Oslo 6. marca 2026 – Tohtotýždňový nárast európskych cien plynu, približne o 50 % v prípade referenčného holandského kontraktu TTF na najbližší mesiac, v reakcii na zastavenie premávky cez Hormuzský prieliv a katarskej výroby skvapalneného zemného plynu v dôsledku iránskeho útoku dronmi, je jasným pripomenutím, že energetická bezpečnosť Európy je odolná len do tej miery, do akej sú bezpečné námorné úžiny. Vo svojom komentári to napísal Tobias Federico, šéf analytik nórskej spoločnosti Montel, poskytovateľa informácií, správ, údajov a analýz o energetickom trhu.
Bezprostredným spúšťačom bola prudká eskalácia napätia v regióne zo strany Iránu, ktorá efektívne zastavila tranzit LNG cez Hormuzský prieliv, v kombinácii s masívnymi útokmi dronov na vojenskú a energetickú infraštruktúru väčšiny krajín Perzského zálivu.
Uzavretie prielivu má veľký vplyv na celosvetové dodávky energie. V dôsledku „tankerovej vojny“ v 80. rokoch sa komentáre zameriavali na ropu, ale dnes je LNG rovnako dôležitý. Touto trasou sa prepravuje približne pätina celosvetového LNG, takže trvalé narušenie by nebolo krátkodobým, prechodným šokom, ale dlhodobým tlakom na lode, náklad a ceny, konštatoval Federico.
Otázka, ktorú by si mali klásť politici, už podľa neho nie je len o rope. Je to táto: Ak je preprava cez Hormuz narušená, ako vysoko stúpnu ceny plynu a ktoré krajiny to pocítia najviac?
Prečo je to dôležité pre Európu
Reakcia trhu bola rýchla. Ceny TTF kontraktu na najbližší mesiac v pondelok (2. 3.) prudko vzrástli a krátko dosiahli 49,14 €/MWh. Údaje o sledovaní lodí ukázali, že tankery sa odkláňajú od Hormuzu a na západe prielivu sa hromadia LNG tankery.
Problémom nie je len okamžitá dostupnosť, ale aj logistika presmerovania, efektívna strata nákladu v dôsledku dlhších plavieb lodí a obmedzenia v oblasti poistenia a bezpečnosti, ktoré môžu zastaviť toky aj vtedy, keď terminály a skvapalňovacie závody zostávajú funkčné a pripravené, píše Federico.
Pripomenul, že cez Hormuz prechádza približne 20 % svetového LNG vrátane obrovských objemov z Kataru, druhého najväčšieho dodávateľa na svete. Jeho štátna spoločnosť QatarEnergy zastavila produkciu LNG po vojenských útokoch na svoj terminál v Ras Laffan, pričom zdroje oboznámené so situáciou pre agentúru Reuters uviedli, že do plnej prevádzky by sa mohol vrátiť najskôr o mesiac.
V roku 2025 Qatar Energy expedovala približne 81 miliónov ton (asi 110 miliárd m3), z čoho veľká časť, podľa rôznych zdrojov 80-82 %, smerovala do Ázie, ale značné objemy boli určené aj pre Európu. Na jej dovoze LNG sa mal Katar v minulom roku podieľať 7 %.
Ak sa poistenie tankerov stane nedostupné alebo majitelia lodí odmietnu riziko, tieto náklady sa jednoducho neobjavia z iného zdroja. Produkcia USA nemôže byť zo dňa na deň zvýšená, aby nahradila dlhodobé uzavretie prielivu – kapacita skvapalňovania, dostupnosť lodnej dopravy a choreografia dlhodobých zmlúv obmedzujú rýchlosť, akou je možné objemy presunúť, upozornil šéf analytik Montelu, ktorý poukázal na „tri bolestivé pravdy“:
1. Fyzické presmerovanie je pomalé a nákladné – dlhšie plavby znižujú počet nákladov, ktoré loď môže za rok dopraviť, a zvyšujú náklady na dopravu a poistné.
2. Psychológia trhu zosilňuje dopad – už samotná možnosť dlhodobého uzavretia spôsobuje zmenu cien spotového LNG a regionálnych plynárenských uzlov.
3. Voľná kapacita globálnej skvapalňovacej flotily a flexibilné náklady LNG v Atlantickej panve sú obmedzené – predstavujú určitú rezervu, ale nemôžu nahradiť pätinu globálnych dodávok.
Dôsledky uzavretia Hormuzu
Federico sa venoval popisu dôsledkov uzavretia Hormuzu, pričom šok má podľa neho viacero vrstiev. Prvým dôsledkom je pokles fyzických dodávok, keďže plánované náklady zo Spojených arabských emirátov by boli oneskorené alebo presmerované, čo by obmedzilo dostupnosť LNG.
Druhým dôsledkom je reakcia trhu v podobe výrazného zvýšenia spotových cien LNG a veľkoobchodných cien plynu, a to aj v prípade prerušenia malého množstva dodávok. Trhy vždy rýchlo reagujú na politické signály v očakávaní globálnej konkurencie o kapacity LNG medzi Áziou a Európou, pripomenul Federico.
Tretím dôsledkom negatívny vplyv limitov z hľadiska času a dostupnej náhrady nákladov. Presmerovanie, zmluvné obmedzenia a harmonogramy nakladania znamenajú, že ani ochotní dodávatelia nemôžu okamžite presmerovať objemy do Európy. Odbery zo zásobníkov, obmedzenie spotreby a prerozdelenie existujúcich dodávok by zmiernili dopad, ale len do určitej miery, konštatoval šéf analytik Montelu.
Analytici podľa neho načrtli pesimistické cenové scenáre. ICIS naznačil, že TTF na najbližší mesiac by sa mohol v prípade dlhodobého prerušenia dodávok zvýšiť na približne 92 €/MWh, zatiaľ čo ING Bank a UniCredit hovoria o raste cien na viac ako 100 €/MWh. Takýto vývoj by mal kaskádový vplyv na energetické trhy, priemyselné náklady a účty domácností za energiu, čo by pravdepodobne viedlo k prijatiu núdzových opatrení na ochranu zraniteľných spotrebiteľov a kritických odvetví.
Rastúci inflačný tlak spôsobený šokom v oblasti LNG by mohol vyvolať silné politické reakcie, vrátane obnovených výziev na spochybnenie cenotvorby na trhoch s elektrinou pomocou mechanizmu tzv. marginálnej (hraničnej) ceny, ktorý určuje cenu na veľkoobchodných trhoch s elektrinou (najmä na dennom trhu/day-ahead) v rámci celej EÚ. Tento systém funguje na princípe, že konečnú cenu pre všetkých účastníkov trhu určuje najdrahší zdroj energie, ktorý je ešte potrebný na pokrytie dopytu. Obvykle sú ním plynové elektrárne, preto drahý plyn zvyšuje aj cenu elektriny.
Najviac zasiahnuté krajiny
Expozícia je nerovnomerná, píše Federico. Taliansko je podľa neho obzvlášť zraniteľné, keďže takmer polovica jeho tohtoročného dovozu LNG pochádza z Kataru, a talianski predstavitelia varovali, že blokáda Hormuzského prielivu by mohla zastaviť asi 20 % dodávok plynu do krajiny. To by bez rýchlej náhrady viedlo k rýchlemu obmedzeniu dopytu alebo bolestivému prídelovému hospodárstvu v priemysle.
Grécko je vystavené podobnému riziku. Malé zásoby a silná závislosť od spotových dovozov mu nechávajú málo manévrovacieho priestoru v prípade dlhodobého prerušenia dodávok.
Spojené kráľovstvo má značnú kapacitu na spätné splyňovanie a diverzifikovanú skladbu dodávateľov, čo mu poskytuje určitú odolnosť, ale ako obchodné centrum by aj tak čelilo vyšším spotovým cenám a napätejším trhom s prepravou, ozrejmil Federico.
Španielsko a Francúzsko by pocítili významné sekundárne účinky prostredníctvom celoeurópskeho prenesenia cien a konkurencie o plávajúce skladovacie a regasifikačné kapacity.
Nemecko, hoci je menej priamo závislé od LNG z Perzského zálivu, by bolo zasiahnuté vyššími cenami plynu a elektrickej energie na celom kontinente, konštatoval šéf analytik Montelu a zdôraznil aj dôležitosť skladovacích kapacít a sezónneho kontextu v Európe.
V čase šoku v Hormuzskom prielive údaje Gas Infrastructure Europe ukazovali, že zásobníky v EÚ boli naplnené na cca 30 % kapacity, čo je výrazne menej ako komfortná rezerva pre dlhodobé prerušenie dodávok. Potreba doplniť zásoby pred nasledujúcou vykurovacou sezónou robí zraniteľnosť Európy skôr štrukturálnou ako epizodickou, tvrdí Federico.
Šok je podľa neho rovnako testom koordinácie politiky, ako aj mechanizmov trhu. Okamžité nástroje Európy sú obmedzené, ale pragmatické. V Nemecku sa pravdepodobne obnovia plány na obnovenie strategických zásob plynu, hoci sa tento rok v lete neočakáva fyzický nedostatok. Doplnenie zásob na budúcu zimu bude nákladnejšie, ako sa predpokladalo, a vstup do roka 2026/27 s nižšou úrovňou zásob ako tento rok by mohol spôsobiť značné problémy, ak by nastala silná vlna chladu.
Pravdepodobnosť určená geopolitikou
Väčšina analytikov stále považuje dlhodobé uzavretie za nepravdepodobné, ale reakcia Iránu a eskalácia naznačujú opak. Ako to v geopolitike býva často, geografiu nemožno zmeniť, rovnako ako celosvetové rozloženie prírodných zdrojov. LNG sa obchoduje na globálnom trhu, ale bezpečnosť je lokálna záležitosť. Riziko v Hormuzskom prielive ukazuje, že globálne dodávateľské reťazce vedúce cez úzke prielivy vytvárajú zraniteľnosť, ktorá sa nerovnomerne odráža v celej Európe. Zmiernenie následkov je technické, diplomatické a politické.
Celá oblasť Perzského zálivu by tiež mohla uvažovať o alternatívnych dopravných trasách, ktoré by predstavovali dlhodobú investíciu. Mohlo by ísť o využitie železničnej dopravy bežného tovaru k Červenému moru a Indickému oceánu. V prípade energetických komodít je však lodná doprava najúčinnejšou a najlacnejšou formou dopravy, napriek krátkodobým otrasom, uzavrel šéf analytik spoločnosti Montel Tobias Federico.