Budapešť 3. februára 2026 – Ak sa počasie po zvyšok zimy 2025/26 bude vyvíjať tak, ako sa aktuálne predpokladá, podzemné plynové zásobníky skončia zimnú sezónu s historicky najnižším stavom zásob. Vo svojej správe „Pohľad na zimu 2026 – Koľko zásob Európa spotrebuje?“ to uviedli výskumníci Borbála Takácsné Tóth a Péter Kotek z Regionálneho centra pre výskum energetickej politiky (REKK). Presadzovanie nižších skladovacích cieľov pred touto zimou bolo podľa nich riskantné. EÚ-27 dokáže prekonať túto zimu, ale na zimu 2026/2027 bude potrebné vytvoriť väčšie zásoby, konštatuje správa. Náklady na udržiavanie zásob by sa podľa nej mali považovať za poistku proti šokom v dodávkach na trhu, ktorý je charakteristický nedostatkom a geopolitickou nestabilitou.
Plynové zásobníky sú základným zdrojom sezónnych dodávok v Európe. Povinnosť skladovania stanovená na rok 2022 vyžadovala, aby boli všetky skladovacie zariadenia do začiatku sezóny odberu naplnené na 90 % svojej kapacity. Niektoré členské štáty s obrovskými skladovacími kapacitami v porovnaní s ich ročnou spotrebou plynu – vrátane Slovenska, Česka či Maďarska – získali výnimku z tohto pravidla a cieľ nebol pre ne stanovený na objem pracovného plynu, ale na 35 % ich ročnej spotreby, pripomína správa REKK.
Od roku 2022 sa úrovne zásob EÚ-27 k 1. novembru pohybovali okolo cieľa 90 %: 89 % v roku 2022, 96 % v roku 2023 a 94 % v roku 2024. Táto povinnosť však vypršala 31. decembra 2025. V priebehu rokovaní o predĺžení tejto povinnosti z dôvodu geopolitickej situácie niektoré členské štáty lobovali za väčšiu flexibilitu pri plnení cieľov. V dôsledku tohto lobingu nariadenie umožňuje, aby „v prípade zložitých podmienok, ako sú náznaky obchodných činností brániacich nákladovo efektívnemu plneniu zásobníkov, nízky sezónny cenový spread, vysoké ceny, úrovne zásob pod úrovňou trajektórie na úrovni členského štátu alebo nepredvídané technické okolnosti, ktoré by sťažili a zdražili vtláčanie plynu do zásobníkov, čím by sa obmedzila schopnosť zabezpečiť, aby sa zásobníky plynu naplnili v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1938, by členské štáty mali mať možnosť odchýliť sa od cieľa naplnenia až o desať percentuálnych bodov.“
Okrem toho v prípade niektorých členských štátov bola povolená ďalšia odchýlka o 5 percentuálnych bodov. Týkalo sa to krajín, ktorých produkcia bola v posledných dvoch rokoch vyššia ako ich spotreba (Dánsko, Holandsko), alebo krajín s dlhou sezónou vtláčania (Nemecko, Taliansko), poznamenali výskumníci REKK.
Účastníci trhu podľa nich považovali podmienky za zložité a odchýlili sa takmer na maximum od cieľovej úrovne. Vďaka výnimkám bol orientačný cieľ 90 % zmiernený na minimum 75 %, ktoré bolo možné splniť kedykoľvek v období od 1. októbra do 1. decembra. V zimnej sezóne 2025/2026 však bola k 1. novembru 2025 zaznamenaná nižšia úroveň zásob, a to 82 % (v porovnaní s približne 90 % v predchádzajúcich 3 rokoch).
Pri kombinácii najchladnejšej zimy za posledných 20 rokov a nižších počiatočných zásob v skladovacích zariadeniach sa predpokladá, že európske zásobníky budú do konca zimy vyčerpané, konštatuje REKK. Jeho analýza ukazuje, ako by mohla vyzerať zima v 1. štvrťroku 2026 v rôznych zimných scenároch.
Metodika
Európsky dopyt po zemnom plyne je silne závislý od teploty, pretože väčšina zemného plynu sa používa na vykurovanie budov. Vzťah medzi priemernou dennou teplotou a spotrebou zemného plynu je široko skúmaný a známy. Predchádzajúca analýza REKK z roku 2025 ukázala, ako údaje o teplote ovplyvňujú spotrebu zemného plynu v EÚ27. Údaje o dennej priemernej teplote boli získané pomocou balíka Python meteostat.
Dopyt po vykurovaní súvisiaci s počasím sa jednoducho odhaduje pre každú krajinu pomocou denných údajov o vykurovacích dennostupňoch (Heating Degree Day – HDD) a údajov o spotrebe plynu v TWh za obdobie 01. 01. 2021 – 31. 12. 2024. Využíva sa pri tom vzorec:
kde i označuje indexy krajín a d označuje indexy dní. Koeficient HDD možno interpretovať ako vplyv 1 stupňa Celzia, napr. v prípade Nemecka, ak je zimný deň o 1 stupeň Celzia chladnejší, spotreba plynu v Nemecku je o 0,15 TWh vyššia. Odhad poskytuje silnú zhodu (R2>0,7) pre 20 krajín (AT, BE, BG, CZ, DE, DK, EE, FR, HR, HU, IE, IT, LT, LU, LV, NL, PL, RO, SI, SK), zatiaľ čo pre zvyšných 5 krajín (ES, FI, GR, PT, SE) je slabšia (R2<0,6) vzhľadom na skutočnosť, že zemný plyn využíva hlavne sektor energetiky a neexistuje dopyt súvisiaci s vykurovaním. Dvadsať krajín s vysokou koreláciou pokrýva 87 % ročnej spotreby zemného plynu v EÚ-27.
Vytvorením tohto jednoduchého vzťahu medzi teplotou a spotrebou plynu je možné ľahko navrhnúť budúce scenáre chladných, priemerných a miernych zimných mesiacov a kvantifikovať vplyv teploty na dopyt po plyne v EÚ27. „Náš prístup je vhodný, pretože rozlišuje medzi jedinečným dopytom po plyne v jednotlivých krajinách. Silný vzťah medzi teplotou a vykurovaním zaručuje spoľahlivosť našich výsledkov,“ zdôraznili výskumníci REKK.
Výsledky odhadu dennej spotreby plynu
Simulácia zimy a potenciálneho využitia zásob
Na základe údajov o teplotách z minulosti bola simulovaná chladná, priemerná a mierna zima v 1. štvrťroku (január – marec). Za posledných päť rokov boli vybrané nasledovné zimy: zima v roku 2021 ako chladná, v roku 2024 ako mierna a v roku 2019 ako priemerná.
Priemerná zima (2019) je o približne 1 stupeň Celzia chladnejšia ako mierna zima (2024), zatiaľ čo chladná zima (2021) bola odhadovaná ako o približne 2 stupne Celzia chladnejšia ako mierna zima.
Uplatnením teploty pre každú krajinu a odhadom studenej, priemerné a miernej zimy získame odhad dopytu v 1. štvrťroku 2026 pre Európu. V studenej zime sa dopyt EÚ27 po plyne v 1. štvrťroku odhaduje na 1250 TWh. V priemernej zime by to bolo 1192 TWh, zatiaľ čo v miernej zime 1127 TWh.
„Keďže zima v roku 2026 sa ukazuje ako výrazne chladnejšia, použili sme inú trajektóriu počasia: dlhodobé predpovede teploty,“ ozrejmila správa REKK s tým, že Open-meteo poskytuje sezónne predpovede počasia až na 7 mesiacov. Predpoveď pre 1. štvrťrok 2026 odhaduje priemerné denné teploty v Európe v priemere o 2 °C nižšie ako v scenári chladnej zimy v roku 2021. Táto predpoveď sa blíži historickým teplotám v 1. štvrťroku 2006. Pri uplatnení rovnakej logiky a použití historických teplôt z roku 2006 vedie scenár veľmi studenej zimy k spotrebe plynu na úrovni 1387 TWh.
V závislosti od scenára dopytu môže využitie skladovacích kapacít prebiehať celkom odlišne. Okrem skladovacích kapacít sú k dispozícii aj potrubia, LNG a miestna produkcia, ktoré slúžia na pokrytie denného dopytu. „Pre tento jednoduchý výpočet sme sa rozhodli použiť jednoduché pravidlo pre zdroje dodávok: použili sme denný priemer tokov v rokoch 2023 – 2025,“ uviedli výskumníci REKK. To znamená približne 3,7 TWh LNG, 4,1 TWh plynovody a 0,9 TWh denná produkcia. „Po stanovení týchto denných zdrojov dodávok sa využitie skladovacích kapacít určí ako rozdiel medzi denným dopytom a súčtom ostatných zdrojov,“ ozrejmili.
Podľa údajov zverejnených združením GIE bolo historické minimum úrovne naplnenia skladovacích kapacít v EÚ od roku 2011 na konci vykurovacej sezóny 17,7 % k 30. marcu 2018. Naopak, najvyššiu úroveň predstavuje 58,7 % v roku 2024.
„Scenár s veľmi chladnou zimou by mohol viesť k takmer úplnému vyčerpaniu európskych zásobníkov s 12 % naplnením, čo je menej ako historicky najnižšia úroveň zásob na konci zimnej sezóny. Je zrejmé, že chladná zima môže na konci odberovej sezóny viesť k vyčerpaniu európskych zásobníkov na 24 % ich pracovnej kapacity,“ uviedla správa REKK. Aj pri priemerných zimných teplotách môže byť naplnenie na konci marca 29 %. Mierna zima môže skončiť so zásobami na úrovni približne 34 %.
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi tieto scenáre ukazujú, že zásoby budú na konci zimy vyčerpané, čo v nasledujúcich mesiacoch spôsobí zvýšený dopyt po dodávkach. To znamená, že EÚ-27 dokáže prekonať túto zimu, ale na zimu 2026/2027 bude potrebné vytvoriť väčšie zásoby, zdôraznila správa REKK.
Povinnosť EÚ v oblasti skladovania zavedená v roku 2022 bola nevyhnutnou reakciou na šok spôsobený inváziou Ruska na Ukrajinu a nebezpečne nízkymi zásobami plynu. Vzhľadom na slabé trhové stimuly na skladovanie plynu v tom čase boli administratívne ciele nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti dodávok, poznamenali výskumníci.
Hoci mierne zimy a priaznivé cenové rozpätia neskôr situáciu zmiernili, nedávne veľmi nízke zásoby po chladnom začiatku zimy podľa nich ukazujú, aké riskantné bolo presadzovať nižšie ciele. „Ako sme argumentovali v našej podkladovej správe 05/2025 (Povinnosť skladovania v EÚ27 – narušenie trhov alebo riešenie zlyhania trhu?), náklady na udržiavanie zásob by sa mali považovať za poistku proti šokom v dodávkach na trhu, ktorý je charakteristický nedostatkom a geopolitickou nestabilitou. Pokiaľ bude vojna na Ukrajine pokračovať, EÚ by mala plne využiť strategickú výhodu svojich skladovacích kapacít,“ uzavreli Borbála Takácsné Tóth a Péter Kotek.