Ilustračné foto: socar.az

Baku 16. júla 2026 – Emisie metánu z ťažby ropy a zemného plynu sa stali jedným z najviac sledovaných aspektov environmentálnej výkonnosti odvetvia – a to z dobrého dôvodu. Metán je silný skleníkový plyn a segmenty upstream a midstream v hodnotovom reťazci zemného plynu patria medzi jeho najväčšie antropogénne zdroje. Pre národné ropné a plynárenské spoločnosti, ktoré prevádzkujú staršiu infraštruktúru v zrelých ložiskových oblastiach, je výzva dostať tieto emisie pod kontrolu obzvlášť akútna. Spoločnosť SOCAR strávila posledné dva roky budovaním systémov, partnerstiev a meracích kapacít potrebných na to, aby sa tejto výzve postavila čelom. Téme sa venoval magazín Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) Gas in Transition (GiT).

Ambície spoločnosti v oblasti znižovania emisií metánu sú zakotvené v súbore cieľov, ktoré v súčasnosti patria medzi najnáročnejšie v skupine porovnateľných národných ropných a plynárenských spoločností. Na konferencii COP28 koncom roka 2023 podpísala spoločnosť SOCAR Chartu o dekarbonizácii ropného a plynárenského priemyslu (OGDC) a spolu s ďalšími významnými producentmi sa stala spoluzakladateľkou tejto iniciatívy. Prostredníctvom tejto charty si SOCAR kladie za cieľ dosiahnuť do roku 2035 takmer nulové emisie metánu v ťažobnej fáze – definované ako intenzita metánu nižšia ako 0,2 % –, do roku 2030 eliminovať bežné spaľovanie metánu vo všetkých svojich prevádzkových zariadeniach a do roku 2050 dosiahnuť čistú nulovú bilanciu, uviedol GiT.

V roku 2024 spoločnosť tieto snahy ešte posilnila pristúpením k partnerstvu Oil and Gas Methane Partnership 2.0 (OGMP 2.0), vlajkovému rámcovému programu OSN pre životné prostredie zameranému na vykazovanie emisií metánu na úrovni jednotlivých lokalít na základe meraní. V roku 2025 SOCAR predložil svoju prvú správu v súlade s OGMP 2.0, čo bolo do veľkej miery umožnené vďaka novej dátovej platforme poháňanej umelou inteligenciou s názvom Methane AI, vyvinutej v spolupráci s Boston Consulting Group, ozrejmil magazín IGU.

Vytvorenie referenčnej základne

Každý dôveryhodný program riadenia emisií metánu musí začínať presným meraním a SOCAR kládol veľký dôraz na vybudovanie tohto základu. Spoločnosť prevádzkuje portfólio aktív, ktoré zahŕňa desaťročia rozvoja, vrátane pevninských polí, morských plošín v Kaspickom mori a miestnej distribučnej siete zemného plynu v midstreame, ktorú spravuje prostredníctvom svojho výrobného zväzu Azerigaz. Vytvorenie konzistentnej a overiteľnej referenčnej základne emisií v rámci takejto rozmanitej základne aktív je technicky aj logisticky náročné, konštatoval GiT.

Významnou prvou ukážkou tejto výzvy – a ochoty spoločnosti SOCAR čeliť jej – bol rozsiahly projekt detekcie a opravy únikov (LDAR) realizovaný v Oil Rocks, jej historickej morskej ťažobnej jednotke v Kaspickom mori. V rámci týchto projektov sa podarilo znížiť emisie až o 296 800 ton ekvivalentu CO₂.

Súčasne sa spoločnosť snažila zlepšiť presnosť svojich leteckých meracích kapacít. V rámci spolupráce so spoločnosťou TotalEnergies nasadila v zariadeniach prevádzkovaných SOCAR-om systém AUSEA – letecký, ultraľahký spektrometer pre environmentálne aplikácie. Táto technológia, ktorú vyvinula TotalEnergies v spolupráci s francúzskym Národným centrom pre vedecký výskum (CNRS) a Univerzitou v Reims Champagne-Ardenne, pozostáva z miniaturizovaného dvojitého senzora namontovaného na drone, ktorý dokáže detekovať a kvantifikovať emisie metánu a CO₂, pričom súčasne identifikuje presný zdroj každého úniku. Vďaka svojej presnosti – je schopný detekovať emisie nad 1 kg/hodinu – patrí medzi najpresnejšie nástroje, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii na priemyselné monitorovanie metánu. Prvé kampane s využitím systému AUSEA prebehli v oblastiach v Kaspickom mori, kde je prevádzkovateľom TotalEnergies, pričom nasledujúce kampane sa zamerali na vlastné morské zariadenia spoločnosti SOCAR, vysvetlil magazín IGU.

Súbežne s tým SOCAR zrealizoval kampaň využívajúcu satelitné snímky v rámci Iniciatívy pre klímu v ropnom a plynárenskom priemysle (OGCI), zameranú na identifikáciu „superemitorov“ – jednotlivých zdrojov zodpovedných za neprimerane veľký podiel na celkových emisiách –, ktoré nemusia byť ľahko viditeľné prostredníctvom bežného monitorovania z povrchu zeme. Počiatočná kampaň bola ukončená a zvažuje sa ďalšia spolupráca. Jej hlavný prínos spočíval v tom, že slúžila ako vrstva pre hromadné skríningové hodnotenie: tam, kde boli identifikované potenciálne signály emisií, boli interne preskúmané a následne sa nimi zaoberali príslušné tímy zodpovedné za dané zariadenia. SOCAR považuje satelitné údaje skôr za nástroj na detekciu a stanovenie priorít než za samostatný základ pre podávanie správ a integruje získané poznatky do širšieho systému riadenia metánu s cieľom posilniť identifikáciu zdrojov a podporiť plánovanie opatrení na zmierňovanie emisií. Tieto vesmírne pozorovania, v kombinácii s prístrojovými meraniami na zemskom povrchu a prieskumami pomocou dronov, sa postupne integrujú do jedného uceleného obrazu metánového profilu spoločnosti SOCAR.

Platforma Methane AI

Merania vo veľkom meradle generujú údaje vo veľkom meradle a výzva spočívajúca v spracovaní týchto údajov a reagovaní na ne viedla SOCAR k vytvoreniu novej digitálnej infraštruktúry. Rozdiely v meracích technikách, formátoch a cykloch podávania správ medzi rôznymi zariadeniami spôsobovali prekážky v analýze, spomaľovali identifikáciu trendov emisií a sťažovali stanovenie konzistentnej referenčnej úrovne pre celú organizáciu, uviedol GiT

Riešením sa stala platforma Methane AI, ktorú vyvinula spoločnosť SOCAR v spolupráci s BCG X – jednotkou pre vývoj technológií v rámci Boston Consulting Group – a ktorá bola vybudovaná v rámci Caspian AI Institute. Platforma slúži ako centralizované centrum, ktoré konsoliduje údaje z viacerých zdrojov detekcie, vrátane pozemných meraní, meracích kampaní typu „zdola nahor“ a leteckých pozorovaní zo satelitov a dronov. Umožňuje vizualizáciu, sledovanie a analýzu emisií v rámci celého portfólia SOCAR-u v oblasti ťažby a ťažobných činností a poskytuje automatizované kvantifikačné nástroje na podporu interných procesov podávania správ v spoločnosti a jej ročných podaní v rámci OGMP 2.0.

Prevádzkovatelia využívajúci túto platformu majú prístup k teplotným mapám, ktoré identifikujú kritické miesta úniku v rámci daného zariadenia, zatiaľ čo prehľadové panely a krivky znižovania emisií pomáhajú tímom stanoviť priority zásahov a efektívne alokovať zdroje. Systém tiež automatizuje zber údajov a upozorňuje na nezrovnalosti, čo umožňuje zosúlaďovanie emisií a rýchlejšie rozhodovanie priamo v teréne. V roku 2024 bola platforma rozšírená na zariadenia v strednej časti dodávateľského reťazca, čím sa jej dosah rozšíril z ťažby na distribučnú sieť zemného plynu spravovanú spoločnosťou Azerigaz.

Najhmatateľnejší organizačný vplyv platformy sa doteraz prejavil v oblasti transparentnosti údajov a podávania správ. V roku 2025 spoločnosť SOCAR využila Methane AI na prípravu a predloženie svojej prvej správy v súlade s OGMP 2.0, ktorá bola plne v súlade s medzinárodnými štandardmi – ide o míľnik, ktorý by bol z prevádzkového hľadiska nerealizovateľný bez centralizovaného systému schopného prijímať a zosúlaďovať rôznorodé dátové toky, ktoré sú súčasťou takejto správy, konštatoval magazín IGU. Platforma tiež posilnila vnútornú viditeľnosť zdrojov emisií vo všetkých zariadeniach, pričom overené údaje o emisiách a výsledky znižovania emisií sú zverejňované prostredníctvom výročnej správy o udržateľnosti spoločnosti SOCAR, ktorá je verejne dostupná na jej webe. Kvantifikované zistenia z platformy sa po overení začleňujú do tohto cyklu podávania správ, čo odzrkadľuje záväzok spoločnosti zverejňovať údaje založené na meraniach namiesto odhadov.

Midstream: Reforma distribučnej siete zemného plynu

Hoci sa v rámci znižovania emisií metánu väčšina pozornosti sústreďuje na ťažbu (upstream), aj distribučné činnosti SOCAR-u v strednom segmente (midstream) prešli významnou reformou. Azerigaz, obchodná jednotka zodpovedná za domácu distribučnú sieť zemného plynu v Azerbajdžane, prešla na uplatňovanie medzinárodných osvedčených postupov a spustila niekoľko iniciatív zameraných na modernizáciu infraštruktúry a prevádzkovú dokonalosť, v rámci ktorých vyvinula viac ako 20 digitálnych produktov a procesov zameraných na všetko od modernizácie meracích zariadení až po digitálne systémy riadenia sietí.

