Bratislava 15. júna 2026 – Eskalácia konfliktu medzi Iránom, Izraelom a USA bola do určitej miery očakávaná už po udalostiach z roku 2025, keďže základné príčiny napätia zostali nevyriešené. Prekvapením však bolo, že iránska odveta zasiahla aj krajiny Perzského zálivu vrátane Kataru a Ománu, čím sa konflikt preniesol z vojenskej aj do ekonomickej roviny. V podcaste Otvorene o plyne to povedal bývalý egyptský veľvyslanec na Slovensku Ayman Kamel.
„Uzatvorenie Hormuzského prielivu síce nebolo fyzické, ale vysoké bezpečnostné riziko, rast poistných nákladov a obavy lodných spoločností prakticky obmedzili dopravu. Keďže cez prieliv prechádza významná časť svetového obchodu s LNG, ropou a hnojivami, dôsledky pocítil celý svet vrátane Európy. Zvýšili sa ceny energií, pohonných hmôt aj poľnohospodárskych vstupov. Egypt bol krízou zasiahnutý obzvlášť silno. Po zastavení dodávok plynu z Izraela musel hľadať alternatívne zdroje, dovážať LNG z Kataru a zavádzať úsporné opatrenia vrátane obmedzenia spotreby elektriny a zvýšenia cien palív,“ konštatoval Kamel. Katar, ktorý dočasne zastavil svoju produkciu, produkuje pätinu svetového exportu zemného plynu ako LNG. Z hľadiska Európy má však malý podiel na úrovni 7%. Podľa Kamela kríza zároveň ukázala potrebu diverzifikácie zdrojov aj prepravných trás z Blízkeho Východu. „Ako reakciu na krízu Egypt výrazne urýchlil snahy o diverzifikáciu energetických zdrojov a trás. Kľúčovým partnerom sa stal Cyprus, s ktorým Egypt rozvíja spoluprácu pri využívaní ložísk zemného plynu vo východnom Stredomorí. Plyn z cyperských polí Cronos a Aphrodite má byť prepravovaný do Egypta, kde sa využije existujúca infraštruktúra na jeho skvapalňovanie (LNG) v termináloch Idku a Damietta,“ uviedol Kamel s tým, že zo situácie môže napokon vyťažiť aj Európa. „Následne bude možné LNG vyvážať tankerovou dopravou do európskych krajín, najmä do južnej Európy. Tento model umožňuje efektívne využiť existujúce kapacity Egypta a zároveň vytvára nový zdroj dodávok pre európsky trh mimo tradičných trás vedúcich cez Perzský záliv. Ešte ambicióznejšia je dlhodobá vízia, ktorá počíta s vybudovaním alternatívnych pozemných energetických koridorov. Egypt spolu s partnermi z krajín Perzského zálivu diskutuje o možnosti dopravy katarského plynu cez Saudskú Arábiu priamo na Sinajský polostrov, odkiaľ by sa napojil na egyptskú plynárenskú infraštruktúru a LNG terminály pri Stredozemnom mori. Takéto riešenie by výrazne znížilo závislosť od Hormuzského prielivu, ktorý sa počas konfliktu ukázal ako jedno z najzraniteľnejších miest globálneho energetického systému. Ak by sa tieto projekty podarilo realizovať, Egypt by sa mohol stať hlavným energetickým uzlom východného Stredomoria a významnou vstupnou bránou pre dodávky plynu do Európy,“ dodal Kamel.
Celý podcast Otvorene o plyne s Aymanom Kamelom si môžete pozrieť na youtubovom kanáli Slovgas: