Bratislava 16. mája 2025- Smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD) má už štvrtú verziu. Posledná revízia sa sústredila aj na otázky znižovania emisnej stopy budov, teda ako by ich príspevku k znižovaniu emisií skleníkových plynov a dosiahnutia klimatickej neutrality, ktorú si Green Deal stanovil. Źiadny zákaz používania plynových kotlov po roku 2030 v nej nie je explicitne uvedený, povedal v podcaste Otvorene o plyne Aleš Pecka zo spoločnosti GasNet.
„Pevný zákaz plynových kotlov smernica neukladá. Nie je tam ani konkrétny rok a nie je tam ani táto dispozícia stanovená. O čom smernica hovorí, je postupné nahrádzanie využívania fosílneho plynu v budovách. Ale tá trajektória je opäť niečo, čo si má naplánovať predovšetkým členský štát v rámci renovačných plánov. Samozrejme, v tejto súvislosti musia mať súčasní používatelia plynových zariadení nejakú istotu, resp. perspektívu, ako môžu tieto systémy ďalej využívať. V rámci renovácií, o ktorých tu diskutujeme, si myslíme, že aj členský štát by sa mal zamerať na určité rozfázovanie krokov. A v prvej fáze sa nesústreďovať na náhradu plynových systémov, ale skôr naplánovať prechod alebo rozfázovať kroky prechodu k využívaniu obnoviteľných plynov, ktoré budú plynárenskými sieťami distribuované. A ktoré spĺňajú podmienky bezemisnej budovy, čo je štandard, ktorý nová smernica prináša,“ konštatoval Pecka.
Moderné kondenzačné plynové kotly majú o viac ako pätinu nižšiu spotrebu plynu a zároveň dokážu spaľovať zemný plyn v zmesi s vodíkom či biometánom. Podľa Pecku hybridné zariadenia môžu byť cestou v súlade so smernicou. „Je to aj cesta, ktorú vidíme my, ako logický, postupný, evolučný krok, ktorý má v prvých fázach umožniť primiešavanie obnoviteľných plynov. V prípade zmesi biometánu a zemného plynu nie je žiadny technologický problém, podstatou sa jedná o rovnaký plyn, ale tým, že je biometán obnoviteľný, znižuje emisnú stopu. V budúcnosti vidíme v distribúcii aj úlohu vodíka, napríklad blendovaného. Už sú testované bezpečné pomery zmesi pre spaľovanie v existujúcich kotloch. A do budúcnosti majú výrobcovia kotlov sú pripravení uvádzať na trh kotly, ktoré sú schopné využívať 100 % vodíka, čo je otázka vzdialenejšej budúcnosti,“ upozornil Pecka a ozrejmil, aké priority vidia plynári v Českej republike. „My považujeme za dôležité, aby sa štát sústredil predovšetkým na sektor verejných budov, kde má aj ďalšie záväzky aj zo smernice EPBD. Ale dáva nám to väčší zmysel aj z hľadiska záväznosti a dosahu na jednotlivcov v prípade rezidenčných budov, že štát by sa mal sústrediť hlavne na zvyšovanie energetickej účinnosti, či zlepšovanie energetickej triedy budov vo verejnom sektore,“ zdôraznil Pecka, ktorý vidí v implementácii Smernice aj riziká, najmä v tom, na čo presne sa budú vzťahovať štandardy budovy s nulovými emisiami a nemusí ísť len o nové budovy. „Už dnes sa uvádza, že 85 – 90 % existujúcich budov to bude stáť aj v roku 2050. To je vlastne míľnik, ku ktorému sa smernica vzťahuje. Ukladá členským štátom, aby renovovali existujúci fond budov do úrovne, ktorá sa čo najviac približuje bezemisnej úrovni alebo štandardu takýchto budov. Samozrejme, pokiaľ chceme mať v týchto budovách zemný plyn po roku 2030, pri ktorom predpokladáme postupné ozeleňovanie, striktná aplikácia týchto pravidiel po roku 2030 už na renovácie, ktoré by mali prebiehať, ktoré by nedali možnosť istej prechodnej fázy pre zotrvanie a pokračujúce využívanie tých plynárenských technológií v týchto budovách, by samozrejme priniesla veľký problém,“ dodal český odborník.
Podcast Otvorene o plyne s Alešom Peckom si môžete vypočuť na týchto platformách:
Soundcloud:
Spotify:
Spotify for Creators: