Ankara 23. augusta 2022 – Znižovanie vývozu zemného plynu do Európy zo strany Ruska prinieslo oživenie záujmu o Turecko ako tranzitnú cestu pre plyn z viacerých nových zdrojov, napríklad z Turkménska, Iránu, Iraku či Izraela. S viacerými z nich sú však spojené rôzne politické a právne prekážky, ktoré nie je jednoduché prekonať. Téme sa venoval portál spglobal.com.

Turecko je už súčasťou Južného plynového koridoru (SGC), ktorým sa prepravuje plyn z Azerbajdžanu do Európy, a jeho poloha by umožnila aj prepravu plynu zo zvyšku Kaspického mora, častí Blízkeho východu a východného Stredomoria.

Ankara opakovane uviedla, že je otvorená možnosti stať sa hlavným plynovým koridorom do Európy a turecká časť SGC – Transanatólsky plynovod (TANAP) – aj vlastná infraštruktúra spoločnosti Botas vo vlastníctve štátu majú voľnú kapacitu na prepravu väčšieho množstva plynu.

Akékoľvek výrazné zvýšenie tokov, ktoré by konkurovalo 155 bcm ruského plynu spotrebovaným v EÚ minulý rok, by si však vyžadovalo investície v desiatkach miliárd dolárov na rozvoj nových zdrojov a nových prepojovacích plynovodov.

Dohoda medzi EÚ a Azerbajdžanom podpísaná 18. júla už počíta so zvýšením toku plynu do Európy cez SGC na 12 bcm v tomto roku a na minimálne 20 bcm ročne do roku 2027.

Očakáva sa, že tri plynovodné konzorciá južného koridoru potvrdia investície do potrebných kompresorov, ale spoločnosť BP, ktorá prevádzkuje azerbajdžanské plynové pole Shah Deniz zásobujúce koridor, varovala, že pole nemôže dodať všetok potrebný plyn pre rozšírenú trasu.

Turkménska možnosť

Keďže zatiaľ nie je k dispozícii žiadny iný azerbajdžanský plyn, Ankara minulý mesiac oznámila záujem o dodávky plynu z Turkménska do Turecka na ďalší tranzit buď tankermi, swapovou dohodou alebo plynovodom.

Hoci neboli uvedené žiadne podrobnosti, prvá možnosť by zrejme zahŕňala prepravu stlačeného zemného plynu cez Kaspické more tankermi.

Možnosť swapu by sa pravdepodobne týkala rozšírenia existujúcej dohody, podľa ktorej bude Turkménsko dodávať 2 bcm plynu ročne do Iránu, ktorý potom dodá rovnaký objem do Azerbajdžanu.

Posledné riešenie zrejme odkazuje na projekt spoločnosti Trans Caspian Resources (TCR) so sídlom v USA, ktorým má byť plynovod s kapacitou 10-12 bcm/rok na tranzit plynu, ktorý sa v súčasnosti spaľuje na ropnom poli pri pobreží Turkmenistanu, nachádzajúcom sa naproti azerbajdžanského poľa ACG. Práve to má infraštruktúru na prepravu plynu na pevnine.

Zvýšenia kapacity

V prípade realizácie projektu TCR by mohlo byť k dispozícii viac plynu, ako by sa dalo prepraviť čo i len zdvojnásobením súčasnej kapacity Transjadranského plynovodu (súčasti SGC) do Talianska, ktorá je 10 bcm/rok, poznamenal spglobal.com.

Ak by však prvá časť SGC, Juhokaukazský plynovod, rozšírila nad svoju kapacitu 25 bcm/rok, dodatočný objem by sa potenciálne mohol prepraviť do Európy cez nevyužitú kapacitu v TANAP-e a vo vlastnej tranzitnej sieti tureckej štátnej spoločnosti Botas.

Tá má prepojenia s Bulharskom v Malkoclar/Strandža a Gréckom v Ipsala/Kipi, pričom obe sa využívajú na vývoz, ale majú obmedzenú kapacitu. Kapacita v Malkoclare nebola zverejnená a predpokladá sa, že bude k dispozícii iba v lete vzhľadom na blízkosť plynovodov zásobujúcich hlavný turecký región dopytu po plyne, Istanbul.

