Bratislava 11.marca 2024- Slovensko by sa malo pri dekarbonizácii zamerať najmä na splnenie cieľa zníženia emisii o 55% do roku 2030. Využiť by na to malo najmä opatrenia v priemysle. Pokiaľ by sa zameralo len zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov (OZE), nemuselo by ho dosiahnuť. V podcaste Otvorene o plyne o tom hovoril analytik Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdii (INESS). „Ide nám o zníženie emisií, pretože majú vplyv na otepľovanie. No rozumiem, že Európska komisie chce tlačiť štáty do OZE. Pretože niektoré z nich môžu zvoliť takú jednoduchú cestu ako napríklad prestanem ťažiť hnedé uhlie a spaľovať ho alebo dekarbonizujem niektoré podniky. To je nízko visiace ovocie s vysokou hodnotou za peniaze. Komisia však už predstavila plán, ako sa dostať k 90 % zníženiu emisii v roku 2040. Na to treba OZE, bez nich to nepôjde,“ upozornil Ďurana.
Podľa Ďuranu by sa malo Slovensko pri dekarbonizácii zamerať skôr niekoľkých veľkých znečisťovateľov v priemysle, pretože je to pre verejné financie efektívnejšia cesta ako splniť cieľ. „Mať menej veľkých projektov je omnoho efektívnejšie.. Kým by sme sa prepracovali k tomu zníženiu emisií cez rekonštrukcie domov, trvalo by to strašne dlho a stálo strašne veľa peňazí. A je otázka, či by sme vôbec mali ľudí, ktorí by to mohli v takom veľkom počte robiť, pretože remeselná sila jednoducho chýba. Oproti roku 2021 potrebujeme znížiť emisie o 8 mil. ton a tým, že sa vypli Nováky a budúci rok sa vypnú Vojany, tak to je menej o 1.3 mil. tony. Potrebujeme riešiť 6,7 mil. tony a ak by sme sa dostali k tomu najdôležitejšiemu projektu na Slovensku, dekarbonizácii dvoch pecí v US Steel, tak by sme tú potrebu zredukovali na 2,2-2,5 mil. tony. K nej bude dochádzať aj prirodzene v priemyselnom sektore, ktorý je nútený permanentne znižovať emisie a zvyšovať efektivitu. Zároveň k nej bude dochádzať viac-menej prirodzene aj postupným zatepľovaním domov. Zároveň sa trochu otepľuje, cítime to aj na spotrebe plynu, aj to samo osebe prispieva k znižovaniu emisií.
Takže myslím si, že tento cieľ by sme mali byť schopní dosiahnuť, ale kľúčové bude, či sa podarí výmena pecí v US Steel,“ zdôraznil Ďurana.
Slovensko by malo do roku 2030 nielen znížiť emisie CO2 o 55% v rámci dekarbonizácie, ale zároveň zvýšiť, podľa Komisie, podiel obnoviteľných zdrojov na 35%, teda zdvojnásobiť súčasný stav. Ďurana to považuje za nereálne. „Mám príklad, prečo si myslím, že tento cieľ je pre Slovensko nemožné splniť a prečo je nezmyselne vysoko nastavený. Keby sa podarilo spustiť výrobu bateriek do elektrických vozidiel v Šuranoch – a povedzme, že tá fabrika spotrebuje 1 TWh elektriny – to znamená, že nám stúpne spotreba energií na Slovensku, a my k tej 1 TWh musíme doplniť 300 MWH vyrobených z OZE.
Povedzme, že minulý rok sa podarilo zapojiť zdroje, ktoré vyrobia zhruba 300 MWh. Ale to bude dodatočných 300 MWh, čiže nám ako keby z roka na rok stúpla potreba zapojiť dvojnásobok fotovoltaiky, a to je veľmi ťažko realizovateľné. Ani takýmto tempom nedostali na požadovaný podiel 35 %. V EÚ existuje osem krajín, ktoré sú dosť mimo očakávaného cieľa. Predpokladám, že cieľ sa zmení, pretože v konečnom dôsledku nám ide o zníženie emisií,“ dodal Ďurana.
Celý podcast Otvorene o plyne s R.Ďuranom si môžete vypočuť na týchto platformách:
Souncloud:
Spotify:
Spotify for podcasters: