Ašchabad 22. augusta 2023 – V Kaspickej panve sa schyľuje k veľkému obratu v súvislosti s exportom zemného plynu. Po diplomatickom obrate o 180 stupňov Turkménsko signalizovalo svoju pripravenosť vybudovať Transkaspický plynovod, ktorý by potenciálne mohol zvýšiť dodávky zemného plynu do Európskej únie. Téme sa venoval portál eurasianet.org.
Vzhľadom na obrovské, podľa rôznych zdrojov štvrté alebo piate najväčšie preukázané zásoby zemného plynu (odhady kolíšu od 10 cez 14 až po 19,5 bilióna m3) by zmena exportných zámerov Ašchabadu nemala ovplyvniť jeho schopnosť plniť existujúce vývozné záväzky voči Číne a súčasne exportovať na západ. Turkménske zámery by však potenciálne mohli znížiť podiel Ruska na „vývoznom koláči“ a pripraviť Kremeľ o príjmy, ktoré potrebuje na financovanie vojny na Ukrajine, tvrdí eurasianet.org.
Turkménsko sa dlho vyjadrovalo nejednoznačne, pokiaľ ide o plány Transkaspického plynovodu. Ale koncom júla turkménski predstavitelia zaujali zrozumiteľnejší postoj. V spletitom vyhlásení, ktoré vydalo tamojšie ministerstvo zahraničných vecí, Ašchabad vyslal jasný signál o podpore Transkaspického plynovodu. Rezort diplomacie oznámil, že „Turkménsko, hlásiac sa k stratégii diverzifikácie energetických tokov, vyjadruje svoju pripravenosť pokračovať v spolupráci s partnermi pri realizácii projektu Transkaspického plynovodu“.
Ministerstvo je „presvedčené, že neexistujú žiadne politické, ekonomické a finančné faktory, ktoré by bránili výstavbe“ projektu a že Dohovor o právnom postavení Kaspického mora z roku 2018 preň poskytuje primeraný právny základ. „Transkaspický plynovod absolútne realistický projekt, opodstatnený z ekonomického hľadiska, schopný hmatateľne prispieť k zabezpečeniu energetickej bezpečnosti v Eurázii a poskytnúť európskym spotrebiteľom dlhodobý a neprerušovaný prístup k zdrojom surovín,“ dodalo ministerstvo.
Export do Európy
Niekoľko dní po zverejnení vyhlásenia sa turkménsky vyslanec stretol s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a vyjadril pripravenosť Turkménska „rozvinúť efektívnu spoluprácu medzi Turkménskom a EÚ“, čo ďalej potvrdilo diplomatický posun Ašchabadu, poznamenal eurasianet.org.
V prípade vybudovania potrubia pre export plynu do Európy by podľa portálu Turkménsko bude schopné prevziať niektoré z ruských európskych trhov s plynom alebo nahradiť ruský export do Turecka, kde Rusko v súčasnosti pokrýva približne 40 percent spotreby plynu.
Predchádzajúce transkaspické projekty počítali s plynovodmi, ktoré by mohli dodávať 32 miliárd m3 plynu ročne. Akákoľvek nová iniciatíva by sa pravdepodobne najskôr zamerala na tento exportný cieľ. Čím dlhšie sa by trvala rusko-ukrajinská vojna, tým je pravdepodobnejšie, že sa buď postaví väčší plynovod alebo ďalšie paralelné potrubia. Samozrejme, sabotáž plynovodov NordStream ukázala, že podmorské potrubia sú náchylné na poškodenie. Každý transkaspický projekt bude teda zahŕňať značné množstvo rizika, pripomenul eurasianet.org.
Regionálni pozorovatelia vítajú zmenu kurzu stredoázijskej krajiny. „Skutočnosť, že Turkméni teraz pripúšťajú, že dohoda o delimitácii Kaspického mora povoľuje plynovody medzi dvoma krajinami, je veľkým krokom vpred,“ povedal Allan Mustard, bývalý veľvyslanec USA v Turkménsku, pričom tento posun označil za „významný obrat“.
Mustard je spoluzakladateľom TransCaspianResources, spoločnosti so sídlom v USA, ktorá propaguje projekt krátkeho plynovodu v Kaspickom mori na tranzit plynu, ktorý je v súčasnosti spaľovaný na turkménskom ropnom poli, do Azerbajdžanu. Nie je jasné, či by oznámenie Ašchabadu mohlo tento projekt urýchliť, alebo sa turkménska vláda viac zameria na vybudovanie veľkého plynovodu na prepravu plynu zo svojich hlavných plynových polí na pevnine až do Európy.
„Náhly prejav záujmu“
Záujem o tranzit turkménskeho plynu cez Kaspické more a cez Gruzínsko a Turecko do Európy nie je vzhľadom na spomínané obrovské zásoby nový. Predchádzajúce pokusy o rozvoj projektov plynovodov od konca 90. rokov však stroskotali v dôsledku kombinácie faktorov vrátane objavenia významných zásob plynu v azerbajdžanskom sektore Kaspického mora a agresívneho rozširovania vlastnej infraštruktúry na vývoz plynu zo strany Ruska s cieľom eliminovať potenciálnu konkurenciu.
Teraz, vďaka ruskej invázii na Ukrajinu, sa obrovské zásoby plynu Turkménska tešia – slovami tamojšej diplomacie – „náhlemu prejavu záujmu“. A nie bez príčiny, keďže 175 bcm plynu ročne, ktoré Rusko dodávalo pred inváziou, sa scvrklo na 62 bcm v roku 2022 a v tomto roku zatiaľ smeruje zhruba k 30 bcm. To spôsobilo, že ceny plynu a elektriny sa v celej Európe vyšplhali na bezprecedentnú úroveň.
Apetít v Európe po turkménskom plyne zostáva silný. Dohoda medzi Azerbajdžanom a Európskou úniou by mala zabezpečiť, aby sa objem azerbajdžanského plynu prúdiaceho do Európy do roku 2027 zdvojnásobil na 20 miliárd metrov kubických ročne. To však predstavuje menej ako 12 percent strateného ruského plynu.
Či Baku dokáže dodať takýto objem do EÚ, navyše zostáva neisté, pričom otázne zostáva, či Azerbajdžan dokáže dostatočne zvýšiť produkciu, aby uspokojil rastúci domáci dopyt, a zároveň dodrží existujúce exportné záväzky a svoj prísľub Bruselu. Plyn z Turkménska by mohol pomôcť Azerbajdžanu splniť jeho záväzok 20 bcm/rok a potenciálne tento objem zdvojnásobiť alebo dokonca strojnásobiť.
Objavujú sa signály, že záujem nemajú len členské štáty EÚ. Turecký energetický regulátor EPDK 25. mája vydal ďalšiu 10-ročnú dovoznú licenciu tureckému štátnemu dovozcovi plynu Botas na dovoz plynu z Turkménska, čo predstavuje už druhé obnovenie licencie. Tá sa týka zmluvy o dovoze turkménskeho plynu v objeme 16 bcm ročne, podpísanej koncom 90. rokov pod podmienkou, že bude vybudovaný potrebný plynovod. To sa síce zatiaľ nestalo, ale Ankara považuje zmluvu za platnú, konštatuje eurasianet.org.
Otázne financovanie
Aj napriek „zelenej“ z Ašchabadu však podľa neho zostáva otázka, kto by bol ochotný financovať výstavbu plynovodu, projektu v hodnote miliárd dolárov. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v máji potvrdil, že Baku je ochotné prepravovať turkménsky plyn, ale nebude sa podieľať na financovaní žiadnych plynovodov. Na takýto krok vyzval spoločnosti rozvíjajúce turkménske plynové polia, medzinárodných investorov a európskych záujemcov o prepravu turkménskeho plynu.
Ako možný investor sa zatiaľ spomína jediná spoločnosť, je Abu Dhabi National Oil Company (ADNOC) zo Spojených arabských emirátov. V oblasti ťažby turkménskych uhľovodíkov, ich rafinácie a obchodovania pôsobí približne 15 rokov, má hotovosť a plánuje ďalšie rozšírenie svojich investícií mimo emirátov.
V tejto súvislosti 4. augusta oznámila, že preberá 30-percentný podiel v azerbajdžanskom plynovom poli Absheron, čo je krok, ktorý signalizuje zámer stať sa hráčom pri rozvoji kaspických zásob plynu a potenciálne sa zapojiť do diskusií o Transkaspickom plynovode, uzavrel portál eurasianet.org.