Bratislava 16.novembra 2020- Európska komisia (EK) zverejnila začiatkom leta vodíkovú stratégiu, z ktorej vyplýva, že kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii európskej energetiky zohrá zelený vodík, produkovaný z prebytkov energie z OZE. Analytici zo spoločnosti EGÚ Brno tieto čísla prerátali a vyšlo im očakávania EK sú nereálne a trojnásobne prehnané. V podcaste Otvorene o plyne o tom hovoril jeden z nich, Michal Kocůrek. „Európska stratégia počíta v roku 2024 s kapacitou elektrolyzérov v EÚ na úrovni 6 GW, pričom si od nich sľubuje výrobu 1 milióna ton zeleného vodíka. Nie sme schopní súhlasiť s takým obrovským číslom, pretože ak chceme vyrábať zelený vodík, potrebujeme k tomu OZE a tie intermitentné ako voda a vietor vyrábajú len v určitých časoch dňa a v priebehu roka. Ako máme štatisticky odskúšané, veterné elektrárne v Baltskom mori sú schopné produkovať elektrinu zhruba 2900 až 3000 hodín ročne. Solárne elektrárne v Španielsku sú schopné dostať sa na úroveň približne 1600 hodín ročne. To znamená, že ak by sme si porovnali tieto reálne možnosti s tým, čo očakáva EK, zistíme, že jej očakávanie je približne trojnásobne prehnané,“ upozornil Kocůrek.

Naplnenie tejto stratégie však bude v konečnom dôsledku závisieť od členských štátov únie. Viaceré z nich už prijali alebo pripravujú vlastné vodíkové stratégie. „Už dnes sledujeme niekoľko štátov, ktoré vydali svoju vlastnú národnú vodíkovú stratégiu, v ktorej majú takisto stanovené ciele strán inštalovaných výkonov alebo výroby zeleného vodíka a ani tu sa nám to zatiaľ akosi neprekrýva. Znamená to, že tá európska ambícia vyzerá byť zatiaľ oveľa vyššia, než sú ambície členských štátov. To sú mimochodom štáty, ktoré do toho išli skôr  a sú ambiciózne sami osebe,“ konštatoval Kocůrek.

EGÚ Brno analyzovali aj potenciál výroby zeleného vodíka v Českej republike, využitím technológií Power-to-Gas. „Skúšali sme urobiť extrémny variant, kde bude týchto obnoviteľných zdrojov až takmer technicky možné množstvo, a potom varianty, ktoré sú zhodné s tým, čo očakáva národný klimaticko-energetický plán. Vo finále sme sa dostali k výsledkom, ktoré nám ukazujú, že v maximálnom variante sme schopní v roku 2040 z približne 84 % pokryť súčasný dopyt po vodíku v ČR. Ak by sme šli variantom, ktorý predpokladá národný klimaticko-energetický plán, dostali by sme na približne 15-násobne nižšie hodnoty, takže pokrytie by bolo úplne minimálne. V reálnych číslach sa bavíme o približne 7.000 tonách zeleného vodíka v roku 2040 v prípade koncepčného variantu alebo 107.000 t zeleného vodíka v maximálnom variante. Podotýkam, že maximálny znamená, že sme využili 26 GW inštalovaného výkonu fotovoltaiky a veterných elektrární,“ vysvetlil Kocůrek s tým, že na Slovensku by mohla mať takáto štúdia podobný výsledok, pretože elektrizačné sústavy, čo sa týka zdrojovej základne nie sú až tak odlišné. Na rozdiel od Českej republiky, Slovensko má však oveľa vyšší potenciál cielene vyrábať zelený vodík z obnoviteľných vodných zdrojov.

 Podcast Otvorene o plyne s Michalom Kocůrekom si môžete vypočuť na týchto platformách:

Anchor:

Soundcloud:

Spotify: