Bratislava 3. apríla 2023 – Zákaz výroby nových áut so spaľovacím motorom po roku 2035 nie je správne rozhodnutie, prieči sa slobodnému trhu a nedosiahne ciele, o ktoré sa snaží, teda podstatné zníženie skleníkových plynov a zastavenie globálneho otepľovania. V podcaste Otvorene o plyne o tom hovoril analytik J&T banky Stanislav Pánis. „Keď si to rozmeníme na drobné, tak emisie skleníkových plynov z cestnej dopravy v EÚ tvoria asi necelých 20 % všetkých skleníkových plynov v EÚ. Lenže podiel skleníkových plynov EÚ na celkových skleníkových plynoch vo svete nedosahuje ani 10 %. Čiže keď si to vynásobíme, tak cestná doprava v EÚ nepredstavuje ani 2 % všetkých vypustených skleníkových plynov vo svete. Inak povedané, ak by sme hneď zajtra vymenili všetky autá so spaľovacím motorom v Európe za elektrické, objem skleníkových plynov vo svete zásadne neklesne a nijakým spôsobom to neprispeje k spomaleniu globálneho otepľovania. Ja by som bol rád, keby sme tu mali voľné trhové prostredie a ak sa elektromobily dokážu presadiť na voľnom trhu voči spaľovacím motorom, prosím. Jasné, že elektromobily sú super vynález, špeciálne do mesta, ale prečo to robiť reguláciou, a nie odspodu, od síl samotného trhu,“ pýtal sa Pánis.
Očakávaný rozmach elektromobilov i OZE, ktoré majú v Európe do roku 2030 tvoriť viac ako 40% vyrobenej elektrickej energie, vytvára veľký dopyt po takzvaných kritických surovinách ako je lítium, nikel, kobalt a podobne. Aj preto je ich nižšia uhlíková stopa, či zníženie emisií, podľa Pánisa, otázne. „Výroba elektrického vozidla potrebuje asi 6x viac nerastov ako výroba bežného automobilu. Výstavba veternej elektrárne potrebuje asi 9x viac nerastov na vyrobený MW elektrickej energie ako plynová elektráreň. Chcem povedať, že energie, ktoré získavame z fosílnych zdrojov, sú neuveriteľné lacné a efektívne. Keď si zoberieme elektrárne ako také, vieme, že efektivita jadrovej elektrárne je štandardne na úrovni 94-95 %, plynovej podobne. Ale keď si zoberieme napríklad solárnu alebo veternú, ich efektivita pokojne môže byť 13, 15, 20 %, závisí od toho či fúka alebo nie. Tým pádom aj v Nemecku môžu mať veľký inštalovaný výkon slnečných a veterných elektrární, ale reálne z inštalovaného výkonu nedokážu vydolovať veľmi veľa, práve v dôsledku nízkej efektivity a nízkej využiteľnosti,“ upozornil Pánis, podľa ktorého EÚ musí investovať do prieskumu a ťažby nerastov viac ako v minulosti. Inak riskuje, že sa zbaví jednej závislosti na úkor druhej. „Mohli by sme v prípade Európy s nadsádzkou povedať, že sa zbavujeme závislosti na fosílnych zdrojoch z Ruska za cenu závislosti od Číny, ďalšieho veľkého rivala a soka na geopolitickej scéne. Čo sa týka solárnych panelov, Čína je dominantný výrobca a dodávateľ. Okrem toho mnoho tých vzácnych kovov sa nedá ťažiť v Európe, a keď, tak je to drahé. Čiže my si zaplatíme neekologickú ťažbu vzácnych kovov niekde mimo Európy, následne ich sem dovezieme a budeme sa tváriť, že Európa je uhlíkovo neutrálna, ale len za cenu toho, že v inej časti sveta tie emisie ešte viac stúpnu. To je z môjho pohľadu trošku environmentálne pokrytectvo,“ dodal Pánis.
Celý podcast so S.Pánisom si môžete vypočuť na týchto platformách:
Soundcloud:
Spotify:
Anchor: