Bratislava 19. januára 2020 – Globálny dopyt po zemnom plyne, ako po jedinom fosílnom palive, bude najbližších 10 až 15 rokov rásť a vyvrcholí v roku 2037. Aj v roku 2050 však bude o 5 % vyšší ako v súčasnosti. Tvrdí to referenčný scenár štúdie Global Energy Perspective 2021 z dielne analytickej spoločnosti McKinsey & Company.
„Referenčný scenár je výhľad do budúcnosti zameraný na pokračovanie v existujúcich trendoch. Tento scenár odráža naše očakávania, ako sa budú súčasné technológie vyvíjať, a zahŕňa súčasné politiky a extrapoláciu kľúčových trendov politiky,“ uviedli autori štúdie.
V roku 2020 podľa nej poklesol celkový dopyt po energiách o 7 percent v dôsledku zníženej ekonomickej aktivity v dôsledku pandémie COVID-19. Návrat na úrovne pred pandémiou by mal trvať do konca roku 2021, tvrdia analytici.
Z perspektívneho hľadiska podľa nich dopyt po rope vyvrcholí v roku 2029 a po plyne v roku 2037, zatiaľ čo uhlie vykazuje stabilný pokles od roku 2019. Fosílne palivá budú však podľa uvedeného scenára naďalej hrať dôležitú úlohu v energetickom systéme do roku 2050, a to vďaka rastu v oblastiach, ako sú chemický priemysel a letectvo.
„Plyn bude pokračovať v zvyšovaní svojho podielu na globálnom dopyte po energiách v nasledujúcich desiatich až 15 rokoch – ako jediné fosílne palivo. Aj v referenčnom scenári je dopyt po plyne v roku 2050 o 5 % vyšší ako dnes,“ konkretizuje štúdia. Po vrchole bude klesajúci dopyt po plyne poháňaný energetickým sektorom, pretože plyn zmení svoju úlohu z poskytovateľa základného zaťaženia na poskytovateľa flexibility sústav.
Napriek dlhodobému poklesu dopytu po všetkých troch fosílnych palivách, v referenčnom scenári hrá každé z nich naďalej dôležitú úlohu v globálnom energetickom prostredí. Bez ďalších politík dekarbonizácie by mali v roku 2050 zabezpečovať viac ako polovicu svetového dopytu po energii.
Z ďalších záverov štúdie vyplýva, že vplyv COVID-19 na dlhodobý dopyt je mierny. „Dopyt po energiách sa rýchlo pozviecha a dosahy zmien správania v dôsledku krízy sú malé v porovnaní so zásadnými posunmi, ako je napríklad elektrifikácia. Balíky stimulov budú formovať energetické systémy počas ďalších desaťročí,“ konštatuje McKinsey & Company.
Spotreba elektriny sa v roku 2050 zdvojnásobí v súvislosti s „elektrifikáciou“ dopytu, čo zvýši jej podiel na celkovej spotrebe energie z 19 na 30 %. COVID-19 má na dlhodobý rast dopytu po elektrine obmedzený vplyv.
Na energetických trhoch bude podľa štúdie dominovať nízkonákladová obnoviteľná energia, ktorá prekoná existujúce fosílne aktíva vo väčšine regiónov pred rokom 2030. Do roku 2036 bude polovica globálnych dodávok energie pochádzať z prerušovaných OZE.
Keďže zelený vodík sa v 30. rokoch stane nákladovo konkurencieschopný, „nepriamy“ dopyt po energii pre elektrolýzu bude predstavovať približne 40 % rastu dopytu po elektrine v rokoch 2035 – 2050.
Predpokladané emisie CO2 v referenčnom prípade nevedú k obmedzeniu globálneho otepľovania na 1,5 °C. S energetikou spojené globálne emisie navyše zostanú nezmenené až do roku 2030, potom bude nasledovať postupný, približne 25-percentný pokles do roku 2050, čo nasvedčuje otepľovaniu o 3,5 ° C, tvrdí štúdia. Na dosiahnutie 1,5-stupňového cieľa sú podľa nej potrebné silnejšie ambície a ich urýchlená implementácia v globálnom meradle.
Investičné toky zostanú stabilné aj počas nasledujúcich 15 rokov. „Obnoviteľné zdroje v energetickom investičnom mixe budú rásť na úkor konvenčných zdrojov výroby elektriny, ale fosílne palivá si zachovajú veľký podiel,“ konštatuje štúdia spoločnosti McKinsey & Company.