Záväzok k zlepšeniu strednej časti reťazca bol ďalej posilnený dohodou o spolupráci so spoločnosťou IntelliGrid – spoločným podnikom spoločností Esyasoft Holding a Presight zo Spojených arabských emirátov – podpísanou na konferencii COP29 v novembri 2024, po ktorej nasledovalo podpísanie zmluvy v júli 2025. Cieľom projektu v hodnote 480 miliónov USD je zaviesť inteligentný systém riadenia plynárenskej siete založený na umelej inteligencii v celej distribučnej sieti spoločnosti Azerigaz, s jasným zameraním na zníženie strát plynu – vrátane únikov – prostredníctvom pokročilých monitorovacích a riadiacich systémov, pričom sa zároveň zlepší celková zákaznícka skúsenosť, priblížil GiT.

Partnerstvá a prenos poznatkov

 Charakteristickým rysom prístupu spoločnosti SOCAR je dôraz na šírenie schopností znižovania emisií metánu aj mimo rámca vlastných prevádzok. Projekt spoločnosti s názvom „Advanced Global Methane Reduction“ (AGMR), realizovaný spoločne so spoločnosťou BP, spojil SOCAR, BP a celý rad menších azerbajdžanských prevádzkovateľov v oblasti ťažby a spracovania ropy a plynu s cieľom zdieľať poznatky a osvedčené postupy v oblasti riadenia emisií metánu. Projekt ponúkol menším prevádzkovateľom priamy kontakt s technikami detekcie a opravy únikov v reálnom priemyselnom prostredí, ako aj konferencie v Eco-Parku spoločnosti SOCAR, na ktorých sa zúčastnili medzinárodné organizácie a dodávatelia technológií a ktoré sa venovali témam od satelitného monitorovania až po zavádzanie ekologických technológií.

Okrem toho SOCAR spolu s Boston Consulting Group spustil iniciatívu Caspian Methane Emissions Accelerator ako regionálnu platformu zameranú na podporu úsilia o znižovanie emisií metánu v celom kaspickom regióne prostredníctvom koordinovaných krokov v rámci odvetvia. Iniciatíva sa zameriava na posilnenie spolupráce medzi regionálnymi prevádzkovateľmi, vytvorenie spoľahlivých referenčných hodnôt emisií metánu prostredníctvom štandardizovaných meracích postupov, podporu zavádzania riešení na znižovanie emisií metánu a programov LDAR, ako aj na podporu výmeny poznatkov a budovania kapacít. Na iniciatíve sa v súčasnosti podieľajú spoločnosti KazMunayGas a Uzbekneftegaz, pričom sa očakáva jej ďalšie rozšírenie zapojením ďalších regionálnych a medzinárodných energetických spoločností.

Budúce výzvy

Hoci je proces riadenia emisií metánu v SOCAR-e stále v počiatočnej fáze, spoločnosť dosiahla značný pokrok pri budovaní meracej infraštruktúry a digitálnych systémov potrebných na pochopenie a riadenie svojich emisií. Premena týchto základov na trvalé a merateľné zníženie emisií v rámci komplexného a starnúceho portfólia aktív si bude vyžadovať pokračujúce investície a prevádzkovú disciplínu.

Platforma Methane AI predstavuje doteraz najvýznamnejší organizačný krok – systém, ktorý spája satelitné údaje, prieskumy pomocou dronov a pozemné merania do jedného prevádzkového obrazu, čo umožňuje rýchlejšiu identifikáciu zdrojov únikov a cielené opatrenia na ich elimináciu. V kombinácii s prebiehajúcimi LDAR kampaňami v zariadeniach v oblasti ťažby, rozsiahlym programom obnovy potrubia v spoločnosti Azerigaz a infraštruktúrou na zdieľanie poznatkov vybudovanou v rámci iniciatívy AGMR predstavuje podstatne sofistikovanejší prístup k riadeniu emisií metánu, než aký existoval v spoločnosti SOCAR ešte pred dvoma rokmi.

Či tento pokrok bude stačiť na splnenie ambiciózneho cieľa dosiahnuť do roku 2035 takmer nulovú intenzitu emisií metánu v oblasti ťažby, zostáva otvorenou otázkou. Jeho dosiahnutie si bude vyžadovať, aby SOCAR rozšíril dosah svojich programov na znižovanie emisií aj na zariadenia, ktoré sa ešte nachádzajú v skorších fázach merania a charakterizácie východiskového stavu, a aby tak udržal tempo zlepšovania siete v strednej časti reťazca. Výzvy sú reálne, rovnako ako inštitucionálny záväzok, ktorý teraz stojí za týmto úsilím, uzavrel magazín IGU Gas in Transition.