Bratislava 22.októbra 2026- Blížiaca sa zima vyvoláva v európskej energetike viacero otázok. Európske zásobníky sú naplnené na 75% kapacity, slovenské na 55%. Bude nám to stačiť? Geopolitické napätie zdvihlo ceny plynu na viac ako 80 eur/MWh, no môže to byť ešte viac? Dostane sa LNG po morských cestách včas a nepretržite do Európy? Odpovedal na ne hosť podcastu Otvorene o plyne Mário Matušinec zo spoločnosti AXPO Austria.
Začnime zásobníkmi: sú výrazne menej naplnené ako vlani o takomto čase? Možno, keď to zoberieme z toho celoeurópskeho priemeru, ten rozdiel nie je taký veľký, ale povedzme, čo sa týka Slovenska, je výraznejší. Je to teda dôvod na obavy?
Áno, nižšie zásoby plynu v Európe sú oprávneným dôvodom na obavy, ale nie na paniku. Európske podzemné zásobníky zemného plynu smerujú do zimnej sezóny 2026/2027 s historicky najnižšou úrovňou naplnenia. Analytici očakávajú, že k 1. novembru budeme mať zásobníky naplnené niekde na úrovni 75 až 78 %, čo je približne o 10 percentuálnych bodov pod 5-ročným priemerom. Hlavnou príčinou je konflikt v Iráne a narušenie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, čo zablokovalo takmer 20 % globálnych exportov.
Ak sa pozrieme na samotné ceny: v minulom roku v októbri bola cena niekde na úrovni okolo 30 €. Pri konflikte v marci sa cena zdvihla niekde ku 65 €, priemer bol niekde na 50 €. Hovoríme o cenách TTF a od júna nám ceny len a len rastú.
Otázkou je, čo nastane na jar, teda aká bude úroveň zásobníkov. Ak bude priemerná zima, počítame s tým, že tie zásobníky by mohli byť na jar niekde na úrovni 20 %. Ak by bola zima studená, dostávame sa pod 10 %, čo už je veľmi kritická úroveň. Čo to znamená pre ceny? Možný nárast k 100 €, možno nad 100 €, ale nebudeme sa blížiť, predpokladáme, k úrovniam z roku 2022, kedy zemný plyn stál až 350 €. To, čo sme si povedali, že tie zásobníky môžu byť niekde na jar k 10 %, bude mať výraznejší tlak na ceny v roku 2027, kedy budeme zase potrebovať doplniť zásobníky pre ďalšiu zimu. Očakávaná normalizácia na nejaké predkonfliktové cenové úrovne je pravdepodobná až v roku 2028.
V tomto roku vidíme omnoho pomalšie napĺňanie zásobníkov, čo môže na budúci rok na jar vyústiť k tomu, že budú po zime ešte menej naplnené, ako boli v tomto roku. V tomto roku boli pod 30 %. Prečo sa teda v tomto roku tak pomaly plnili alebo plnia?
V prvom rade je to uzavretie Hormuzského prielivu a kolaps katarského LNG, ktorý tvoril asi 20 % globálnej kapacity, čo bolo asi niekde na úrovni 80 miliónov ton ročne. Iránske raketové útoky zničili približne 17 % katarskej exportnej kapacity. V septembri Katar exportoval iba 1,6 milióna ton LNG, čo predstavovalo možno štvrtinu objemov. A v októbri tohto roka sa čaká pokles niekde iba 0,6 milióna.
Qatar Energy predĺžil force majeure, čiže dodávky nebudú tak skoro pokračovať. Očakáva sa, či to bude v prvom kvartáli 2027 alebo neskôr. Ak sa pozrieme na LNG a ropu, vidíme tam trošku rozdiel. Pretože ak sa pozrieme na ropu, ropné exporty z Perzského zálivu, ktoré sa obnovili, sú niekde na úrovni 80 % predvojnových úrovní. Tento reštart u LNG nevidíme.
Rozdiely sú hlavne zásadné technologické, čiže flexibilita reštartu pri rope a pri LNG je rozdielna. Ropa, tam je rýchly reštart, existujú rozsiahle sklady, logistika. Pri LNG je to integrované s nízkou toleranciou prerušenia. Pri skladovaní má ropa veľké zásoby, LNG tie zásoby také nemá.
V neposlednom rade tu máme aj stálu súťaž o spotové dodávky z Ázie, ktoré sa zosilnili. A hoci Spojené štáty zvýšili export niekde o 14 % medziročne na 123 miliónov, na to, aby sa plnili zásobníky, to nestačí. Máme tam aj ďalší faktor, a tým je backwardácia. Teda my momentálne máme v najbližšom front month drahší plyn, ako sa očakáva do budúcna.
Na Slovensku vidíme aj taký vývoj, že väčšina zásob, ktoré sú momentálne alokované v zásobníkoch, patrí SPP a sú na základe verejného hospodárskeho záujmu, ktorý zaviazal SPP k nákupom až do úrovne 7,5 TWh. Je to cesta do budúcnosti, že štát bude v tomto smere viac aktívny a bude vytvárať podmienky alebo stimuly na vytváranie takýchto zásob?
Jeden z kľúčových problémov tohtoročného plnenia zásobníkov je komerčná motivácia skladovať plyn. Tá je extrémne nízka. Keď sú spotové ceny vysoké a forwardová krivka je v backwardácii, ako sme už spomínali, ekonomicky to nie je dôvod nakupovať drahý plyn teraz a skladovať ho na neskôr, keď ho predám za lacnejšie. Taktiež aj summer-winter spread, ktorý je dlhodobo negatívny, tomu nenapomáha.
Ak sa bavíme o nejakých vládnych intervenciách, nie je to len na Slovensku, ale pozrime sa aj na Nemecko. Nemecká vláda spoločnosti SEFE, ktorá patrí nemeckému štátu, nariadila nakúpiť a uskladniť ďalších 8 TWh plynu do 15. decembra. Keďže zásobníky sú naplnené v Nemecku niekde na úrovni 58 %, tak táto informácia mala výrazný podiel na tlak cien.
Keď sme už ku konci septembra videli ceny niekde pod 70 €, tak aj po týchto intervenciách tá cena výrazne vzrástla. Teda prečo komerčný trh zásobníky neplní? Ako sme si povedali, vysoké spotové ceny, backwardácia, je tam neistota. Ak sa konflikt s Iránom skončí, ceny môžu padnúť výrazne nižšie. Taktiež máme tu aj veľmi vysoké náklady na financovanie, ktoré zvyšujú náklady na držbu fyzických zásob.
Samozrejme, otázkou je, či táto situácia, ktorá je aj na Slovensku, bude mať vplyv na slovenský rozpočet a spotrebiteľov. Napríklad tie intervencie, ktoré sa dejú buď v Nemecku alebo vo Veľkej Británii, premietajú sa do vyšších regulovaných cien niekde na úrovni 15-20 %. Podľa môjho názoru štátne intervencie sú na mieste vtedy, keď zlyháva trh, ale tak zle na tom ešte nie sme. Kľúčové je to, aby boli nástroje navrhnuté tak, že trhové riziko nesie čiastočne štát, keďže ide o otázku energetickej bezpečnosti, no zároveň aby komerčná optimalizácia nákupov zostala v rukách súkromných hráčov, ktorí to robia efektívnejšie.
To znamená, že toto je cesta, ako to zatraktívniť pre komerčný sektor?
Je to jedna z možností, ale sú tam aj ďalšie nejaké riešenia. Sú nejaké nástroje, ako by mohol štát v týchto situáciách pomôcť. A tam už sú možné riešenia buď cez kapacitné platby pre skladovanie, kontrakty o rozdiele, povinné skladovanie s obchodovateľnými certifikátmi, alebo vytvorenie strategických zásob, tak ako v USA.
Ak hovoríme o tom zastabilizovaní trhu, zhruba na akej cenovej úrovni? Aký je odhad?
V prípade, ak budú stále nízke stavy zásobníkov, pokračujúci konflikt, zima bude studená, tie ceny môžeme mať niekde na úrovni 80-100 €. Bojím sa toho, že keď príde prvý nejaký vpád zimy alebo chladnejšieho počasia do Európy, môže to byť koncom novembra, začiatkom decembra, cena môže prelomiť hranicu 100 €. No v prípade, ak sa situácia okolo Hormuzského prielivu upokojí a príde nejaká dohoda, v prvom kvartáli 2027 už bude Katar uvoľňovať určité objemy LNG, cena by mohla byť niekde medzi 45 až 70 €. V roku 2028 príde normalizácia dodávok, s novými kapacitami LNG, či už z USA, Kanady, Mozambiku, by cena mohla byť medzi 30-40 €.
Možno by sme ešte jeden faktor mohli spomenúť, koniec dodávky ruského plynu do Európy na budúci rok. V podstate tam budú dva míľniky. Prvý bude 1. január, keď sa ukončia LNG dodávky, a potom 30. september, keď sa ukončia všetky dodávky. Celkovo môže aktuálne ísť zhruba do 40 miliárd metrov kubických. Ako to celé vôbec môže ovplyvniť trh? Aký vývoj sa dá očakávať v súvislosti s touto zmenou?
