Brusel 26. marca 2026 – Podzemné zásobníky plynu (PZP) zostávajú aj naďalej základným aktívom pre bezpečnosť dodávok plynu a elektriny v EÚ. Pokryjú viac ako polovicu špičkovej zimnej spotreby počas dvojtýždňových krízových situácií v scenároch pre roky 2030 aj 2040. Vysoká úroveň naplnenia na začiatku zimy zostáva nevyhnutná, keďže odberová kapacita klesá, ak sú zásoby nižšie. Pri extrémnych výkyvoch sa kapacitné rezervy výrazne zmenšujú, čo zdôrazňuje potrebu stabilnej a predvídateľnej dlhodobej politiky v oblasti skladovania. Takéto závery priniesla celoeurópska štúdia o skladovaní plynu „Zabezpečenie budúcich dodávok: Kvantifikácia potrieb skladovania plynu pre odolný a integrovaný európsky energetický systém“ z dielne združenia Gas Infrastructure Europe, ktorá podľa neho dokazuje, že schopnosť systému dodávať energiu bude kľúčová pre budúcu energetickú odolnosť Európy, keď sa EÚ pripravuje na revíziu svojho rámca pre bezpečnosť dodávok (Security of Supply – SoS). Na financovaní štúdie sa podieľali 13 významní prevádzkovatelia skladovacej infraštruktúry z 10 európskych krajín vrátane slovenskej spoločnosti NAFTA. Článok sa zameriava na časť štúdie nazvanú „Modelové posúdenie úlohy PZP pri zachovaní odolnosti voči šokom v oblasti bezpečnosti dodávok.
Štúdia posudzuje úlohu PZP a na základe modelovania rôznych scenárov vývoja budúceho energetického systému EÚ v stresových situáciách ilustruje, ako prispievajú k celkovej odolnosti systému.
Analýza využíva najmodernejšiu platformu Artelys Crystal Super Grid, ktorá zachytáva komplexné vzájomné závislosti medzi systémami metánu, elektriny a vodíka. Model zahŕňa všetky hlavné možnosti flexibility medzi vektormi, simulované s hodinovým časovým rozlíšením počas celých plynárenských rokov, v rámci celého európskeho systému, s národným geografickým rozlíšením.
Hodnotenie sa zameriava na horizonty rokov 2030 a 2040 s využitím scenára NT+ (National Trends – referenčný scenár) vyvinutého prevádzkovateľmi prepravných sietí v Desaťročnom pláne rozvoja siete 2024 (scenár NT+ sám o sebe vychádza z predchádzajúcej verzie národných energetických koncepcií a používa ho Európska komisia). Preskúmal sa aj scenár odchýlky s cieľom vykonať „stresový test“ s pomalším poklesom spotreby metánu (pomalšie zavádzanie vodíka a tepelných čerpadiel).
Odolnosť systému sa hodnotí za troch stresových podmienok týkajúcich sa bezpečnosti dodávok: veľmi chladná zima (na základe historických klimatických podmienok), 3-mesačné zníženie dodávok LNG a 3-mesačné zníženie potrubných dodávok z Nórska, uviedla štúdia GIE.
Hnacie sily prevádzky PZP sa menia, avšak služby sezónnej flexibility zostávajú v scenári NT+ 2040 vo veľkej miere nezmenené
Scenár NT+ predpokladá rýchlu dekarbonizáciu, pričom dopyt po metáne klesne do roku 2040 o 36 % v porovnaní s rokom 2019, a to vďaka zavádzaniu vodíka, elektrifikácii vykurovania a výrobe elektriny z OZE. Predpokladá sa, že skladovacie kapacity na úrovni EÚ v roku 2040 klesnú o 14,5 %, čo odzrkadľuje možné preorientovanie na podzemné skladovanie vodíka a národné plány na uzatvorenie a rozšírenie zariadení.
Napriek týmto zásadným systémovým zmenám – nižšiemu využívaniu metánu, odlišným vzorom výroby energie z plynu, rozvoju biometánu a zníženému ročnému dovozu – PZP naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu v roku 2040 a vykazuje prevádzkový profil podobný tomu, ktorý bol pozorovaný v rokoch 2023–2024, s pravidelným vtláčaním počas leta a variabilným odberom v zime.
Potreby sezónnej flexibility zostávajú vo všeobecnosti stabilné. V porovnaní s plynárenským rokom 2023–2024 (673 TWh vtlačených, 614 TWh vyťažených) dosahuje objem plynu prechádzajúceho cez PZP v roku 2030 hodnotu 760 TWh (+18 %) a v roku 2040 hodnotu 575 TWh (–10 %)m vyčíslila štúdia GIE.
PZP je kľúčovým poskytovateľom trvalého špičkového ťažobného výkonu
Kľúčovou úlohou PZP pre bezpečnosť dodávok je schopnosť poskytovať trvalú špičkovú kapacitu.
Vývoj špičkovej spotreby metánu
Na vývoj špičkovej spotreby metánu vplývajú dva faktory, a to v opačných smeroch:
– Ročná spotreba metánu na vykurovanie sa v scenároch NT+ výrazne znižuje (-57 % spotreby v domácnostiach a terciárnom sektore v roku 2040 v porovnaní s rokom 2019). Keďže táto spotreba vykazuje teplotnú citlivosť, denný špičkový konečný dopyt po metáne klesá na 11,1 TWh/deň (oproti viac ako 20 TWh/deň v roku 2021).
– Objem konečnej spotreby elektrickej energie rastie a vykazuje čoraz výraznejšiu teplotnú citlivosť, najmä v dôsledku rozvoja tepelných čerpadiel, ktoré počas chladných období výrazne zvyšujú dopyt po elektrickej energii. Variabilná výroba z OZE (veterná, fotovoltaická) tiež zvyšuje krátkodobú volatilitu a zvyšuje potrebu trvalej záložnej výroby elektrickej energie z plynu. Špičkový dopyt po metáne na výrobu elektrickej energie je v roku 2040 10,7 TWh/deň (oproti 5 TWh/deň v roku 2021), uviedla štúdia GIE.
Celkovo sú podľa nej potrebné trvalo vysoké dodávky z metánového systému, najmä počas chladných období v kombinácii s nízkym výkonom z OZE (Kalte Dunkelflaute).
V scenári NT+ 2040:
– Špičková denná spotreba metánu dosahuje 21,4 TWh/deň (-12 % oproti 24,5 TWh/deň v rokoch 2023–2024),
– dvojtýždňový vrchol dosiahne 18,2 TWh/deň (-16 % oproti 21,6 TWh/deň v rokoch 2023/24).
V NT+ 2030 zostávajú oba ukazovatele blízko súčasných úrovní (+0,7 TWh/deň v roku 2030). Špičkový dopyt sa preto znižuje menej ako ročná spotreba metánu (-23 % v NT+ 2040 v porovnaní s rokom 2023–2024).
Pokrytie špičkového dopytu po metáne si vyžaduje PZP
Tieto vysoké úrovne špičkovej spotreby je možné pokryť len vďaka krátkodobým flexibilným službám z PZP, ktoré zabezpečujú: 58 % dodávok počas špičkového dňa (oproti 44 % v roku 2024), 51 % dodávok počas dvojtýždňovej špičky (oproti 34 % v roku 2021) a 42 % dodávok v januári 2040.
Zistilo sa, že maximálne odbery z podzemných zásobníkov (UGS) rastú napriek klesajúcim špičkám spotreby, keďže podiel dovozu v čase špičky klesá v dôsledku nižšieho ročného dopytu po metáne: 10,9 TWh/deň v rokoch 2023–2024, 13,4 TWh/deň v scenári NT+ 2030 (+23 %) a 12,5 TWh/deň v scenári NT+ 2040 (+15 %).
Vysoká dodávateľská schopnosť (ťažobný výkon) PZP závisí od primeranej úrovne naplnenia
Miera odberu (a vtláčania) z PZP vo veľkej miere závisí od úrovne ich naplnenia (čím viac je skladovacie zariadenie naplnené, tým väčšiu má odberovú kapacitu). Schopnosť PZP pokryť špičkový dopyt počas zimy sa preto znižuje a závisí od počiatočnej úrovne naplnenia a udalostí, ktoré sa vyskytnú počas sezóny (počasie, výkyvy v dodávkach atď.), konštatuje štúdia GIE.
Napríklad, v NT+ 2040 by nebolo možné uspokojiť špičkový dopyt 21,4 TWh/deň, ak by nastal po polovici februára, pretože hladiny zásob by boli príliš nízke na to, aby poskytli požadované rýchlosti odberu.
Udržiavanie úrovne naplnenia na začiatku zimy je kľúčové. Vo všetkých simuláciách sa predpokladá, že zásobníky sú 1. októbra naplnené na 90 %. Nižšia počiatočná úroveň naplnenia by spôsobila skorší a prudší pokles odberovej kapacity, čo by ohrozilo bezpečnosť dodávok, upozornila štúdia GIE.
PZP je základným kameňom odolnosti systému voči šokom v oblasti SoS
PZP sú nevyhnutné na pokrytie dopytu za normálnych podmienok a počas všetkých modelovaných šokov v oblasti bezpečnosti dodávok (veľmi chladná zima, prerušenie dodávok LNG, zníženie dodávok z Nórska).
Veľmi chladná zima: dopyt po metáne stúpa o 6–6,5 %, čo vedie k zníženiu stavu zásob na konci zimy o 12–13 % (minimálna úroveň naplnenia dosiahne 17 % PZP v NT+2030 a 25 % v NT+2040), čo vedie k zníženiu minimálnej odberovej kapacity o 22 – 23 % (zníženie maximálnych odberových kapacít o 13 – 14 %, na 51 % maxima v NT+2040 a 44 % v NT+2030).
Nórsky dodávkový šok: do polovice februára sa kapacitná rezerva (medzi denným špičkovým dopytom a dodávateľskou kapacitou systému) zúži na 11–13 % dopytu (1,9 až 2,8 TWh/deň) v dňoch, keď podzemné zásobníky pokrývajú 57 % – 61 % dodávateľskej kapacity (2040 a 2030).
Šok v dodávkach LNG: hoci je možné uspokojiť denný špičkový dopyt 8. januára, podobný špičkový dopyt koncom januára alebo začiatkom februára by nebolo možné pokryť pre klesajúce hladiny v zásobníkoch a tým pádom zníženú kapacitu odberu.
Tieto úzke rozpätia dodávateľskej kapacity by mohli byť nedostatočné, ak by k šokom došlo neskôr v zime, ak by sa prekrývali viaceré šoky alebo ak by počiatočné úrovne naplnenia klesli pod 90 % (úrovne naplnenia zásobníkov boli 1. októbra 2025 na úrovni 82,6 %), uviedla štúdia GIE.
Scenár odchýlky: odlišná dynamika flexibility, podobné potreby PZP
Scenár odchýlky skúma pomalší pokles spotreby metánu v dôsledku pomalšieho zavádzania vodíka a tepelných čerpadiel. Dopyt po metáne v roku 2040 je len o 19 % nižší ako v roku 2019 (oproti -36 % v NT+). To vedie k systematicky vyšším špičkám (+2,5 až 2,8 TWh/deň vo všetkých časových horizontoch flexibility).
V deň s najvyššou spotrebou v roku 2040:
– Konečný dopyt po metáne je o 45 % vyšší ako v scenári NT+,
– dopyt po metáne na výrobu elektrickej energie je o 21 % nižší (menšie využitie elektrolýzy a tepelných čerpadiel).
Vyšší ročný dopyt však vedie k vyšším dovozom na pokrytie základného zaťaženia, ktoré kompenzujú zvýšené špičky. V dôsledku toho zostávajú celkové potreby PZP podobné tým, ktoré boli zaznamenané v scenári NT+.
Záver
Vo všetkých scenároch, záťažových testoch a časových horizontoch modelovanie ukazuje, že hoci sa základné faktory ovplyvňujúce flexibilitu systému výrazne menia, PZP zostávajú aj naďalej základným aktívom pre bezpečnosť dodávok plynu a elektriny v EÚ. Obzvlášť dôležité sú pre zabezpečenie vysokých odberových rýchlostí počas období špičkovej spotreby a v záťažových podmienkach. Tieto úrovne dodávateľskej kapacity (ťažobného výkonu) je možné dosiahnuť len vtedy, ak sú zásobníky dostatočne naplnené.
Regulačná analýza
Ďalšou časťou štúdie je regulačná analýza, ktorá poukazuje na medzery v súčasnom rámci a požaduje:
– aktualizované celoeurópske posúdenia rizík, ktoré zohľadňujú meniace sa interakcie v systéme;
– štandardy bezpečnosti dodávok, ktoré lepšie zohľadňujú obmedzenia dodávateľských kapacít;
– koherentnejšie a trvalejšie mechanizmy doplňovania zásob po roku 2027; a spravodlivejšie a efektívnejšie mechanizmy rozdelenia nákladov medzi členskými štátmi,
– štandardy SoS zohľadňujúce dodávky, koherentnejšie mechanizmy plnenia po roku 2027 a zlepšené rozdelenie nákladov medzi členskými štátmi.
Celá štúdia je k dispozícii na webe GIE.