Bratislava 9.februára 2024 – Biometán sa na Slovensku vyrába nateraz len v Jelšave, no situácia sa môže o pár mesiacov radikálne zmeniť. Po tomto „zelenom“ plyne je obrovský dopyt a o jeho výrobu sa zaujímavú noví investori. V plynárenskom podcaste Otvorene o plyne to povedal Jerguš Vopálenský, vedúci rozvoja sieťového obchodu spoločnosti SPP-distribúcia. „Momentálne máme uzatvorených až päť zmlúv o pripojení s bioplynovými stanicami, ktoré realizujú konverziu na výrobu biometánu. Máme tiež informáciu, že do výzvy z Plánu obnovy na upgrade bioplynových staníc na biometánové sa prihlásilo okolo osem bioplynových staníc, ktoré by následne, keď im bude finálne priznaná dotácia, mali započať s prechodom na výrobu biometánu.
Čo je ešte veľmi pozitívne, na Slovensku vznikajú čisto komerčné projekty. Zahraniční investori, z Česka, skúpili významné počty bývalých bioplynových staníc a vo veľmi krátkom čase ich plánujú konvertovať na výrobu biometánu,“ vymenoval Vopálenský, podľa ktorého existuje viacero dôvodov rastúceho dopytu po biometánu. Jeden z nich sa týka napríklad dekarbonizácie dopravy. „V západnej Európe je momentálne najväčším stimulom povinný podiel biozložky v plynných palivách. Pokiaľ ich dodávateľ nesplní tieto podiely, platí relatívne vysoké pokuty. Takže najmä dodávatelia CNG a LNG potrebujú na rozvinutých trhoch, ako je napríklad Taliansko či Dánsko, deklarovať podiely plynných biopalív. To znamená, že skupujú, čo je, v celej Európe. Chodia po krajinách, ako sú Slovensko, Rumunsko, Bulharsko. Hľadajú nové zdroje biometánu, lebo si potrebujú splniť podiely a sú schopní zaplatiť za tento biometán relatívne zaujímavú čiastku,“ upozornil Vopálenský.
Slovensko má potenciál produkovať ročne toľko biometánu, koľko by nahradilo asi desatinu spotreby zemného plynu. V súčasnosti vyrábame približne 6 miliónov metrov kubických, čo je asi spotreby zemného plynu počas jedného letného dňa v celej krajine. „Osobne si myslím, že najväčším budúcim spotrebiteľom biometánu na Slovensku budú systémy CZT, teda teplárne, pretože sú veľmi moderné, majú moderné plynové technológie, spravidla kogenerácie. Kvôli európskej legislatíve potrebujú zvyšovať podiely OZE v trajektórii viac ako 1 % ročne, teda keď berieme sektor teplárenstva a majú snahu splniť definíciu tzv. účinného systému CZT. To je veľmi zjednodušene systém chránený pred odpájaním. To je práve možné cez zvyšovanie podielu OZE a biometánu. Je to aj najjednoduchšie, lebo nemusíme robiť absolútne žiadnu technickú zmenu,“ vysvetlil Vopálenský.
SPP-D vlani spustila register obnoviteľných plynov. Ten by mal pomôcť rozvoju trhu s biometánom. Podľa Vopálenského sa rozbehol nad očakávanie. „O polroka neskôr po zriadení máme už 12 komerčných účtov, to znamená 12 spoločností, ktoré chcú obchodovať s biometánom, tri bezplatné účty – SHMÚ, MŽP a OKTE – a jedného výrobcu. Súčasne sa nám podarilo prepojiť náš systém s ERGAR-om, európskym klíringovým hubom na cezhraničné prechody. Sme prvou krajinou V4, ktorej sa to podarilo. ERGAR združuje najmä veľké germánske registre, najdôležitejšími sú nemecká DENA, rakúsky AGCS, holandský register a dánsky register. Register obnoviteľných plynov je veľmi dôležitý, lebo de facto páruje dopyt s ponukou. To znamená, keď niekto chce kúpiť biometán z niektorého európskeho štátu alebo v rámci Slovenska, tak prostredníctvom certifikátov ho vie nakúpiť. Register umožňuje obchodný tok biometánu v rámci Slovenska, ale aj do a zo zahraničia. Nie je problém, aby slovenský spotrebiteľ kúpil biometán z Holandska alebo Nemecka, a takisto aby nemecký zákazník kúpil slovenský biometán,“ dodal Vopálenský.
Celý podcast Otvorene o plyne s Jergušom Vopálenským si môžete vypočuť na týchto platformách:
Soundcloud:
Spotify:
Spotify for Podcasters: