Bratislava 10.júla 2020- Európska komisia (ďalej len „Komisia“) v súčasnosti prehodnocuje možnosť rozšírenia systému obchodovania s emisnými kvótami[1] tak, aby pokrýval aj emisie súvisiace s vykurovaním a chladením budov. Snaha Komisie o zahrnutie ďalších sektorov[2] pod systém obchodovania s emisnými kvótami súvisí s prijatím Európskeho zeleného dohovoru (European Green deal) a z neho plynúcich zvýšených klimatických ambícií. Ďalším z dôvodov je, že naše domovy, kancelárie a budovy sú najväčšími producentami emisií skleníkových plynov v Európskej únii, no zároveň aj najväčší spotrebitelia energie. Znižovanie emisií na vykurovanie a chladenie je preto rozhodujúce pre dosiahnutie uhlíkovo-neutrálnej Európy v roku 2050. Európska klimatická nadácia (European Climate Foundation) publikovala štúdiu, v ktorej hodnotila dopady takého rozšírenia systému obchodovania na sektory budov a dopravy. V tomto článku sú zhrnuté najdôležitejšie body zo štúdie. Celá štúdia je k dispozícií tu:
Postup pri vypracovávaní štúdie
Analýza skúmala pomocou makroekonomického modelu E3ME[3] reakciu sektorov na výšku ceny emisných kvót, zmenu v cenách emisných kvót v dôsledku rozšírenia systému obchodovania a sociálno-ekonomické dopady na podniky, ktoré sú už v súčasnosti zahrnuté pod systém obchodovania ako aj na sektory dopravy a budov.
Hlavné závery štúdie:
- Zahrnutie sektorov budov a dopravy do systému obchodovania nezaručí zníženie emisií v týchto sektoroch, čo by malo byť hlavným cieľom tohto systému.
- Sektory budov a dopravy veľmi nereagujú na zmenu ceny emisných kvót. To by taktiež spôsobilo, že sektory v súčasnosti zahrnuté v systéme obchodovania by sa museli viac snažiť znížiť svoje emisie, museli by vykompenzovať emisie z týchto dvoch sektorov, kvôli spoločnému emisnému stropu. Do roku 2030 by museli dosiahnuť zníženie o dodatočných 250 mil. ton a do roku 2040 o 315 mil. ton. Toto by malo za následok zníženie konkurencieschopnosti voči konkurencií z tretích krajín, ako aj zníženie produkcie a počtu zamestnancov.
- Zahrnutie sektorov budov a dopravy pod systém obchodovania by do roku 2030 spôsobilo zvýšenie nákladov domácností na vykurovanie o 30% a zvýšenie nákladov na pohonné hmoty o 16%.
- Pre nízke možnosti investovania do nových technológií by rozšírenie systému obchodovania ovplyvnilo negatívne kvalitu života nízkopríjmových domácnosti.
- Autori štúdie konštatujú, že zahrnutie sektorov dopravy a budov pod systém obchodovania by nedosiahlo požadovaný politický cieľ a zároveň by vytvorilo dodatočné výzvy pre spotrebiteľov a sektory v súčasnosti zahrnuté pod systém obchodovania.
Aj podľa Medzinárodnej energetickej agentúry je potenciál pre zvyšovanie energetickej efektívnosti dostupný za negatívne ceny. To znamená, že opatrenia energetickej efektívnosti sa zaplatia samy prostredníctvom znížených účtov za energie aj bez emisných kvót. Taktiež existuje množstvo prekážok pre zvyšovanie energetickej efektívnosti (napríklad v prípade prenajímaných nehnuteľnosti sú to nájomcovia, ktorí platia za energie, čiže majiteľ nie je motivovaný k rekonštrukcii). Systém obchodovania núti jeho účastníkov znižovať emisie, aby sa vyhli zvýšeným nákladom za emisné kvóty. Zahrnutie sektora budov do systému obchodovania by však automaticky neviedlo k rekonštrukciám, ani by to nepomohlo prekonať prekážky pre rekonštrukcie, ale znamenalo by to skôr zvýšenie účtov za energie pre domácnosti, ktoré nie sú schopné rekonštruovať svoje domovy.
Väčšinu súčasných budov budú
využívať aj v roku 2050, preto je potrebné sa sústrediť na zvyšovanie ich
energetickej efektívnosti. Hlavnou výzvou v nasledujúcich 30-tich rokoch
preto bude zrekonštruovať zhruba 210 miliónov existujúcich bodov. Pri súčasnom
tempe rekonštrukcií by na to bolo potrebných sto rokov. Komisia a národné
vlády by preto mali radšej zintenzívniť existujúce nástroje
podporujúce rekonštrukcie, ako spoplatniť emisie skleníkových plynov pre
domácnosti.
[1] Systém funguje na princípe „cap and trade“, stanovilo sa celkové množstvo emisií skleníkových plynov (strop), ktoré môže byť vypustené prevádzkami z energetiky, priemyslu a letectva (je ich zhruba 11 tisíc). Producenti emisií musia za každú vyprodukovanú tonu emisií odovzdať emisnú kvótu (1 kvóta = 1 tona skleníkových plynov). Časť kvót dostanú prevádzky bezodplatne, časť si musia nakúpiť, čo vytvára priestor pre stanovenie ceny kvót. Strop pre emisie sa postupne znižuje, čo vytvára ekonomický tlak na znižovanie emisii.
[2] Systém v súčasnosti pokrýva sektory energetiky, priemyslu a leteckej dopravy. Nepokrýva zvyšné druhy dopravy, vykurovanie a chladenie budov, poľnohospodárstvo a odpady.
[3] E3ME je počítačový model vyvinutý Komisiou, zameraný na ekonomické a energetické systémy a životné prostredie.