Bratislava 20.apríla- Slovenské plynárenstvo si v tomto roku pripomína 170. výročie svojho vzniku. Počas tohto obdobia plynári viackrát dokázali, že sú dostatočne inovatívni, prispôsobiví, schopní a kompetentní. Zvládlo mnohé krízy a stále má pred sebou žiarivú budúcnosť. V podcaste Otvorene o plyne to povedal prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu Rastislav Ňukovič. „Keď Európska únia prišla s nápadom na uhlíkovú neutralitu, ktorá neskôr sa pretavila do plánov dnes známych ako Green Deal, my sme zvažovali, či tie úvahy budeme torpédovať, ako jeden zo zástupcov fosílneho priemyslu, alebo sa nejako prispôsobíme. Dosť podrobne sme analyzovali všetky vstupy do týchto cieľov, najmä výstupy medzinárodných panelov o klimatických zmenách. Dospeli sme k záveru, že majú pravdu, že klimatická zmena je naozaj vážna vec, treba tomu venovať náležitú pozornosť a bola by z našej strany hlúposť to torpédovať. Takže sme sa snažili prispôsobiť a zemný plyn ako fosílne palivo použiť ako doplnok, akým spôsobom prejsť z doby fosílnej, ktorá spôsobuje klimatickú zmenu, do nejakej novej doby. Spôsob, akým sa Európska komisia snaží dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, je podľa nášho názoru skôr kontraproduktívny a nedosiahnuteľný z toho dôvodu, lebo neberie do úvahy náklady na toto riešenie. Čiže dekarbonizáciu nevyriešime tým, že všetko pôjde na elektrickú energiu. Tento prístup naráža na základnú fyziku. Ja si myslím, že pokiaľ budú fungovať základné zákony fyziky, tak to jednoducho nie je možné,“ vysvetlil Ňukovič, ktorý porovnal hlavné rozdiely medzi elektrónmi a molekulami. „Elektróny majú podstatne menšiu hustotu energie ako molekuly. Môže to byť zemný plyn, vodík, bioplyn alebo niečo iné. Ten pomer je zhruba 20-násobný. Keď si zoberieme jeden plynovod DN700, a koľko energie je možné ním preniesť, ak by sme to isté množstvo energie chceli preniesť drôtmi, potrebujeme 1,2 kilometra široký pás nasekaný vysokonapäťovými rozvodmi jeden vedľa druhého. Elektróny sa nedajú rozumným spôsobom a za rozumné peniaze skladovať. Ak sa niečo vyrobí, musí sa to okamžite spotrebovať. Zatiaľ čo pri molekulách už samotné potrubie dokáže časť tej energie uskladniť. Ďalej, elektróny nie je možné efektívnym spôsobom prenášať na dlhé vzdialenosti, lebo sú tam vysoké straty, čo pri plynovodoch, ktoré majú tisícky kilometrov, neplatí. Tam sa dá veľmi presne vypočítať, koľko potrebujeme hydraulickej práce na prekonanie odporu a je to podstatne lacnejšie. Keď toto celé dáme dohromady, zistíme, že „All Electric World“ je vylúčený. To jednoducho v praxi fungovať nemôže,“ upozornil Ňukovič. Oficiálne štatistiky Európskej komisie za minulý rok uvádzajú, že počas tzv. peak day, studeného dňa, 70 % energie, ktorú EÚ spotrebovala, tvorili molekuly, čiže zemný plyn, a 30 % bolo dodaných elektrickou energiou. „Aj z tohto dôvodu si myslím, že plynárenstvo bude mať budúcnosť a určite dosť dlhú fosílnu, so zemným plynom, ale neskôr prejdeme na nejaký iný zdroj molekúl, možno vodík,“ dodal Ňukovič.
Celý podcast k 170. výročiu slovenského plynárenstva si môžete vypočuť na týchto platformách:
Soundcloud:
Spotify: