Oslo 16. decembra 2022 – Rok 2022 zostane pre svetové trhy s plynom v pamäti ako zatiaľ najturbulentnejší v histórii, ako aj rok, v ktorom Európa predbehla Áziu ako centrum dopytu po LNG, zatiaľ čo USA sa stali centrom budúcej ponuky LNG. Bilancovaniu uplynulých 12 mesiacov na trhoch s plynom, rovnako ako výhľadu na rok 2023 sa v časopise Medzinárodnej plynárenskej únie Global Voice of Gas (GVG) venoval Kaushal Ramesh z oddelenia pre výskum trhu s plynom a LNG v poradenskej spoločnosti Rystad Energy (RE).
Končiaci sa rok podľa neho začal neisto, s dodávkami cez ruské plynovody do Európy na úrovni 247 miliónov m3 za deň, pričom v roku 2021 boli v priemere okolo 320 miliónov m3. „Miernejšia ako očakávaná zima a očakávané schválenie prevádzky plynovodu Nord Stream 2 umožnili pokles cien TTF na 25 USD za mmBtu predtým, ako Rusko koncom februára poslalo vojakov na Ukrajinu, čím sa zmenila globálna bilancia plynu a vytvorila sa pôda pre trvalý deficit na strane ponuky,“ poznamenal Ramesh.
Odvtedy sú európske ceny plynu extrémne volatilné a zaznamenali dve rekordné série, pričom v auguste uzavreli na historickom maxime nad 90 USD za mmBtu. Odhady ázijskej spotovej ceny LNG kopírovali mnohé z týchto trendov, hoci nie ich rozsah. V rovnakom časovom rámci sa pohybovali v rozmedzí od 60 do 80 USD/mmBtu, keďže Čína pokračovala vo svojej prísnej politike nulovej tolerancie voči covidu a iní kupujúci v Ázii citliví na cenu ustúpili od veľkých spotových nákupov.
Dovoz do Európy a klesajúca spotreba
„Prirodzene, veľká pozornosť sa sústredila na to, ako vojna ovplyvní dodávky ruských plynovodov do Európy,“ uviedol analytik RE. V roku 2021 tento zdroj tvoril cca 30 % spotreby plynu v EÚ 27 a Spojenom kráľovstve. Keď sa trh obával hroziaceho zastavenia týchto objemov v dôsledku sankcií zo strany Západu alebo potenciálneho využívania dodávok ako „zbrane“ zo strany Ruska, objemy sa do polovice marca zvýšili na 330 miliónov m3/deň. Odvtedy sa však znížili len na cca 85 miliónov m3/deň. Rusko medzitým po júlovej údržbe zastavilo vývoz cez plynovod Jamal-Európa a potom cez Nord Stream 1. Výbuchy z konca septembra spôsobili, že Nord Stream 1 zostane v dohľadnej budúcnosti technicky nefunkčný, pripomenul Ramesh.
Celosvetová produkcia plynu podľa neho medziročne klesla o 0,5 %, keďže vojna s Ukrajinou a obrátenie sa Európy k LNG viedli k obmedzeniu produkcie Gazpromu. Produkcia z Ruska pravdepodobne klesne aj v budúcom roku pre riziko sankcií, exodus zahraničných partnerov a pokles upstreamových investícií. Celkovo výhľad ruskej produkcie uhľovodíkov čelí oproti predvojnovým odhadom revízii nadol.
Prostredie zvýšených spotových trhových cien však umožnilo Európe doviezť rekordné objemy LNG – vysoké ceny prilákali potrebné dodávky a presmerovali mnoho nákladov z iných destinácií. Medzi januárom a novembrom kontinent doviezol medziročne o zhruba 66 % viac LNG, pričom podstatnú časť tohto nárastu dodali USA. Nórsko do apríla predbehlo ruské plynovody ako dovtedy najväčší zdroj dovozu plynu do Európy, zatiaľ čo objemy LNG z USA od júna prevyšovali objemy ruského potrubného plynu. Do novembra pokrýval LNG viac ako polovicu európskeho dovozu plynu. Európa pokračuje aj v dovoze veľkých objemov LNG z Ruska, od januára do novembra doviezla takmer 17 mt, čiže cca 23 bcm, vyčíslil analytik RE.
Vysoké ceny, politiky kontroly dopytu a jeho deštrukcia však podľa neho udržali európsku spotrebu plynu na nízkej úrovni, čo umožnilo dosiahnuť cieľ naplnenia zásobníkov na 80 % do augusta – o dva mesiace skôr vopred (ako opatrenie energetickej bezpečnosti v reakcii na krízu EÚ implementovala požiadavku, aby všetky jej zásobníky boli do novembra naplnené aspoň na 80 %). Do polovice novembra naplnenosť zásobníkov dosiahla cca 95 % kapacity, k čomu prispel miernejší začiatok zimy, ako sa očakávalo. K deštrukcii dopytu došlo predovšetkým v priemyselnom sektore, keďže vysoké ceny plynu a nepriamo vysoké ceny elektriny spôsobili, že výroba v energeticky náročných zariadeniach, ako sú oceliarne a závody na výrobu hnojív, nebola konkurencieschopná.
Plyn ako palivo poslednej inštancie a ázijský pokles
Severné leto (a južná zima) v roku 2022 demonštrovali dôležitosť plynu v energetickom systéme ako paliva poslednej inštancie. Napriek rozsiahlemu úsiliu o zmenu paliva v energetickom sektore a nárastu spotreby uhlia bola potrebné zvýšiť výrobu elektriny z plynu o zhruba 6,8 % v priebehu prvých deviatich mesiacov roka v dôsledku neobvykle horúceho leta s viacerými vlnami horúčav v kombinácii s produkciou jadra zníženou o cca 15 % a výroby z vodných zdrojov nižšej o takmer 20 %. Dokonca aj v USA prudko rastúci dopyt po energii umožnil cenám Henry Hub eliminovať vplyv „medvedieho“ sentimentu po výpadku texaského závodu Freeport LNG. Od mája do júla sa podiel plynu na energetickom mixe USA v dolných 48 štátoch zvýšil z 35 % na 43 %. Medzitým bol na južnej pologuli plyn potrebný na podporu dopytu po energii, keďže takmer 5 GW uhoľnej kapacity bolo vo východnej Austrálii odstavených na plánovanú a neplánovanú údržbu, konštatoval Ramesh.
Pred vojnou na Ukrajine mal ázijský dopyt po plyne rastúci trend vo všetkých sektoroch spotreby. Jeho hnacím motorom bola politika presadzujúca plyn ako relatívne čisté premosťovacie palivo k budúcnosti s nízkymi emisiami namiesto uhlia a vykurovacieho oleja, podporujúce hospodársky rast Ázie. Počas roka však Ázia hrala na trhu s dovozom LNG druhé husle, čo je trend, ktorý bude pravdepodobne pokračovať dovtedy, kým bude Európa mať nedostatok dodávok. Postupné blokády súvisiace s COVID-19 v Číne zdevastovali jej dopyt po priemyselnom plyne. Očakáva sa, že krajina v roku 2022 dovezie menej ako 65 mt LNG, čo je 18-percentné zníženie oproti roku 2021. Pakistan a Bangladéš v južnej Ázii citlivej na ceny boli nútené znášať postupné výpadky prúdu a obmedziť priemyselnú výrobu počas letných horúčav. Dokonca aj členovia OECD Japonsko a Južná Kórea zaviedli opatrenia na kontrolu dopytu a zmenu paliva na obmedzenie spotreby. V Južnej Amerike zlepšený výkon vodnej energie od januára do novembra znížil požiadavky na dovoz LNG o takmer 40 %.
Rok 2022 bude pamätný aj ako rok, v ktorom Európa predbehla Áziu ako centrum dopytu po LNG, zatiaľ čo USA sa stali centrom budúcej ponuky LNG.
V súlade s tým sa obchodná aktivita sústreďuje v USA, odkiaľ pochádza viac ako 70 % zmluvných objemov na rok 2022. Portfólioví hráči boli najväčšími nákupcami amerického LNG s približne 28 mtpa alebo 38 bcm potvrdeného odberu. USA budú hrať dôležitú úlohu pri zásobovaní Európy, aby podporili jej prechod na OZE predtým, ako presmerujú odber do Ázie. Ázijskí kupujúci predstavovali v tomto roku približne 12 mtpa odberu, z toho čínski kupujúci cca 8,7 mtpa s váženou dobou trvania zhruba 21 rokov.
Významné kontrakty
Významné obchody zahŕňali podpísanie 27-ročnej zmluvy o dodávke a kúpe (SPA) medzi QatarEnergy a čínskym Sinopecom, prvou oznámenou zmluvou, ktorou QatarEnergy začala zazmluvňovať objemy z expanzie projektu North Field (31,5 mtpa). Spoločnosť Mexico Pacific na západnom pobreží Mexika oznámila dve SPA (spolu 4,6 mtpa). Projekt bude vyvážať plyn z USA prostredníctvom zariadenia postaveného na zelenej lúke a jeho výhodou je jeho geografická blízkosť k východnej Ázii.
V Európe nemecká energetická spoločnosť EnBW podpísala zmluvu s Venture Global na dodávky 2 mtpa s trvaním do konca štvrtej dekády. QatarEnergy podpísala zmluvu s ConocoPhilips o dodávkach 2 mtpa do nemeckého terminálu Bruensbuttel.
Austrálska spoločnosť Woodside podpísala SPA s nemeckým Uniperom na dodávku 0,8 mtpa od roku 2023. Očakávame, že kontraktácia LNG bude obzvlášť aktívna v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov, keďže nedávna volatilita vedie k návratu do „raja“ termínovaných zmlúv a staršie SPA zo začiatku storočia sa chýlia k vypršaniu.
Trvanie zmlúv v roku 2022 tiež signalizuje návrat k projektovému zameraniu a dlhodobému pohľadu na dopyt po LNG vo veľkých centrách rastu dopytu. Tri SPA podpísané v tomto roku na dodávku do Číny budú trvať do 50. rokov tohto storočia.
Veľký objem obchodov indexovaných na Henry Hub, ktoré budú pravdepodobne pokračovať, keď sa predá viac odberu LNG z USA, poukazuje na rastúci vplyv amerického benchmarku na globálnych trhoch a vyššie dlhodobé ceny LNG, ktoré odzrkadľujú prepravné náklady, poznamenal analytik RE.
Globálny obchod s LNG v roku 2022 sa pravdepodobne priblíži k 400 Mt, čo je medziročný nárast o 3,8 %, keďže neplánované výpadky budú čiastočne kompenzovaná rastom dodávok zo závodov Sabine Pass Train 6, Calcasieu Pass, Coral FLNG a Portovaja LNG.
Rok 2023 a ďalší vývoj
„Vďaka bezprecedentným politickým zásahom, opatreniam na kontrolu dopytu a stanoveným cieľom skladovania (dosiahnutých v auguste) sa európsky trh ukázal ako odolný a je v dobrej pozícii, aby túto zimu prekonal. Zatvorenie priemyselných podnikov, ktoré do dnešného dňa prispelo k zníženiu spotreby plynu o viac ako 10 %, však môže začiatkom roka 2023 spustiť hospodárske spomalenie, ak nie recesiu,“ uviedol Ramesh.
Celkový dosah tejto situácie zostáva nejasný, pokiaľ ide o ceny, mali by byť v roku 2023 v porovnaní s aktuálnym rokom mierne nižšie. Napriek tomu vyzerá byť 2023 ďalším mimoriadne náročným rokom s veľmi obmedzeným rastom dodávok LNG (cca 3 %, teda 412 mt) a minimálne o 30 bcm nižšími dodávkami cez ruské plynovody (s Nord Streamom mimo prevádzky). Francúzske jadrové výpadky, ktoré sužovali európsky trh s elektrinou počas roku 2022, sa pravdepodobne aspoň čiastočne prenesú aj do roku 2023 a Európa bude musieť pokračovať v opatreniach na kontrolu dopytu, aby sa pripravila na budúcu zimu a dosť pravdepodobne aj na zimu po nej, keďže dodávky LNG sa zvýšia až okolo roku 2025. Výsledkom bude prostredie zvýšených cien odrážajúce naďalej nedostatočne zásobovaný trh, pokračujúca kontrola spotreby a zároveň prilákanie marginálnych nákladov do Európy.
Oživenie čínskeho priemyselného dopytu by tiež mohol poskytnúť vzostupnú dynamiku, aj keď je nepravdepodobné, že by ovplyvnilo trh pred 2. štvrťrokom 2023. Očakávame, že ceny TTF aj ázijského spotového LNG budú v roku 2023 v priemere presahovať 30 USD za mmBtu.
Silné zameranie sa na energetickú bezpečnosť a naliehavú potrebu uspokojiť zvýšený dopyt po LNG tiež podnietili vlnu investícií do infraštruktúry spätného splyňovania v celej Európe, najmä do FSRU, ktoré sú vhodné pre európsky situáciu, vzhľadom na ich potenciál rýchleho nasadenia. V severozápadnej Európe sa v priebehu nasledujúcich štyroch rokov vybuduje viac ako 70 bcm nových kapacít na výrobu plynu, z čoho takmer 50 bcm bude prostredníctvom FSRU. Ďalších 35 bcm kapacity FSRU sa buduje v Poľsku, Grécku a Taliansku, vyčíslil Ramesh.
Aj keď dopyt po plyne prudko klesá, náš základný scenár naznačuje, že Európa bude pravdepodobne dovážať v rokoch 2023-2040 priemerne 130 mtpa, pričom dopyt opäť dosiahne úroveň roku 2021 až koncom 40. rokov. Prudký európsky dopyt vytlačí celosvetový dopyt po LNG v roku 2030 na 609 ton (približne o 40 ton viac ako pred vojnou), pričom vojna povedie k zvýšeniu dopytu po LNG, aj keď Európa zrýchľuje energetický prechod.
K istému poškodeniu vyhliadok LNG mohlo dôjsť v Ázii, keďže sa zdá, že severoázijskí nákupcovia, Japonsko a Južná Kórea, prechádzajú renesanciou výroby jadrovej energie, zatiaľ čo Čína smeruje pri energetickej bezpečnosti a diverzifikácii dodávok ku kontrolovanejšiemu rastu dopytu po plyne a využívaniu väčšieho množstva potrubného plynu, ako aj domácej produkcie. Pre rozvíjajúce sa ázijské ekonomiky bude LNG z veľkej časti drahý až do uvedenia nových dodávok na trh po roku 2025. Napriek tomu hospodársky rast a príležitosti odchod od uhlia budú znamenať, že LNG bude naďalej nachádzať uplatnenie aj na týchto trhoch, uzavrel pre GVG Kaushal Ramesh z oddelenia pre výskum trhu s plynom a LNG v poradenskej spoločnosti Rystad Energy.