Prepojenie Ipsala, ktoré sa používa od roku 2007 na export do Grécka do 1 bcm/rok, môže v súčasnosti prepraviť len 1,7 bcm/rok a dosiahnutie plnej projektovanej kapacity 11 bcm/rok by si na gréckej strane vyžadovalo značné investície.

Tá istá existujúca infraštruktúra by sa mohla použiť aj na prepravu malých objemov plynu z Iránu do Európy. Turecko v súčasnosti dováža z Iránu 9,6 bcm plynu ročne prostredníctvom potrubia s kapacitou 14 bcm/rok.

Okrem postupného zvyšovania tokov a rozširovania existujúcej infraštruktúry by si každé zmysluplné zvýšenie prepravy plynu cez Turecko do Európy vyžadovalo investície do ťažby a nových veľkých plynovodov.

V krajinách, ktoré by mohli využiť Turecko ako tranzitnú cestu do Európy, sú však značné zásoby plynu. Irán sa môže pochváliť druhými najväčšími zásobami plynu na svete s viac ako 32 biliónov m3 (tcm), zatiaľ čo Turkménsko má najmenej 13 tcm, Irak 3,5 tcm, Izrael viac ako 600 bcm a Cyprus odhadom 550 bcm plynu.

Všetky boli v minulosti predmetom návrhov na tranzit veľkých objemov do Európy cez Turecko, ale všetky čelia veľkým výzvam v prípade rozvoja. 

Prekážky

Pokiaľ ide o krátkodobý horizont, podľa spglobal.com sa zdá, že najrýchlejšie napreduje Turkmenistan, pričom aj Ankara potvrdila, že sa v tejto súvislosti snaží o obmedzený tranzit. Jednou z hlavných výziev pre ďalší rozvoj však bude presvedčiť turkménsku vládu, aby vykonala právne zmeny potrebné na podporu medzinárodných investícií v jej upstreamovom sektore.

Okrem toho, akýkoľvek plynovod cez Kaspické more by pravdepodobne odmietli Rusko a Irán, hoci od zmluvy o právnom postavení Kaspického mora z roku 2018 sa priestor na právne námietky zmenšil.

Irak má značné zásoby plynu v regióne severného Kurdistanu a v oblastiach kontrolovaných Bagdadom, z ktorých všetky by sa dali prepraviť do Turecka jednoduchými pozemnými plynovodmi. Z politického hľadiska je však Irak problematický. Iracký federálny najvyšší súd vo februári rozhodol, že kurdský zákon o uhľovodíkoch je protiústavný, čo znamenalo eskaláciu dlhotrvajúceho sporu o nezávislý predaj energie zo strany kurdského regiónu. 

Pre Irán by potenciálne zrušenie medzinárodných sankcií mohlo sprístupniť jeho obrovské zásoby plynu na mori, ale sankcie ovplyvnili schopnosť Teheránu rozvíjať svoje zásoby a infraštruktúru. Boli by potrebné značné medzinárodné investície, čo by si pravdepodobne vyžadovalo záruky, že na krajinu nebudú znovu uvalené sankcie.

Izrael a Cyprus sa tiež dlhodobo spomínali ako zdroje plynu pre potenciálny plynovod do Turecka a ďalší tranzit do Európy. Turecko a Izrael sa 17. augusta dohodli na obnovení formálnych diplomatických vzťahov, ktoré boli prerušené pred štyrmi rokmi. Očakáva sa, že tento krok otvorí dvere novým diskusiám o plyne.

Zatiaľ čo Izrael sa zdá byť ochotný uvažovať o tranzite plynu do Turecka, Cyprus nie a Ankara možno nebude ochotná tranzitovať cyperský plyn bez politickej dohody na vyriešenie cyperského problému.

Názory na to, či by bolo legálne možné viesť plynovod prepravujúci izraelský plyn cez exkluzívnu ekonomickú zónu, ktorú si nárokuje Cyprus, sa rôznia. Ale aj keby bola investícia z právneho hľadiska možná, môže byť ťažké zabezpečiť financovanie takéhoto riskantného projektu, uzavrel spglobal.com.