Bratislava 16.novembra 2022- Súčasný pokles cien plynu je krátkodobý a s ochladením príde otočenie trendu. V budúcom roku by sa mali pohybovať v rozmedzí 100-200 eur/MWh aj v súvislosti s rizikom nižších dodávok do Európy. V podcaste Otvorene o plyne o tom hovoril analytik Ján Pišta. „Myslím si, že klesajúci trend sa zastaví, v polovici novembra sa má ochladiť. Nebude to prudké ochladenie podľa predpovedí, ktoré sledujeme, ale určite nebude také teplé počasie ako doteraz. Ľudia začnú viac kúriť. Podniky využívajú paradoxne to, že spotové ceny klesli veľmi nízko. Vďaka tomu, ak majú svoju koncovú cenu odvodenú od spotových cien, môžu si dovoliť spustiť prevádzku na vyššie obrátky a tým pádom brať viac plynu. Čiže pri ochladení a nízkych cenách nastane jo-jo efekt a koncom novembra a v priebehu decembra možno očakávať vyššie ceny, ako sú teraz,“ povedal Pišta.
Zásobníky sú v Európe naplnené na viac ako 95%, preto Pišta očakáva, že zimu by sme mali zvládnuť. Viac rizík vidí v budúcom roku a budúcej zime. „Pretože tam bude chýbať ruský plyn, ktorý ešte v prvej polovici roka tiekol v celkom vysokých množstvách a natlačenie zásobníkov môže byť problémom. Takže áno, túto zimu môžeme prežiť, ale určite by som si nedovolil uvoľniť sa do tej miery, že sa nič nedeje, všetko je v poriadku a môžeme míňať. Kampaň, ktorá hovorí o šetrení, je pravdivá a myslím si, že by sme sa mali snažiť šetriť už počas tejto zimy, aj keď to opticky vyzerá, že máme dosť plynu,“ upozornil Pišta.
Únia chce na situáciu reagovať aj spoločným obstarávaním plynu na dobrovoľnej báze a do výšky 15% spotreby. Pišta si myslí, že ide o dobrú myšlienku, no ostáva veľa otáznikov pri jej realizácii, ktoré ju môžu pokaziť. „Je tam totiž veľa kritických bodov, ktoré môžu spôsobiť určitú nefunkčnosť alebo naťahovanie procesu. Kto bude napríklad tou protistranou amerických exportérom LNG alebo nórskeho Equinoru či ruského Gazpromu, ktorý stále dodáva určité množstvo plynu do Európy. Kto bude protistranou, ktorá bude podpisovať konfirmácie a akým spôsobom to bude zariadené? LNG sa dostane do terminálu. Ak tam bude SR participovať, ako sa dostane na Slovensko? V súčasnosti si to vybavujú slovenskí dodávatelia individuálne. Dohodnú sa s exportérom, s poskytovateľmi tranzitných kapacít a plyn si nejakým spôsobom sami dopravia sem. Pri spoločnom nákupe je to ďalšia otázka,“ zdôraznil analytik. Ani spoločné nákupy však nemusia zabezpečiť dostatok plynu pre Európu v budúcom roku a tento vývoj bude tlačiť na vyššie ceny plynu. „Fakt je, že fundamentálne faktory hovoria o tom, že v budúcom roku bude plynu v Európe menej, budeme mať jednoducho problém naplniť zásobníky. Tým pádom bude cena vyššia. Tie ceny sme už videli, a keď tu už raz boli, môžu sa zopakovať, sú celkom reálne, nie je to niečo nemysliteľné. Ak by ale zostali v platnosti faktory, ktoré máme na trhu teraz, tak si myslím, že cenový rozsah medzi 100 a 200 € je najreálnejší. Dlhodobejšia priemerná cena sa budúci rok môže držať medzi týmito mantinelmi,“ uviedol Pišta s tým, že má zmysel, aby sa členské štáty dohodli na nejakej forme zastropovania cien. Najmenej účinné je však priame zastropovanie burzových cien. „Na druhej strane, burzy majú vybudované nastavenia obchodovania, keď s prudko pohne cena. To majú, len videli sme tie peaky, ktoré tu boli. A ich parametre zastavenia obchodovania sa ukazuje, že neboli dostatočné, pretože nedokázali predísť prudkému cenovému pohybu. Myslím si, že tu je priestor nastaviť parametre prísnejšie, zastaviť obchodovanie na dlhšiu dobu. Tým by sa nezastropovala cena, ale obchod by sa stopol, preverilo by sa, čo za tým je a možnože potom, keď by sa obchodovanie znovu otvorilo, pohyb by nebol taký prudký, ako keby parametre boli voľnejšie ako doteraz. To je možné urobiť. V určitej dobe to označovali ako dynamický koridor pre ceny, toto si myslím, že bolo ono,“ vysvetlil Pišta.
Iberský model zastropovania cien plyn len pre výrobu elektrickej energie by mohol zafungovať, no rizikom je následný nárast spotreby plynu. Poslednou možnosťou je, podľa Pištu, zastropovanie cien pre koncových odberateľov, kde rozdiel medzi nákupnou cenou a cenovým stropom vykompenzuje štát. „Toto má zmysel, ale nedá sa to poskytnúť všetkým a na všetky kontrakty, pretože žiadny štátny rozpočet nie je taký bohatý, aby si to mohol dovoliť. Preto to musí byť istým spôsobom selektované tak, že celoplošný strop sa dá dať domácnostiam a a malým podnikom, možno ešte stredným podnikom. Ale veľké podniky, ktoré majú obrovské spotreby a fakturačné objemy, musia byť riešené individuálnym spôsobom,“ dodal Pišta.
Celý podcast s Jánm Pištom si môžete vypočuť na týchto platformách:
Anchor:
Soundcloud:
Spotify: