Brusel 18. septembra 2020 – Využitie plynárenskej infraštruktúry umožní dosiahnuť uhlíkovú neutralitu EÚ do roku 2050 s celkovými nákladmi nižšími až o 4,1 bilióna eur v porovnaní so scenárom, v ktorom bude hrať dominantnú dekarbonizačnú úlohu plošná elektrifikácia. To predstavuje úsporu 130 miliárd eur ročne alebo 600 eur na domácnosť ročne počas 32-ročného obdobia medzi rokmi 2018 a 2050. Vyplýva to z výsledkov nedávnej štúdie „Cesta k uhlíkovej neutralite do roku 2050: Úloha plynu“, ktorú pre asociáciu Eurogas spracovala globálna konzultačná spoločnosť Det Norske Veritas (DNV GL).

„Klimaticky neutrálna Európa do roku 2050 je možná, ak využijeme všetky dostupné možnosti bez predsudkov,“ povedal generálny tajomník Eurogasu James Watson, podľa ktorého si Európa musí udržať svoje vedúce postavenie v oblasti technológií čistých plynov, aby zabezpečila uhlíkovú neutralitu, obnovila ekonomiku, udržala pracovné miesta a poskytla istotu investorom. „Na dosiahnutie týchto cieľov a zabezpečenie klimatickej neutrality je nevyhnutný jasný cieľ zníženia intenzity skleníkových plynov a stanovenie úrovne obnoviteľných plynov,“ dodal.

Európsky plynárenský priemysel v tejto súvislosti navrhuje záväzný cieľ zníženia intenzity skleníkových plynov o 20 % a záväzný cieľ pre obnoviteľný plyn na úrovni 11 % pre celú EÚ do roku 2030. Oba ciele vychádzajú z výsledkov štúdie DNV GL.

Jej súčasťou je tzv. „scenár Eurogas“, ktorý stavia na silných stránkach európskeho plynárenského odvetvia a výhodách dodávky energií prostredníctvom existujúcich plynárenských sietí. Ten je následne porovnaný s alternatívnou cestou zameranou na nahradenie plynnej energie (primárne) elektrickou energiou, tzv. 1.5Tech scenárom Európskej únie z roku 2018.

V oboch scenároch všetky sektory vyžadujú rozsiahlu dekarbonizáciu, aby dosiahli zníženie emisií potrebné na splnenie klimatickej neutrality do polovice storočia. Je zrejmé, že najmä výroba elektriny a výrobné odvetvia (v obidvoch scenároch) musia byť uhlíkovo negatívne, aby sa tento cieľ podarilo dosiahnuť.

„V scenári Eurogas sa pri produkcii elektriny a vo výrobných odvetviach využíva energia vyrobená z biometánu a biomasy – dekarbonizovaná technológiou zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) – kompenzujúca zvyšné emisie produkované čoraz menej uhlíkovo náročnými sektormi budov a dopravy,“ ozrejmuje štúdia s tým, že to isté sa deje v scenári 1.5Tech, aj keď v menšej miere. V tomto scenári sa emisie znižujú rovnomerne vo všetkých odvetviach.

Medzi oboma scenármi je podľa DNV GL niekoľko podobností:

– dekarbonizácia v elektroenergetike a vo výrobnom sektore závisí od rozširovania CCS technológií a infraštruktúry,

 – využívanie biomasy a druhá generácia biometánovej technológie sú piliermi európskeho úsilia o dekarbonizáciu a sú rozhodujúce pre čisté negatívne emisie,

 – sektor cestnej dopravy je čoraz viac elektrifikovaný batériovými elektrickými vozidlami, ktoré v komerčnej cestnej doprave dopĺňajú elektrické vozidlá na palivové články,

Podľa oboch scenárov sa energetický dopyt v sektore budov v roku 2050 nezníži v rovnakom rozsahu ako v iných sektoroch. Rozdiel medzi scenármi je v energetickom nosiči. „Podľa scenára Eurogas zemný plyn a rozsiahle využívanie biometánu a vodíka naďalej pokrývajú podstatnú časť energetických potrieb tohto sektora. Zatiaľ čo v scenári 1.5Tech možno pozorovať silný nárast využívania elektriny na vykurovanie,“ konštatuje štúdia.

Z porovnania oboch prístupov vyplýva niekoľko kľúčových zistení.

Dekarbonizácia európskeho energetického systému

V roku 2050 budú dodávky plynu naďalej zohrávať dôležitú úlohu. Podľa scenára Eurogas budú zabezpečovať 32 % konečného európskeho dopytu po energii.

Používanie bioplynu a biometánu (v spojení s CCS) môže viesť k významným negatívnym uhlíkovým emisiám, vďaka čomu bude k dispozícii nákladovo efektívne zníženie emisií pre inak ťažko dekarbonizovateľné odvetvia.

Vodík, biometán a CCS môžu podľa scenára Eurogas v roku 2050 znížiť uhlíkovú stopu v európskom dodávateľskom reťazci plynovej energie o 89 % (a viac, pri zahrnutí čistých negatívnych emisií).

Náklady pre spoločnosť

Pokračujúce dodávky plynnej energie podľa scenára Eurogas prinesú v roku 2050 čistý nulový energetický systém s výrazne nižšími nákladmi. Ročné úspory môžu dosiahnuť 130 miliárd eur.

Plynná energia zníži náklady na rozsiahlu renováciu sektora budov a rozširovanie elektrickej siete, ktoré si vyžaduje prispôsobenie na výlučne elektrické vykurovanie. Poskytuje preto spoločnosti lacnejšiu cestu k znižovaniu emisií (úspory v rozmedzí 10 biliónov eur v rokoch 2018 – 1950).

Pokračujúce využívanie plynnej energie v scenári Eurogas znižuje odhadované kapitálové náklady na rozšírenie európskej energetickej siete do roku 2050 o zhruba 1,3 bilióna eur (v porovnaní so scenárom 1.5Tech).

Dekarbonizácia dodávok plynu

Výroba vodíka reformáciou metánu spolu s CCS (modrý vodík) pokryje väčšinu strednodobého dopytu po vodíku a podľa scenára Eurogas v roku 2050 dosiahne úroveň 820 terrawatthodín (TWh).

V oboch scenároch je CCS nenahraditeľnou technológiou na dekarbonizáciu energetického a výrobného sektora s kapacitou od 895 do 1048 miliónov ton CO2 zachytených ročne (CO2/rok) v roku 2050.

Zvyšujúca sa dostupnosť variabilných dodávok obnoviteľnej energie a znižovanie nákladov na elektrolýznu technológiu podľa scenára Eurogas spôsobia, že výroba vodíka z obnoviteľnej elektriny dosiahne v roku 2050 964 TWh.

Biometán druhej generácie môže v roku 2050 udržateľne dodať 1014 TWh energie (s nákladmi na dodávku, ktoré budú z dlhodobého hľadiska ovplyvnené nedostatkom surovín).

Potreba investícií do infraštruktúry

Kombinovaný účinok pokračujúceho využívania plynárenskej infraštruktúry a technológií reagujúcich na dopyt v energetickom sektore zníži potrebu špičkovej kapacity od roku 2017 do roku 2050 o 19 %.

Investičné potreby na ďalšie využívanie plynnej energie sú v scenári Eurogas zlomkom – 11 % z celkových kapitálových nákladov – v porovnaní s investíciami potrebnými na vybudovanie nových energetických sietí do roku 2050.

Podľa scenára Eurogas predstavuje viac ako 80 % investícií do plynárenských sietí ich prispôsobovanie na využívanie vodíka (primiešavanie, dovybavenie, budovanie nových).

Energetický sektor umožňuje väčšinu životného štýlu, na ktorý si obyvatelia vyspelých ekonomík zvykli, a na ktorý sa rozvojové ekonomiky čoraz viac spoliehajú. „Symbióza medzi potrebou dekarbonizácie a prostriedkami, ktoré má spoločnosť k dispozícii na dodanie dekarbonizovanej energie, je preto rozhodujúca pre dosiahnutie zásadnej dekarbonizácie,“ zdôrazňuje štúdia, podľa ktorej sú preto zvlášť dôležité náklady pre spoločnosť, najmä pre ekonomicky znevýhodnené skupiny.

„V scenári Eurogas sú celkové náklady na dosiahnutie čistých nulových ambícií Európskej komisie do roku 2050 o 4,1 bilióna eur, teda o 7 % nižšie ako v prípade scenára 1.5Tech. Tento rozdiel sa blíži k 0,5 % európskeho HDP. To sa rovná úspore 130 miliárd eur ročne alebo 600 eur na domácnosť ročne počas 32-ročného obdobia medzi rokmi 2018 a 2050,“ vyčíslila štúdia.

Nižšie náklady scenára Eurogas majú podľa nej dva hlavné dôvody:

1. Dotácie potrebné na stimuláciu/pomoc spotrebiteľom, aby sa rozhodli pre dekarbonizovanú energiu sú v scenári Eurogas o 80 % alebo 10,1 bilióna eur nižšie. Porovnateľný scenár 1.5Tech vyžaduje dotácie vo výške 300 miliárd eur ročne na elektrifikáciu vykurovania v sektore budov.

2. Scenár Eurogas šetrí náklady zmenou účelu existujúcej plynovej infraštruktúry namiesto budovania novej elektrickej infraštruktúry. Potreba kapitálových požiadaviek v plynárenských a elektrických sieťach je spolu o 35% nižšia v scenári Eurogas ako v scenári 1.5Tech, uzatvára štúdia združenia Eurogas, ktorú spracovala konzultantská spoločnosť Det Norske Veritas.

Eurogas je asociácia zastupujúca európske veľkoobchodné, maloobchodné a distribučné plynárenské odvetvia pred inštitúciami EÚ. Asociácia, ktorá bola založená v roku 1990, v súčasnosti zahŕňa 49 spoločností a združení z 23 krajín. Slovenskými zástupcami v Eurogase sú SPP, a.s. a SPP-distribúcia, a.s.