Európa vstúpi do roku 2027 s dvojitou záťažou. Za prvé, musí nahradiť ruské objemy a zároveň doplniť historicky prázdne zásobníky. Zákaz ruského LNG znamená v praxi to, že na to hlavne doplatia krajiny s reexportnými terminálmi, ako sú Belgicko a Francúzsko, ktoré doteraz stále brali ruské LNG. No a aké budú dôsledky? Samozrejme, znížené fyzické objemy budeme musieť nahradiť. Čiže nahradiť LNG niekde na úrovni 15-18 miliárd. Ruské LNG sa nestratí zo sveta, ale presmeruje sa do Ázie. No a celkový globálny trh sa nezmení, len sa zvýši konkurencia o neruskú ponuku. Európske prémie za LNG budú musieť zostať nad ázijskými, aby sme ten plyn dostali k nám. Ako nahradiť objemy? Čiže predpokladané nové kapacity LNG z USA sú niekde na úrovni 20-25 miliárd. Kanada, nový hráč, niekde okolo 6-8 miliárd metrov kubických za rok. Podobne Mozambik alebo Katar. To sú objemy, ktoré by mohli byť náhradou. Samozrejme, treba si aj uvedomiť to, že Európa už v roku 2022 dramaticky znížila spotrebu plynu niekde o 15-20 %. Keď sa pozrieme na ceny, normál, ktorý sme boli zvyknutí pri ruskom plyne, bol niekde medzi 15 € a 25 € na megawatthodinu. Keď sa bavíme o tom roku 2028, vidíme ju niekde na úrovni 25 až 35 € na megawatthodinu.
No ak sa pozrieme na povedzme strednú Európu, kam ruský potrubný plyn ešte prúdi, ako je to z pohľadu energetickej bezpečnosti? Je dosť alternatív? Spomínali sme konkrétne neruské zdroje, čo by boli USA, Mozambik, Kanada, prípadne Katar. Akým spôsobom to ovplyvní nás? Dokážeme takýto plyn dostať k nám?
Stredná Európa je v rámci EÚ najzraniteľnejšou oblasťou z hľadiska energetickej bezpečnosti v regióne. Tento región bol historicky najviac závislý od ruského potrubného plynu a zároveň nemá prístup k moru. Ako už sme spomínali, sú tu možnosti, ktoré by sa dali využiť. Otázka je, ako to bude s TurkStreamom ďalej a aký vlastne plyn bude tranzitovaný. Samozrejme, veľkú rolu tu hrajú aj okolité krajiny, či už Maďarsko, Česko, ale pozrime sa aj na Ukrajinu.
Ukrajina má zásobníky plynu niekde na úrovni 31 miliárd, domácu produkciu niekde okolo 18-20 miliárd. Teraz sa stretávame aj s tým, že Ukrajina predáva svoje ťažobné prebytky aktuálne v našom regióne. Bavíme sa o Slovensku, o Maďarsku, možno o Poľsku. To trošku pomáha zmierniť tlaky na cenu, keď sa aktuálne cena v tomto našom regióne pohybuje pod úrovňami rakúskeho CEGH-u.
Nezabudnime ale ani na Rumunsko, projekt Neptun Deep. Veríme, že už v roku 2027 sa stretneme s touto novou produkciou, ktorá môže nášmu regiónu pomôcť. Očakávaná produkcia by mohla byť niekde na úrovni 6 až 8 miliárd. Rumunsko by mohlo byť exportérom okolo 5 miliárd plynu do nášho regiónu.
To znamená, že alternatívy existujú a môže to klapnúť akurát tak, že keď skončia oficiálne dodávky ruského plynu, tak sa jednoducho prejde plynule na ďalšie alternatívy.
Pokiaľ ide o víziu do budúcnosti myslím si, že by bolo aj pre Slovensko dobré vytvoriť spoločný slovensko-ukrajinský plynárenský hub. Išlo by o vytvorenie regionálneho plynárenského hubu na slovensko-ukrajinskej hranici, kde by sa obchodoval zemný plyn z rôznych zdrojov. Vieme, že Slovensko je naozaj krajina, ktorá je infraštruktúrne veľmi dobre prepojená aj historicky a boli aj veľké investície zo strany Eustreamu na to, aby Slovensko bolo stále platným hráčom. Myslím si, že stále máme šancu byť platným hráčom v tomto regióne. Hovoríme o ukrajinskej domácej ťažbe, o LNG dodávkach z Poľska, prípadne z Chorvátska.
Taktiež vieme do nášho regiónu dotiahnuť aj nórsky plyn a cez reverzné toky z Nemecka alebo Rakúska aj iné plyny z iných LNG terminálov. Slovensko by pre toto mohol slúžiť ako fyzický a obchodný uzol pre toky medzi Európou a Ukrajinou. Slovensko by mohlo byť bránou k najväčším zásobníkom v Európe. Ako sme boli bránou ruského plynu, tak dnes môžeme byť potenciálne bránou k najväčším zásobníkom a bavíme sa o úrovni 31 miliárd s ďalšími našimi 3,5 miliardami, čiže to už naozaj je niečo, čo by mohlo byť zaujímavé. Taktiež, ako sme už aj spomínali, je tu možnosť umiestňovať ťažbu z Rumunska.
Celý podcast si môžete vypočuť na platformách:
SoundCloud:
Spotify: