Londýn 3. novembra 2022 – Dostatok LNG smerujúceho do Európy v kombinácii s nadpriemerne teplým počasím viedol niektorých optimistov k záveru, že európska energetická kríza speje k svojmu koncu. The Economist si však myslí opak na základe troch scenárov možného vývoja, ktoré vypracoval v spolupráci s analytikmi spoločnosti Rystad Eenergy.
V polovici októbra sa pri španielskom pobreží pohybovalo množstvo LNG tankerov, ktoré museli čakať na vykládku v preplnených regasifikačných termináloch. Množstvo skvapalneného plynu pri európskych brehoch dosiahlo podľa údajov spoločnosti Kpler 1,2 mil. ton, kým v auguste len 140.000 ton. Posádky si tak môžu užiť príjemné počasie, keďže teploty boli nezvyčajne vysoké v celej Európe, na juhu Španielska však cez deň dosahovali až 30 °C.
Kombinácia dostatku plynu a teplého počasia, ktorá znižuje dopyt, je nočnou morou Vladimíra Putina a podľa niektorých názorov predznamenáva koniec európskej energetickej krízy. Rusko sa celé mesiace snažilo rozdeliť Európu a podkopať podporu pre Ukrajinu: najprv požadovaním platby za plyn v rubľoch, potom znížením tokov cez Nord Stream, a nakoniec, v septembri, uzavretím potrubia na dobu neurčitú. Napriek tomu sa Európe podarilo naplniť svoje zásobníky, aj keď musela zaplatiť obrovské prostriedky v čase extrémne vysokých cien plynu.
V dôsledku takéhoto vývoja ceny klesli zo 100 USD za milión britských tepelných jednotiek v auguste na 32 USD. Medzitým ropa Brent, globálna referenčná hodnota ropy, stojí 96 dolárov za barel, čo je výrazne pod úrovňou 139 dolárov, ktorú dosiahla v marci.
Európa je však ešte ďaleko od konca svojej energetickej krízy. S príchodom chladného obdobia sa ceny sa zvýšia a iní nákupcovia LNG, najmä v Ázii, budú súťažiť o náklady. Rusko, ktoré čelí vojenským neúspechom, by mohlo ešte viac zvýšiť tlak. Medzi Putinove možnosti patrí zastavenie všetkých dodávok plynu do Európy alebo zničenie infraštruktúry. Takéto opatrenia – alebo použitie taktickej jadrovej zbrane – by vyvolali ďalšiu vlnu sankcií zo Západu.
Analýza Economistu a Rystadu naznačuje, že sebauspokojenie v otázke konca krízy je nebezpečné, pretože veci sa môžu veľmi rýchlo a zásadne zhoršiť.
Prvý scenár
Ani prvý scenár, pri ktorom sa vzťahy ďalej nezhoršujú, nie je ani zďaleka príjemný. Predpokladá, že plynovod Nord Stream zostane uzavretý. Očakáva tiež, že Európa dodrží plány na zavedenie embarga na ruskú ropu a zakáže miestnym poisťovacím firmám, ktoré majú 90 % svetového lodného trhu, kryť plavidlá prepravujúce ruskú ropu – aj keď s veľkou výnimkou. Nezápadní kupujúci, ktorí budú súhlasiť so zaplatením zastropovanej ceny za ruskú ropu, stanovenej Amerikou a EÚ, budú mať možnosť kúpiť si európske poistenie.
Pre Európu tento scenár spúšťa krízu, ale nie katastrofu, tvrdí The Economist. Zníženie dodávok znamená, že do konca roku 2022 bude kontinentu chýbať 84 miliárd kubických metrov (bcm) ruského plynu, čo zodpovedá 17 % jeho bežnej ročnej spotreby. Vyšší dovoz LNG už časť tohto výpadku pokryl, menší podiel nahradili vyššie dovozy potrubného plynu z Azerbajdžanu a Nórska, spolu s ďalšími bolestivými, ale dobrovoľnými škrtmi v spotrebe. „Naša simulácia naznačuje, že – aj keď zima bude mrazivá, čím sa zvýši dopyt o 25 miliárd m3 – európske zásobníky umožnia zvládnuť ju a dostať sa do leta 2023, keď sa dovoz LNG môže začať opäť zvyšovať,“uvádza The Economist.
Podľa tohto scenára vlády nebudú musieť prideľovať plyn. Európa však za to bude musieť draho zaplatiť. Ako poznamenáva Namit Sharma z poradenskej spoločnosti McKinsey, vysoké ceny už viedli k odstávkam v energeticky náročných odvetviach, ako je výroba hliníka a čpavku. Ak zostane Nord Stream na celý budúci rok zatvorený, energetický deficit Európy sa prehĺbi, čo si vyžiada ešte väčšie zníženie spotreby. Výskumná spoločnosť Gavekal odhaduje, že 1 % pokles spotreby energie v Nemecku alebo Taliansku znižuje HDP o 0,5 – 1 %.
Je ťažké odhadnúť cenu tohto scenára pre Rusko. Jeho export do Európy, ktorý už teraz klesol o štyri pätiny, sa nedá len tak predať inde. Jeho plynovod do Číny, ktorý je jedinou serióznou alternatívou, má však príliš nízku kapacitu na zvládnutie veľkých tokov. Cena za to, čo dokáže predať, by však bola oveľa vyššia.
Teoreticky je duálne ropné embargo spojené s cenovým stropom silnejšou hrozbou pre ruský export ropy, skutočného stroja na peniaze v krajine. „Predpokladáme však, podobne ako trh, že cenový strop bude oslabený a Rusko nájde kupcov pre veľkú časť ropy, ktorú nie je schopné predať do Európy?“ konštatuje The Economist. Západní predstavitelia sa prikláňajú k voľne kontrolovanému stropu stanovenému na takmer 60 dolárov za barel. Keďže náš základný scenár očakáva, že globálne ceny zostanú pod 90 USD, neznamenalo by to veľký rozdiel v cene ruskej ropy, ktorá sa v súčasnosti obchoduje s 20-30-percentnou zľavou.
To vysvetľuje, prečo v takomto scenári má Rusko v roku 2023 stále príjmy z ropy vo výške 169 miliárd dolárov, mierne menej ako 179 miliárd dolárov, ktoré zarobilo v roku 2021. Jemu a ďalším účastníkom trhu stále vznikajú zvýšené transakčné náklady spôsobené dlhšími cestami tankerov či pašovaním. Európa platí vysokú cenu. Dovoz ruskej ropy tankermi stál v roku 2021 90 miliárd USD. Jej nahradenie v roku 2023 by stálo 116 miliárd USD.
Druhý scenár
V druhom scenári, nazvanom „eskalácia“, Rusko hodí niekoľko „granátov“. Začne zatvorením svojho plynovodu cez Ukrajinu, jednej z dvoch funkčných trás, pričom Európu pripraví o ďalších 10 – 12 bcm plynu ročne. Lídri krajiny by použili nejakú zámienku, napríklad „únik“ ako v prípade Nord Streamu. Napokon, Gazprom, jeho plynárenský monopol, chce byť stále vnímaný ako dodávateľ, ktorý rešpektuje zmluvy, aspoň pokiaľ ide o trhy mimo Západu, hovorí Anne-Sophie Corbeau, ktorá pracovala pre BP.
Kým tento ruský úder by obchodníkov, z ktorých mnohí už nepočítajú s ukrajinskými objemami, neprekvapil, zaskočilo by ich stopnutie ruských dodávok LNG, s ktorým druhý scenár počíta. Tieto dodávky v hodnote 20 bcm, čo sa rovná polovici ročného ruského vývozu LNG, doteraz fungovali bez povšimnutia. Rusko by ich zrejme nechcelo úplne stratiť, už len preto, že by to spôsobilo raketový nárast globálnej spotovej ceny, poškodzujúcej spriatelené krajiny, ako je India a Pakistan, ktoré bojujú s Európou o dodávky. Druhý scenár predpokladá, že Rusko ponúkne dodávku do týchto krajín za zvýhodnenú cenu.
V tomto scenári by Západ v odvete ešte znížil cenový strop na ruskú ropu, pohrozil západným porušovateľom embarga vysokými trestami a sprísnil kontroly. Rusko by na oplátku presviedčilo OPEC a jeho spojencov, skupinu 23 krajín, ktoré ťažia 40 % svetovej ropy, aby znížili svoj mesačný cieľ produkcie o 1 milión b/d, po znížení o 2 milióny b/d v októbri.
Model Rystadu predpokladá, že na konci tejto prestrelky bude menej „dobité“ Rusko. Čiastočne je to preto, že prísnejší strop poskytuje nezápadným krajinám väčšiu motiváciu na vybudovanie alternatívneho systému obchodovania s ropou.
Giovanni Serio z obchodnej spoločnosti Vitol hovorí, že tankery vlastnené G7 už kupujú nezápadní hráči, často v Ázii alebo na Strednom východe. Čína a India, ktoré doteraz odobrali väčšinu prebytočných ruských barelov, si pravdepodobne môžu svoje lode poistiť sami. Iné krajiny môžu využiť „čierny“ obchod, kde ruskú ropu – prepravovanú na tankeroch s vypnutými transpondérmi, presúvanú z lode na loď na šírom mori alebo zmiešanú s inou ropou – nemožno vystopovať.
Hoci ruské príjmy z plynu budú zasiahnuté, jeho príjmy z ropy zostanú odolné. „Naše výpočty naznačujú, že export ropy z krajiny klesne v roku 2023 aj 2024 o 2 milióny b/d v porovnaní s rokom 2021, čo prinúti Rusko obmedziť produkciu o viac ako 1,5 milióna b/d?“ píše The Economist. Viac napätý trh potlačí Brent do trojciferných čísel a dopyt sa zníži len mierne. To by Rusku umožnilo vyrovnať objemový výpadok. Jej výnosy z vývozu ropy by tak v roku 2023 zostali pozoruhodne stabilné na úrovni 170 miliárd USD a o rok neskôr by klesli na 150 miliárd USD. Európa by medzitým čelila desiatkam miliárd dolárov dodatočných nákladov.
Tretí scenár
Náš tretí („extrémny“) scenár predpokladá, že Rusko, ktoré možno čelí katastrofálnym stratám na bojisku, sa už nestará o peniaze ani o to, aby jeho spojenci ostali naklonení, a rozhodne sa pre totálnu energetickú vojnu. Začne sa odstavením TurkStreamu, zostávajúceho plynového spojenia s Európou, ktoré zásobuje aj Rusku priateľské krajiny, ako sú Maďarsko a Turecko. Po stopnutí TurkStreamu však Európe bude chýbať ďalších 15 miliárd m3 ročne.
Potom sa Rusko rozhodne zničiť európsku infraštruktúru na dovoz plynu. Táto možnosť, kedysi nemysliteľná, už taká po výbuchoch na plynovodoch Nord Stream nevyzerá. „Náš extrémny scenár predpokladá, že Rusku sa podarí zastaviť toky cez dva najväčšie nórske plynovody a obrať Európu o ďalších 55 bcm, čo by predstavovalo významný ťah. Plynovody sú ďaleko od Ruska a západné krajiny to môžu považovať za útok na NATO,“ uvádza The Economist.
Týždenník predpokladá, že odhliadnuc od možných vojenských dôsledkov, by západné mocnosti by reagovali „sekundárnymi“ sankciami, ktoré by pohrozili nezápadným jednotlivcom alebo firmám obchodujúcim s ruskou ropou opatreniami, ako je strata prístupu k americkým dolárom. Ten núti banky a poisťovne na celom svete zbaviť sa ruského biznisu, čím sa embargá stali oveľa efektívnejšie.
Kremeľ odpovie tým, že presvedčí OPEC, aby vyhlásil ďalšie zníženie ťažby o 1 milión b/d. Tiež obmedzuje vývoz cez ropovod CPC, prepravujúci 1,2 milióna barelov denne prevažne kazašskej ropy do ruského prístavu Novorossijsk, kde sa nakladá na lode. Amerika v snahe utlmiť cenu ropy urýchli uvoľňovanie ropy zo svojich strategických rezerv.
