Bratislava 4.decembra 2020- Slovensko by malo  využiť svoju plynárenskú infraštruktúru na podporu a rozvoj vodíka. Potenciál a perspektívu má vodík vyrábaný zo zemného plynu so záchytom uhlíka i vodík vyrábaný s využitím elektriny z jadra. V plynárenskom podcaste Otvorene o plyne to povedal predseda Národnej vodíkovej asociácie Slovenska (NVAS) Peter Hegeduš. „Slovensko je jednou z najplynofikovanejších krajín  a prechádzajú cezeň tranzitné plynovodné trasy. Výroba šedého a následne modrého vodíka s zachytávaním CO2 má najväčší potenciál, ktorý máme. Zároveň na Slovensku existuje potenciál výroby vodíka, ktorý nie je definovaný ani v európskych štruktúrach. Je to vodík vyrobený elektrolýzou, s využitím elektriny z jadra,“ konštatoval Hegeduš, ktorý očakáva, že pri rozvoji vodíkového hospodárstva je kľúčové využiť plynárenskú infraštruktúru. „Vodík je veľmi ľahký prvok, skladovanie je veľmi nákladné, preto sa hľadajú cesty, ako distribuovať a skladovať vodík v najlepšej možnej miere. Práve plynová infraštruktúra, na Slovensku veľmi dobre rozvinutá, môže slúžiť ako veľmi významný prvok. Vodík okrem toho plní ešte ďalšiu dôležitú úlohu ako sezónne úložisko energie na dlhšiu dobu. Práve plynová infraštruktúra môže byť jednou obrovskou batériou, kde by sme vedeli prebytočnú energiu z vetra, slnka alebo vody, uložiť na obdobie, keď ju budeme potrebovať,“ vysvetlil Hegeduš.

Významnú úlohu môže Slovensko zohrať aj v preprave vodíka s využitím prepravnej siete. V rámci iniciatívy 2×40 GW sa plánuje, že časť  elektrolyzérov bude vybudovaná na Ukrajine a v rámci tranzitnej siete sa bude tento vyrobený zelený vodík z Ukrajiny prepravovať do západnej Európy. Hegeduš odmieta, že tým Slovensko len vymení závislosť na dovoze zemného plynu z Ruska za závislosť na dovoze vodíka z Ukrajiny. „Táto iniciatíva hovorí, že do roku 2030, resp. 2050 sa vybuduje 40 GW elektrolyzérov na území EÚ vrátane Slovenska a ďalších 40 GW v okolitých krajinách EÚ, ktoré majú potenciál na rozvoj OZE, hlavne vetra a slnka. Je to najmä severná Afrika a Ukrajina. Táto iniciatíva vznikla na základe prepočtu, že ak by sme chceli dekarbonizovať ekonomiku EÚ, budeme potrebovať také množstvo vodíka, ktoré Únia nie je schopná vyrobiť a musí ho dovážať. Takže, ak je teraz EÚ závislá na dovoze fosílnych palív na neviem aké, ale relatívne vysoké percento, takto sa vie osamostatniť nie možno na 100 %, ale vo veľmi významnej miere. A to aj pre Slovensko jedna z častí, že budem stále závislí na dovoze vodíka, ak by sme chceli dekarbonizovať celú ekonomiku, ale závislosť bude oveľa menšia, ako je teraz,“ zdôraznil Hegeduš.

NVAS nedávno podpísala memorandum o vzájomnej spolupráci so Slovenským plynárenským a naftovým zväzom. „Berieme to z dvoch hľadísk. Prvým je, že by sme boli neradi, ak by sa vytváral dojem, že plynári sú proti vodíkárom a naopak. Myslíme si, že máme spoločnú cestu, ktorá bude veľmi dlhá. Máme veľmi veľa prienikov, v ktorých sa môžeme navzájom podporovať. Druhý pohľad je, že zapojenie sa Slovenska do všetkých iniciatív, ktoré sú vo vodíku, aj v spolupráci s plynárenskými spoločnosťami a zväzom má oveľa väčší výtlak na realizáciu takýchto projektov. Už len ten projekt 2×40 GW, ak sa doň Slovensko zapojí a bude sa snažiť čerpať nielen financie, ale aj znalosti o prispôsobovaní plynárenskej infraštruktúry pre vodík alebo zelené plyny, tak toto má veľký zmysel,“ dodal Hegeduš.

Podcast s Petrom Hegedušom si môžete vypočuť na týchto platformách:

Soundcloud:

Anchor:

Spotify:

RadioPublic: