Bratislava 10.júna 2020- Pandémia ochorenia Covid-19 spôsobila v Európe najväčšiu hospodársku krízu od druhej svetovej vojny. Európska komisia (EK) dala v rámci obnovy hospodárstva na stôl sumu 2,4 bilióna, vrátane štandardného rozpočtu, o ktorej sa rokuje. Je to bezprecedentná suma, z ktorej aj Slovensko môže získať 24-25 miliárd eur, čo je historická šanca na modernizáciu ekonomiky. Významné financie môže z balíka získať aj plynárenstvo. V podcaste Otvorene o plyne to vyhlásila Lívia Vašáková zo Zastúpenia EK na Slovensku. „Keď sa pozrieme na celé zloženie balíčka, čo by Slovensko mohlo čerpať, sú tam klasické eurofondy, okolo 12 mld eur. Je tam pomoc pre poľnohospodárov vo výške viac ako 4 mld eur. A potom sú tam nové prostriedky, kde by Slovensko mohlo čerpať okolo 6,6 mld. eur na podporu reforiem. Ďalšie zvýšenie pre kohéznu politiku okolo 1 mld. eur, tam to ešte bude závisieť od údajov Eurostatu. Potom je tam nástroj na podporu transformácie regiónov, ktoré sú väčšinou uhoľné alebo ťažko priemyselné regióny. Tam to pre Slovensko vychádza tiež okolo miliardy. Slovensko sa samozrejme v rámci rôznych projektov môže uchádzať aj o celoeurópske peniaze, napríklad v rámci programu Horizont Európa, ktorý je výskumným programom EÚ alebo sa môže uchádzať v oblasti energetiky o Inovačný fond, ktorý podporuje inovatívne projekty prechodu na udržateľnú energetiku,“ vysvetlila Vašáková.
Slovensko stále dočerpáva aktuálne programovacie obdobie 2014 – 2020, kde má k dispozícií stále ešte 10 mld. Eur. „Platí tam pravidlo N+3, to znamená, že ešte po roku 2020 ešte tri roky môžeme čerpať tieto eurofondy. Ale aj mimoriadna pomoc má kratšie trvanie ako 7-ročný rozpočet, je do veľkej miery obmedzená do roku 2024, niektoré prostriedky dokonca len do roku 2022. Takže najbližšie 3 – 4 roky budú kľúčové preto, aby Slovensko naštartovalo svoju verejnú správu, svoje kapacity tak, aby bolo schopné tieto obrovské peniaze čerpať. Bola by veľká škoda, keby to Slovensko nevedelo vyčerpať. Ostatné členské štáty sa na to tiež pripravujú. Akonáhle by to SR nevedelo spraviť a ostatné krajiny áno, o to viac by sa prehĺbilo naše zaostávanie a o to ťažšie by sme sa dostávali aj z hospodárskej krízy,“ upozornila Vašáková.
Napriek tomu, že Európska investičná banka už nebude financovať projekty spojené so zemným plynom po roku 2021, pre plynárenstvo sú možnosti čerpať z európskych prostriedkov stále veľké. „Úplne konkrétny prípad pre Slovensko, Modernizačný fond. Ministerstvo životného prostredia sa ho snaží naštartovať, je o to veľký záujem, spomínali, že majú okolo 90 projektov. Tento fond slúži na to, aby sme riešili problémy, ktoré treba v súčasnosti hasiť. Tam je zákaz čerpania peňazí na uhoľné projekty, ale naopak, prechod z uhlia na plyn v teplárenstve je úplne eligibilný projekt, ktorý by sa dal z tohto fondu financovať,“ tvrdí Vašáková.
Zemný plyn nedávno vyzdvihol aj podpredseda EK Frans Timmermans, ktorý ho považuje za prechodné palivo od fosílnych palív smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu. Tento pohľad Bruselu potvrdila aj Lívia Vašáková. „Svojou flexibilitou môže byť plyn aj veľmi vhodným doplnkom k obnoviteľným zdrojom, takže si myslím, že na najbližšiu dekádu bude mať svoje využitie. V prípade Slovenska funguje tzv. kotlíková dotácia, kde sa snažíme riešiť kvalitu ovzdušia tým, že sa kotly v domácnostiach, ktoré sú najviac škodlivé k životnému prostrediu a vypúšťajú najviac emisií a kde sa spaľujú tuhé palivá a odpad, by sa mohli nahrádzať práve plynovými kotlami, čo by mohlo mať veľmi pozitívny vplyv na ovzdušie. A toto je niečo, čo by mohlo pokračovať aj z toho ďalšieho programovacieho obdobia. Niektoré členské štáty ako Poľsko či Slovensko sa snažia vyjednať výnimku, aby kohézna politika mohla pokrývať aj tieto projekty v krajinách ako sú V4 alebo krajiny, ktoré vstupovali do EÚ neskôr, kde práve problémy s ovzduším môžu byť tie, ktoré sa práve prechodom na plyn podarí veľmi efektívne riešiť,“ dodala Vašáková s tým, že ďalšou príležitosťou pre plynárenstvo je prechod na vodík, ktorý považujeme za veľmi významnú cestu smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu. „Vodík je v centre nášho záujmu, snažíme sa ho riešiť nielen ako plyn sám o sebe, ale zároveň aj ako veľmi dobré médium na skladovanie energie, čo v prípade volatilných OZE by mohlo byť veľmi cenným aktívom. Vodík je relatívne novým doplnkom cesty k dekarbonizácii a zdá sa nám, že je to cesta, ktorá má veľkú perspektívu,“ uzavrela Vašáková.
Podcast Otvorene o plyne si môžete vypočuť na týchto platformách:
Soundcloud:
Anchor:
Spotify:
RadioPublic: