Bratislava 10. februára 2026 – Pri existujúcich plynových prípojkách je výmena starého plynového kotla za nový kondenzačný jedno z najefektívnejších opatrení, ktoré môže domácnosť urobiť. Nový plynový kondenzačný kotol je v tomto prípade na celkových nákladoch približne až o 30 % lacnejšie riešenie než prechod na tepelné čerpadlo. V podcaste Slovenskej komory stavebných inžinierov (SKSI) “Z komory – Teplo pod kontrolou”, to povedal Jerguš Vopálenský, vedúci rozvoja sieťového obchodu spoločnosti SPP – distribúcia, ktorý zdôraznil, že pri výbere vhodného zdroja tepla je potrebné opierať sa o dáta a dlhodobú ekonomiku jednotlivých technológií. Systémové riešenia založené na nízkoemisných zdrojoch a efektívnej infraštruktúre podľa neho umožňujú spájať environmentálne ciele s technickou a ekonomickou racionalitou.
„Vykurovanie je jednou z najzásadnejších životných potrieb. Spolu s pitnou vodou a potravinami tvorí základ fungovania domácností, čo platí najmä v zimných mesiacoch,“ pripomenul Vopálenský s tým, že na Slovensku túto potrebu dlhodobo zabezpečuje najmä zemný plyn distribuovaný rozsiahlym systémom plynovodov. Ide o infraštruktúru, ktorá je pre bežného užívateľa takmer neviditeľná, no z hľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti mimoriadne dôležitá.
Expert SPP – distribúcia sa venoval aj energetickým nákladom a a ich významu v rodinnom rozpočte, keďže výdavky na energie tvoria významnú časť prevádzkových nákladov domácností. V posledných rokoch ich dôležitosť ešte vzrástla v dôsledku volatility cien energií a rôznych foriem štátnej podpory. „Dnes už nedáva zmysel oddelene posudzovať náklady na teplo a elektrinu. Ide o jeden energetický balík, ktorý sa premieta do celkových výdavkov domácnosti,“ upozornil Vopálenský. Z pohľadu dlhodobého plánovania je však podľa neho kľúčový cenový pomer medzi energetickými nosičmi, nie ich aktuálna absolútna cena. Práve tento pomer zásadne ovplyvňuje ekonomiku jednotlivých spôsobov vykurovania.
Nezanedbateľným faktom je, že vykurovanie nie je len ekonomická, ale aj environmentálna téma. Hlavným zdrojom zlej kvality ovzdušia v mnohých regiónoch Slovenska nie sú priemyselné prevádzky, ale lokálne kúreniská v domácnostiach. „Priemysel a veľké zdroje prešli modernizáciou už v 90. rokoch. Problémom ostáva lokálne vykurovanie tuhými palivami,“ poznamenal Vopálenský s tým, že vysoký podiel domácností vykurujúcich drevom či uhlím spôsobuje výrazné lokálne emisné zaťaženie, najmä počas inverzií. V mestách s prevahou plynového vykurovania sa tento problém pritom prakticky nevyskytuje.
Pri rozhodovaní o zdroji tepla je preto nevyhnutné uplatňovať životnostné nákladové hodnotenie, zdôraznil odborník SPP – distribúcia. To zahŕňa nielen investičné náklady, ale aj prevádzku počas celej životnosti zariadenia. „My pracujeme s horizontom približne 15 rokov pri zdrojoch tepla. Ak si domácnosť spočíta investičné aj prevádzkové náklady v tomto období, výsledok býva často prekvapivý,“ ozrejmil Vopálenský, podľa ktorého je bežnou chybou ignorovanie časovej hodnoty peňazí, úrokových nákladov či nákladov na údržbu.
Plynový kondenzačný kotol vs. tepelné čerpadlo
V odbornej verejnosti naďalej rezonuje diskusia venovaná porovnávaniu plynových kondenzačných kotlov a tepelných čerpadiel. Hoci tepelné čerpadlá dosahujú vyššiu energetickú účinnosť, ekonomika prevádzky závisí od ceny vstupnej energie, konštatoval Vopálenský. „Tepelné čerpadlo má účinnosť až 300 %, plynový kotol približne 100 %. Lenže elektrina je v koncovej cene približne trikrát drahšia než plyn,“ upozornil. Po započítaní všetkých nákladov vychádza pri rekonštrukciách moderný plynový kondenzačný kotol ako ekonomicky výhodnejšie riešenie. „Pri existujúcich plynových prípojkách je výmena starého plynového kotla za nový kondenzačný jedno z najefektívnejších opatrení, ktoré môže domácnosť urobiť. Nový plynový kondenzačný kotol je v tomto prípade na celkových nákladoch približne až o 30% lacnejšie riešenie než prechod na tepelné čerpadlo,“ vyčíslil expert SPP – distribúcia.
Pokiaľ ide o systémové riešenia vykurovania v novostavbách, v prípade nových rodinných domoch je potrebné posudzovať situáciu individuálne. V lokalitách bez plynovej infraštruktúry je tepelné čerpadlo racionálnou voľbou, najmä ak je dom navrhnutý s nízkou tepelnou stratou. „Ak plyn nie je dostupný, tepelné čerpadlo je logickým riešením. Problém nastáva vtedy, keď nahrádza existujúce plynové vykurovanie,“ uviedol Vopálenský.
Aj pri kombinácii s fotovoltikou a batériovými úložiskami je podľa neho potrebné zahrnúť všetky investičné náklady do celkového hodnotenia. Zníženie potreby tepla prostredníctvom stavebných opatrení pritom patrí medzi ďalšie efektívne kroky, ktoré môže vlastník budovy urobiť. „Zateplenie obvodového plášťa, strechy a výmena výplní otvorov, to znamená čiastočná obnova domu, je riešenie, ktoré môže byť tiež ekonomicky efektívne,“ poznamenal Vopálenský s tým, že čiastočná obnova budov často prináša lepší pomer nákladov a úspor než finančne náročné hĺbkové renovácie.
Budúcnosť plynu a dekarbonizácia
Diskusia o budúcnosti plynu často zahŕňa obavy z vyčerpania zdrojov či legislatívnych obmedzení. Vopálenský však upozornil na paralelu s elektroenergetikou. „Rovnako ako sa elektrina dnes vyrába z rôznych zdrojov, aj plynová infraštruktúra môže prenášať obnoviteľné plyny,“ pripomenul. Podpora obnoviteľných plynov tak predstavuje pragmatickú cestu dekarbonizácie bez potreby masívnych investícií do úplne nových distribučných systémov, dodal.
Kľúčom k racionálnemu rozhodovaniu nie je hľadanie najmodernejšieho riešenia, ale komplexné posúdenie životnostných nákladov, dostupnej infraštruktúry a reálnych prevádzkových podmienok konkrétnej stavby, zdôraznil expert SPP – distribúcia.
V mnohých prípadoch nie sú najefektívnejšími opatreniami radikálne technologické skoky, ale postupné, technicky jednoduché kroky, napríklad výmena zastaraného zdroja tepla za nový rovnakého typu či základná obnova obalových konštrukcií budovy, zdôraznil. Ekologický rozmer vykurovania nemožno oddeliť od ekonomického. Lokálne vykurovanie tuhými palivami môže pôsobiť lacno, no jeho dopady na ovzdušie a verejné zdravie predstavujú významné spoločenské náklady. Naopak, systémové riešenia založené na nízkoemisných zdrojoch a efektívnej infraštruktúre umožňujú spájať environmentálne ciele s technickou a ekonomickou racionalitou, uzavrel Jerguš Vopálenský, vedúci rozvoja sieťového obchodu spoločnosti SPP – distribúcia v podcaste SKSI.