Taškent 31. januára 2023 – Keď Rusko na prelome novembra a decembra minulého roka predstavilo myšlienku vytvorenia tripartitnej plynárenskej únie s Kazachstanom a Uzbekistanom, reakcie oboch krajín budili dojem, že takúto ideu, resp. minimálne akýkoľvek jej politický podtón odmietajú. Kritici Ruska vtedy hovorili o slabnúcej pozícii Ruska v regióne Strednej Ázie a neúspešnej snahe obnoviť svoj ekonomický a politický vplyv. Podľa portálu eurasianet.org však aktuálne obe krajiny podpísali dohody s ruským štátnym monopolným exportérom potrubného plynu Gazpromom, čo naznačuje upevňovanie partnerstva a presadzovanie únie v inom formáte.
Zatiaľ čo Rusko je veľkým vývozcom zemného plynu, Uzbekistan a Kazachstan produkujú zhruba toľko, koľko spotrebujú. Obe krajiny sú spojené plynovodom s Ruskom a cez obe krajiny prechádza samostatný plynovod do Číny. Oba plynovody však väčšinou prepravujú plyn z Turkménska, pričom Kazachstan a Uzbekistan nikdy nehlásili žiadne tranzitné zásielky ruského plynu do Číny alebo iných krajín.
Prvotné chladné reakcie
Podpora dodávok plynu medzi Ruskom, Kazachstanom a Uzbekistanom, ako aj voči ďalším nákupcom vrátane Číny mala byť hlavným cieľom trojstrannej plynárenskej únie, ktorú koncom novembra minulého roku stredoázijským republikám navrhlo Rusko.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vtedy povedal, že detaily dohody ešte treba prediskutovať, ale kľúčovou myšlienkou je práve koordinácia plánov dodávok. Uviedol v tejto súvislosti príklad severného Kazachstanu, dovážajúceho plyn z Ruska, pričom kazašská vláda uvažuje o výstavbe plynovodu, ktorý by región zásoboval domácim plynom. Rusko pritom zvyšuje produkciu vo východnej Sibíri, poznamenal Peskov s tým, že Kazachstan by sa mohol vyhnúť míňaniu „desiatok miliárd dolárov“ na plynovody, ak by sa zaviazal k ruskému dovozu.
Námestník kazašského ministra zahraničných vecí Roman Vasilenko v reakcii na ruskú iniciatívu upozornil, že Kazachstan „nedovolí, aby sa jeho územie využívalo na obchádzanie sankcií“, a bude to mať na pamäti, „keď príde k posúdeniu akýchkoľvek potenciálnych nových iniciatív“.
Stroho reagovala aj uzbecká vláda. Uzbecký minister energetiky Jorabek Mirzamachmudov začiatkom decembra uviedol, že Taškent nebude súhlasiť s politickými podmienkami, ktoré by ohrozili jeho národné záujmy. „Aj keď je s Ruskom uzavretá dohoda o plyne, neznamená to úniu,“ povedal minister s tým, že sa uskutočnili rokovania o dodávkach ruského plynu plynovodom cez Kazachstan, ale ide o „technickú zmluvu“, nie o úniu.
„Ak dovážame plyn z inej krajiny, spolupracujeme len na základe komerčnej kúpnej zmluvy. Nikdy nebudeme súhlasiť s politickými podmienkami výmenou za plyn. Ponúknutý kontrakt zoberieme, len ak s ním budeme súhlasiť, inak nie,“ dodal minister.
Podpis nových dohôd
Teraz však vlády oboch krajín podpísali nové dohody o spolupráci s ruským plynárenským gigantom Gazprom, čím upevnili partnerstvo s Moskvou. Tzv. cestovné mapy sú pripravené na bilaterálnom základe, medzi Gazpromom a oboma vládami, čo naznačuje, že myšlienka trojstrannej únie môže byť zmietnutá zo stola – aspoň zatiaľ, konštatuje eurasianet.org.
Ruská webová stránka Neftegaz.ru, ktorá sa venuje energetickým otázkam, však podľa neho ponúkla iný, viac spletitý pohľad. „Rozhovory o tejto tripartitnej únii pokračujú v bilaterálnom formáte na úrovni Gazpromu a príslušných ministerstiev a vlád troch krajín,“ naznačil web s tým, že Rusko presadzuje svoje plány cez „zadné vrátka“, pod iným názvom a v inom formáte.
Odhliadnuc od otázok spojených s úniou a jej presným obsahom dohody ukazujú, ako Rusko posúva svoje energetické ambície v Strednej Ázii vpred, keďže Moskva hľadá nové trhy s plynom, ktorý Európa aktuálne odmieta pre vojnu na Ukrajine.
Dovoz z Ruska
O obsahu „cestovných máp“ sa vie len málo, okrem toho, že obe pokrývajú vývoz plynu z Ruska do Kazachstanu aj Uzbekistanu.
Mirzamachmudov a šéf Gazpromu Alexej Miller „podpísali plán spolupráce v plynárenskom sektore“, oznámila spoločnosť vo stručnom vyhlásení z 24. januára, v ktorom neposkytli žiadne ďalšie podrobnosti.
Gazprom použil rovnakú formuláciu na oznámenie plánu s Kazachstanom 18. januára a v tomto prípade kazašská vláda ponúkla niekoľko ďalších, aj keď skromných podrobností. Dokument sa týkal napríklad spracovania kazašského plynu v ruskom závode Orenburg a „možnosti dodávok ruského plynu do Kazachstanu“, uviedla Astana.
Vyhlásenie uzbeckého ministerstva energetiky z 25. januára priznalo, že jeho dohoda zahŕňa aj dodávky ruského plynu do Uzbekistanu. Cestovná mapa podľa ministerstva načrtáva „technické opatrenia potrebné na uskutočnenie tranzitu plynu plynovodom Stredná Ázia – Stred“, ktorý spája Rusko s Kazachstanom a Uzbekistanom.
Rezort energetiky vyhlásil, že všetko sa bude diať pri „plnej obrane národných záujmov“. Osobitne považoval za dôležité zdôrazniť, že rozhovory s Ruskom a výsledná dohoda si stanovili za cieľ „dodávať zemný plyn na domáci trh Uzbekistanu v potrebných objemoch pri plnom zachovaní vlastníckeho práva (plnom zachovaní spravovania) nad existujúcim systémom prepravy plynu Uzbeckej republiky.
Ministerstvo tak reagovalo na mediálne správy odvolávajúce sa na anonymné zdroje, že Rusko požaduje prevzatie kontroly nad plynárenskými prepravnými systémami v Strednej Ázii. Podľa rezortu nehrozilo zrieknutie sa suverenity alebo odovzdanie uzbeckého prepravného systému komukoľvek.
Hovorca uzbeckého ministerstva energetiky povedal, že dodávky plynu na základe dohody s Gazpromom sa začnú 1. marca. Výška dodávok ani náklady za transakciu neboli zverejnené. Uzbecká plynárenská spoločnosť Uztransgaz uviedla, že krajina nikdy predtým ruský plyn nedovážala.
Naopak, eurasianet.org uviedol, že Kazachstan a Uzbekistan, ktoré ťažia plyn, už dovážajú časť plynu z Ruska. Moskva minulý mesiac uviedla, že s oboma krajinami rokuje o zvýšení exportu, keďže volajú po dodatočných dodávkach počas zimnej energetickej krízy v Strednej Ázii. Kazachstan súčasne vyváža plyn do Ruska, zatiaľ čo Uzbekistan nie.
Obe krajiny zvyčajne posielajú väčšinu svojho vývozu do Číny, ale Astana aj Taškent tvrdia, že počas aktuálnej, mimoriadne chladnej zimy tento vývoz zastavili, aby ušetrili zásoby pre domáce použitie.
Uzbekistan sa zaviazal úplne zastaviť export do roku 2025 a Kazachstan uvažuje o jeho ukončení už v tomto roku, uzavrel eurasianet.org.