje veľmi priaznivé načasovanie, pokiaľ ide o blížiacu sa európsku zimu.
Ďalšie veľké nové prírastky produkcie však prídu až v roku 2024, keďže Sonatrach naďalej zápasí s rastúcim domácim dopytom a poklesom ťažby zo starších polí.
Na to, aby Alžírsko pomohlo zmierniť európsku plynovú krízu, budú musieť pokračovať diplomatické rokovania, ktoré si môžu od Španielska vyžadovať isté nepríjemné ústupky, píše Mills.
Európska solidarita bude dôležitá pri obmedzovaní konkurencie medzi Madridom a Rímom. Plynárenské distribučné spoločnosti zrejme budú musieť strpieť výrazne vyššie ceny.
Pozitívnejšou správou je, že Európa môže ponúknuť pomoc pri riešení 8 miliárd kubických metrov alžírskeho plynu, ktorý každoročne zhorí na tamojších poliach z dôvodu obmedzenej kapacity na jeho spracovanie a prepravu. Spoluprácou pri rozvoji saharskej solárnej energie zas môže znížiť alžírsku domácu spotrebu plynu.
Alžírsko nie je záchrancom európskych potrieb v oblasti plynu vzhľadom na jeho vlastné obmedzenia, nejednoznačné postoje a zložité a neprehľadné rozhodovanie. S trochou inteligentnej diplomacie a investícií by však Európania stále mohli byť schopní získať zo Sahary ešte viac potrebnej energie, uzavrel pre euractiv.com riaditeľ poradenskej spoločnosti Qamar Energy Robin Mills.