Rezervy však nie sú nekonečné, poznamenáva Jason Bordoff, „energetický cár“ za Baracka Obamu. Po niekoľkomesačných čerpaniach sú už na najnižšej úrovni od roku 1984. „Preto predpokladáme, že OPEC by to mohol počkať, najskôr znížiť produkciu a potom ju zvýšiť, keď strategická rezerva „vyschne“,“ konštatuje The Economist.
Na konci tejto „výmeny“ by sa Rusko tešilo z Pyrrhovho víťazstva. Vývoz ropy, ktorý dokáže absorbovať iba čierny trh, sa zníži na 3 milióny b/d alebo menej. Napriek obrovskému globálnemu výpadku ponuky Brent stúpne na „len“ 186 dolárov za barel a v roku 2024 klesne na 151 dolárov, pretože dopyt po rope bude úplne zničený. Príjmy z ropy v Rusku klesnú na 90 miliárd dolárov alebo menej.
Európa bude čeliť neznesiteľnému tlaku. Musí vyčleniť 250 miliárd dolárov v roku 2023 a 200 miliárd v roku 2024, len aby nahradila ruskú ropu. Ročný účet za dovoz plynu sa priblíži k 1 biliónom USD, čo je takmer dvojnásobok úrovne v základnom scenári, a to pri oveľa nižších prichádzajúcich objemoch. Nahradenie strateného plynu je nemožné. „Naša simulácia naznačuje, že európske zásobníky, prázdne do novembra 2023, zostanú prázdne aj po celý rok 2024,“ dodáva týždenník.
Európska solidarita sa podľa neho takmer určite rozpadne a zhorší utrpenie kontinentu. Nedávna simulácia nemeckého ministerstva hospodárstva zhodnotila, čo by sa stalo, ak by energetické siete na juhu krajiny dostávali vo februári budúceho roka o 50 % menej plynu ako normálne, mnohé francúzske jadrové reaktory (ako tento rok) a uhoľné elektrárne by zostali odstavené. Dospeli k záveru, že EÚ by mala medzi svojich členov rozdeliť 91 hodín výpadkov. Nemecko by sa v panike mohlo rozhodnúť obmedziť export elektriny do Francúzska alebo zastaviť dodávky plynu do Česka a Slovenska. Spojené kráľovstvo, ktoré má slabé skladovacie kapacity, ale veľkú spotrebu plynu, by bolo zraniteľné.
Dve lekcie
Tento pohľad do budúcnosti má svoje limity. Zohľadňuje len energetickú vojnu, pričom necháva bokom to, čo sa stane na bojisku a v širšom ekonomickom konflikte. Veľké neznáme, od počasia až po odolnosť ukrajinskej armády, by mohli znamenať veľký rozdiel. A nikto nevie, čo môže spustiť prechod z jedného scenára do druhého, už len preto, že to závisí od toho, čo sa deje v hlave pána Putina.
Simulácia však obsahuje dve jasné lekcie. Prvou je, že osem mesiacov po energetickej patovej situácii si Rusko ponecháva viac možností na eskaláciu ako Západ. Uzavrelo svoju hlavnú trasu dodávok plynu do Európy, ktorá potrebuje všetok plyn, ktorý sa dá získať, takže odrezanie zvyšku dodávok by spôsobilo zmätok. A akákoľvek energia, ktorú Európa nakupuje z iných zdrojov, musí stále prechádzať cez uzly a trasy, ktoré by sa Rusko mohlo pokúsiť zničiť.
Ďalším ponaučením je, že embargá nevyčerpajú ruskú pokladnicu, prinajmenšom dovtedy, kým nebude Európa pripravená znášať oveľa väčšiu bolesť. Čím viac ruského paliva sa nemôže dostať na trh, tým viac musí Európa zaplatiť za jeho nahradenie – pričom rastúce ceny obmedzujú straty Kremľa. Rusko skutočne trpí iba vtedy, keď ceny ropy nemôžu ísť vyššie bez zničenia dopytu