Bratislava 12.decembra 2019- Vláda Slovenskej republiky 11. decembra 2019 schválila Integrovaný národný energetický a klimatický plán (ďalej len „Plán“), nový strategický dokument venovaný energetike a klíme, ktorý by mal nahradiť existujúce čiastkové stratégie. Plán by mal formovať podobu slovenskej energetiky na najbližších desať rokov. Aká by mala byť úloha zemného plynu v tejto dekáde podľa jeho autorov sa pokúsim zanalyzovať v nasledujúcom texte.

Potreba vytvorenia spoľahlivého a transparentného mechanizmu riadenia energetiky a klímy bez zbytočného administratívneho zaťaženia a s dostatočnou pružnosťou pre členské štáty bola odsúhlasená v záveroch Európskej rady z októbra 2014. V týchto záveroch Európska rada schválila rámec politík pre Európsku úniu v oblasti energetiky a klímy na obdobie do roku 2030, ktorý vychádza zo štyroch kľúčových cieľov na úrovni Únie: zníženie emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve aspoň o 40%, orientačný cieľ zvýšenia energetickej efektívnosti najmenej o 27%, podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v Únii najmenej 27% a elektrické prepojenie na úrovni minimálne 15%. Cieľ pre energetickú efektívnosť bol nakoniec stanovený na 32,5% a cieľ pre spotrebovanú energiu z obnoviteľných zdrojov na úrovni 32%.

Prvý návrh plánu predstavilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky koncom roka 2018. V priebehu tohto roka prebiehali k plánu konzultácie. Ministerstvo taktiež dostalo k plánu pripomienky od Európskej komisie. Upravený plán bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní túto jeseň.

Plán je členený na  nasledujúce kapitoly: prehľad a postup stanovenia plánu, národné zámery a ciele, politiky a opatrenia, aktuálna situácia a projekcie vychádzajúce z existujúcich politík a opatrení a posúdenie vplyvu plánovaných politík a opatrení. Na rozdiel od elektrickej energie, respektíve jej infraštruktúry nie je zemnému plynu v pláne venovaná samostatná podkapitola. Zemný plyn sa však vyskytuje vo viacerých častiach plánu, pričom sa veľakrát objavujú rovnaké alebo veľmi podobné textové formulácie (je to najmä kvôli faktu, že niektoré časti plánu majú rovnakú štruktúru členenia – napr. „Rozmer: vnútorný trh s energiou“ sa nachádza v časti národné zámery a ciele ako aj v časti politiky a opatrenia).

Je preto lepšie analyzovať plán po jeho jednotlivých rozmeroch.

Rozmer: dekarbonizácia

Podľa plánu bolo zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2005 spôsobené aj prechodom z uhlia a ropy na zemný plyn, pričom hlavnou hybnou silou bol progres v legislatíve o znečisťovaní ovzdušia od roku 1991.

V rámci toho rozmeru sa plán venuje zvyšovaniu množstva energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Do roku 2030 by malo vzniknúť 200 MW inštalovaného výkonu v zariadeniach na výrobu bioplynu a biometánu, pričom tieto zariadenia by mali v roku 2030 vyprodukovať 1 440 GWh obnoviteľnej elektrickej energie. V prípade sektora výroby tepla a chladu sa predpokladá v roku 2030 výroba 1 163 GWh energie z bioplynu a biometánu, v sektore dopravy je predpoklad 233 GWh. Pre sektor dopravy sú zadefinované ciele aj pre vodík.

Systémy CZT sú vhodné na integráciu OZE vo forme biometánu pochádzajúceho najmä z odpadov z rastlinnej a živočíšnej produkcie, z biologicky rozložiteľnej časti komunálneho odpadu, biologicky rozložiteľných kuchynských a reštauračných odpadov a odpadov z čističiek odpadových vôd. Potenciál pre jednotlivé druhy odpadu je odhadovaný až na 312 mil. m3 biometánu. 

Okrem systémov CZT by biometán mal byť využívaný najmä v sektore dopravy.

Pre zvýšenie integrácie biometánu a vodíka je potrebné implementovať nasledovné opatrenia:

  • zavedenie systému záruk pôvodu biometánu,
  • podpora prechodu z bioplynu na biometán,
  • podpora zhodnocovania odpadov z rastlinnej a živočíšnej výroby,
  • podpora zhodnocovania odpadov z biologicky rozložiteľnej zložky komunálnych (BRKO), kuchynských a reštauračných odpadov,
  • podpora výroby vodíka z OZE elektriny alebo nízkouhlíkového vodíka.

Biometán a vodík je možné implementovať aj prostredníctvom podpory zariadení malých výkonov na výrobu elektriny a tepla v rodinných a bytových domoch. Je vhodné podporiť aj technológie na báze palivových článkov so zníženou uhlíkovou stopou v prípade využívania zemného plynu alebo s nulovou stopou v prípade využívania biometánu a čistého vodíka. Dosiahne sa tak zároveň aj zníženie lokálnych emisií. 

Rozmer: energetická efektívnosť

K dosiahnutiu cieľa v oblasti energetickej efektívnosti sa počíta aj s budovaním paroplynových cyklov, ktoré by mali nahrádzať elektrárne na uhlie.

Rozmer: energetická bezpečnosť

Z hľadiska energetickej bezpečnosti je prioritou zachovanie prepravného koridoru plynu cez Ukrajinu. Je to vnímané ako kľúčové pre zaistenie energetickej bezpečnosti nielen stredoeurópskeho regiónu, ale aj pre ekonomický rozvoj, politickú stabilitu a bezpečnosť na Ukrajine, čo je jednou z priorít Únie. 

Dôležité je tiež nájsť riešenie pre prepravu plynu cez územie Ukrajiny po roku 2019, kedy skončí platnosť zmlúv o tranzite, resp. dodávke plynu, ktoré boli podpísané v januári 2009.

Energetická bezpečnosť v plynárenstve je opísaná cez štandard bezpečnosti dodávok plynu a úlohy plynárenského dispečingu. Štandardom bezpečnosti dodávok plynu je zabezpečenie dodávky plynu pre chránených odberateľov v rozsahu podľa nariadenia[1].

V národných zámeroch týkajúcich sa zvyšovania diverzifikácie zdrojov ako aj zvyšovania odolnosti regionálnych a vnútroštátnych energetických systémov je vyzdvihnutá potreba dobudovania prepojenia v smere sever – juh.  Domáca ťažba plynu nie je vzhľadom na jej podiel na celkovej spotrebe (2%), ako aj na predpokladaný klesajúci trend ťažby vnímaná ako domáci zdroj schopný znížiť závislosť od dovozu energie z tretích krajín. Za najvýznamnejší nástroj pre zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a teda odolnosti energetických systémov sú považované zásobníky zemného plynu. Plán taktiež počíta s vybudovaním nového podzemného zásobníka v lokalite Veľké Kapušany. V projekte sa uvažuje s možnosťou skladovania energie vo forme vodíka. Skladovanie vodíka v zmesi so zemným plynom má potenciál zvýšiť rozvoj využitia obnoviteľných zdrojov energie, nakoľko takýto zásobník eliminuje nevýhody týchto zdrojov energie a umožňuje dlhodobé skladovanie.

Distribučná sieť plynu je tiež vnímaná ako dôležitý prvok na uskladnenie energie v prípade integrácie s trhom elektrickej energie, tzv. prepojenie sektorov.

V tejto časti by mohol nájsť priestor aj biometán, domáci zdroj energie zvyšujúci energetickú bezpečnosť.

Rozmer: vnútorný trh s energiou

Plán v tejto časti konštatuje, že v oblasti plynárenstva sa v súvislosti s posilnením vnútorného trhu s plynom očakáva realizácia viacerých opatrení, ktorých cieľom je aj zlepšenie udržateľného rozvoja v Európe, nakoľko zemný plyn zohráva kľúčovú úlohu v energetickom mixe Európskej únie, a to najmä s ohľadom na hospodársky rozvoj a ochranu životného prostredia.

Národné zámery Slovenskej republiky v oblasti budovania jednotného trhu s plynom sa okrem podpory realizácie infraštruktúrnych projektov budú sústreďovať na podporu riadnej a včasnej implementácie sieťových poriadkov v oblasti prepravy plynu. Výhľadovo do roku 2030 sa bude potrebné sústrediť na očakávaný balíček pre vnútorný trh s plynom, ktorý by okrem integrácie trhov v oblasti plynárenstva mal výrazne posilniť aj aspekt udržateľnosti.

Charakteristika plynovodnej prepravnej siete obsahuje stručný opis súčasného stavu prepravnej siete. Časť venovaná trhu s plynom obsahuje okrem analýzy súčasného stavu aj projekciu vývoja. Plán predpokladá na základe vydaných osvedčení na výstavbu energetických zariadení na najbližšie obdobie stabilitu spotreby plynu. Zvyšovanie priemerných ročných teplôt ako aj pokračovanie opatrení súvisiacich s energetickou efektívnosťou budú podľa plánu taktiež vplývať na úroveň spotreby plynu, ktoré však budú pravdepodobne vyvážené postupnou náhradou tuhých palív zemným plynom a to najmä v systémoch CZT a v individuálnom vykurovaní. V segmente domácnosti bude mať podľa plánu na úroveň spotreby vývoj ceny plynu ako aj dostupnosť alternatívnych palív. Napriek tomu, že táto časť by mala obsahovať projekcie vývoja a opatrenia aspoň do roku 2040, je skôr neutrálna, pomenúva potenciálne vplyvy bez toho, aby pri niektorých definovala výšku ich pozitívneho alebo negatívneho dopadu a predpoklad spotreby zemného plynu je vyčíslený len do roku 2023.

Rozmer: výskum, inovácia a konkurencieschopnosť

Vo všeobecných cieľoch výskumu a vývoja sa spomína vývoj technológií na uskladnenie energie a premenu energie (POWER to X) za účelom prepájania sektorov ako jedna z oblastí, na ktorú bude výskum a vývoj zameraný, avšak sektor plynárenstva by si zaslúžil viac priestoru, kvôli výzvam, ktoré sú spájané s dekarbonizáciou energetiky.

Záver

Sektor plynárenstva je v pláne vnímaný najmä prostredníctvom existujúcej infraštruktúry a jej rozvoja v najbližšom desaťročí. Už menej plán reflektuje na potrebu zadefinovania média, ktoré bude v danej infraštruktúre prúdiť a spôsobov ako zavedenie tohto média podporiť a financovať. Je to urobené skôr nepriamo, prostredníctvom plánov na postupné zavedenie a zvyšovanie podielu biometánu. V prípade vodíka chýba jednoznačná logická deklarácia, že jeho distribučným reťazcom bude súčasná plynárenská infraštruktúra. V pláne tiež chýba hlbšie prepojenie jednotlivých jeho prvkov a ich synergického efektu. V prípade energetickej efektívnosti budov chýbajú údaje úplne a v pláne je len odkaz na pripravovanú stratégiu. Priestor pre jeho zlepšenie bude predstavovať jeho aktualizácia už vo svetle nových informácií, v tomto prípade aj novej plynovej legislatívy.  


[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010