Brusel 10. júla 2026 – Dekarbonizácia plynárenstva môže nasledovať dve hlavné stratégie: nahradenie zemného plynu znížením dopytu alebo prechodom na obnoviteľné zdroje a zníženie jeho uhlíkovej stopy, napríklad prostredníctvom zachytávania a ukladania CO2 a opatrení na riešenie únikov metánu. Žiadne samostatné riešenie nedokáže dekarbonizovať plynárenský sektor. Bude potrebné vyvážené portfólio politických opatrení a technológií vrátane elektrifikácie, biometánu, vodíka, zachytávania a ukladania uhlíka, znižovania emisií metánu a riešení v oblasti čistej flexibility. K takýmto zisteniam dospela monitorovacia správa Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER) „Dekarbonizácia trhu EÚ so zemným plynom“.
V súvislosti s prechodom EÚ na dekarbonizovaný energetický systém sa mení úloha zemného plynu. Zníženie závislosti od fosílneho plynu môže prispieť k dosiahnutiu cieľa EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050, zároveň však vyvoláva dôležité otázky týkajúce sa bezpečnosti dodávok, cenovej dostupnosti a konkurencieschopnosti, uviedol ACER.
Štyri dilemy
Jeho monitorovacia správa sa zaoberala štyrmi kľúčovými dilemami:
Môžu obnoviteľné plyny znížiť závislosť od dovozu plynu a zároveň udržať ceny energie na prijateľnej úrovni?
Bude zemný plyn naďalej ovplyvňovať ceny elektrickej energie počas energetickej transformácie?
Môže EÚ dekarbonizovať svoj plynárenský sektor bez ohrozenia konkurencieschopnosti priemyslu?
Ako je možné riešiť emisie metánu vzhľadom na potenciál nízkonákladového znižovania emisií, ale rastúce riziká spojené s implementáciou?
Analýza sa zamerala na vybrané služby v oblasti dopytu a nástroje dekarbonizácie, pričom elektrifikácia a iné scenáre sú zohľadnené len v obmedzenom rozsahu a neboli komplexne posúdené. Vplyvy sieťových taríf vyplývajúce z klesajúceho dopytu po plyne neboli predmetom správy.
Východiskové údaje
V súvislosti s dekarbonizáciou trhu s plynom ACER uviedol niekoľko údajov. Zhruba 20 % emisií skleníkových plynov v EÚ podľa správy pripadá na plynárenský sektor EÚ. Súčasná spotreba plynu v EÚ dosahuje 340 bcm (~3645 TWh) ročne a metán významne prispieva k globálnemu otepľovaniu.
Zhruba 85 % podiel emisií metánu pripisovaných EÚ pochádza z dodávateľských reťazcov zemného plynu a ropy, ktorých pôvod je mimo EÚ. Emisie metánu z dodávateľských reťazcov zemného plynu a ropy zásobujúcich EÚ výrazne prevyšujú emisie na území EÚ.
EÚ dosiahla v roku 2024 produkciu biometánu vo výške 4,3 bcm, pričom v členských štátoch EÚ bolo v prevádzke viac ako 1500 výrobných zariadení. Ročný rast výroby biometánu sa pohybuje na úrovni 5 %.
V priemysle EÚ došlo v rokoch 2021-23 k 12 % zníženiu konečnej spotreby energie, pričom polovica tohto zníženia pripadá na zemný plyn.
Priemerné ceny elektrickej energie na jednotku výkonu sú v nízkouhlíkových energetických systémoch o 40 % nižšie v porovnaní s uhlíkovo náročnými systémami. Osem z 27 členských štátov vykazuje vo svojom energetickom mixe nízky faktor uhlíkovej intenzity
Dekarbonizácia trhu so zemným plynom na podporu klimatickej neutrality EÚ
Fosílny plyn naďalej zostáva cenovo najvýhodnejšou alternatívou v rámci súčasného systému oceňovania uhlíka, konštatuje ACER. EÚ si kladie za cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 prostredníctvom iniciatív, ako je balík „Fit-for-55“ a plán REPowerEU. Dekarbonizácia trhu so zemným plynom bude závisieť od zvýšenej elektrifikácie, podporenej biometánom a novými technológiami (napr. vodíkom, zachytávaním, využívaním a ukladaním uhlíka).
V roku 2024 predstavoval plynárenský sektor EÚ približne 20 % emisií skleníkových plynov v EÚ. Približne 85 % emisií CH₄ pripisovaných EÚ pochádza z dodávateľských reťazcov plynu a ropy, ktorých pôvod je mimo EÚ. Emisie metánu z dodávateľských reťazcov zemného plynu a ropy zásobujúcich EÚ výrazne prevyšujú emisie na území EÚ, dodala správa.
Biometán má potenciál
Biometán bude v blízkej budúcnosti najvhodnejším obnoviteľným plynom, ale jeho rozšírenie si vyžaduje cielené politické opatrenia. Cieľ Komisie dosiahnuť do roku 2030 výrobu 35 bcm biometánu kontrastuje so skutočnou produkciou len 4,3 bcm v roku 2024, čo predstavuje približne 2 % plynu vtláčaného do sietí EÚ, a to napriek tomu, že táto technológia je už vyspelá.
Rozšírenie biometánu limitujú vysoké náklady, obmedzená dostupnosť surovín a problémy s cezhraničnou obchodovateľnosťou, čo si vyžaduje dôkladné posúdenie obmedzení v oblasti využívania pôdy a konkurenčných spôsobov využitia biomasy.
Hoci konkurencieschopnosť závisí od cien certifikátov na emisie uhlíka a udržateľnosti, ako aj od politickej podpory, výroba biometánu v EÚ by mohla výrazne posilniť energetickú bezpečnosť znížením závislosti od dovozu aj geopolitických rizík, uvádza správa regulátorov.
Zemný plyn naďalej zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní flexibility elektrickej sústavy
Elektrárne spaľujúce zemný plyn naďalej určujú referenčné hodnoty veľkoobchodných cien elektrickej energie, najmä počas špičiek, keď je dostupnosť energie z OZE obmedzená.
Pokrok v dekarbonizácii je v jednotlivých členských štátoch nerovnomerný, pričom systémy, ktoré sa vo väčšej miere spoliehajú na nízkouhlíkovú výrobu, zaznamenávajú ceny elektrickej energie o približne 40 % nižšie ako systémy s vyššou uhlíkovou náročnosťou.
Rýchly rast solárnej fotovoltaiky zvyšuje potreby flexibility systému, ktoré sú v súčasnosti čiastočne pokrývané plynom. Rastúce ceny uhlíkových certifikátov a nedostatočné zavádzanie čistých možností flexibility by však mohli v určitých hodinách zvýšiť ceny elektrickej energie, tvrdí ACER.
Ceny plynu a uhlíka ovplyvňujú konkurencieschopnosť
Konkurencieschopnosť priemyslu EÚ závisí od cien plynu a uhlíka. V roku 2023 predstavoval zemný plyn jednu tretinu konečnej spotreby energie v priemysle EÚ, zatiaľ čo celková spotreba energie v priemysle klesla približne o 12 % v porovnaní s úrovňami z roku 2021.
Priemyselná spotreba plynu v roku 2024 medziročne vzrástla o 5 %, stále však zostáva približne o 17 % pod predkrízovou úrovňou.
Budúci dopyt bude závisieť od sektorovo špecifických ciest dekarbonizácie, dynamiky cien plynu a uhlíka a politických nástrojov. Kľúčom k posúdeniu ekonomických dopadov je spolupráca so zainteresovanými stranami z priemyslu.
Znižovanie emisií metánu je nákladovo efektívne, brzdí ho však neistota v oblasti regulácie
Približne 85 % emisií metánu z dodávok ropy a zemného plynu v EÚ pochádza z dovozu (2024, Mt metánu), pričom na EÚ pripadá približne 6 % celosvetových emisií metánu súvisiacich s energetikou.
Nariadenie EÚ o metáne zavádza postupné požiadavky pre dovozcov, avšak jeho implementácia je obmedzovaná zložitosťou dodávateľského reťazca, oneskorením pri zavádzaní vnútroštátnych sankčných rámcov a potrebou riešiť obavy týkajúce sa bezpečnosti dodávok.
Hoci je väčšina potenciálu na znižovanie emisií metánu na vnútroštátnej aj globálnej úrovni nákladovo efektívna, naďalej zostáva nedostatočne využívaná, konštatuje ACER.
Koordinované plánovanie a zosúladenie právnych predpisov sú nevyhnutné
Európske politiky v oblasti klímy a energetiky musia zosúladiť klimatické ciele, bezpečnosť dodávok a konkurencieschopnosť.
Pre dekarbonizáciu trhu s plynom v EÚ sú k dispozícii rôzne technologické možnosti, vrátane elektrifikácie, biometánu, zachytávania, využívania a ukladania CO2 a vodíka. Každá z nich so sebou prináša kompromisy medzi nákladmi, znižovaním emisií a energetickou nezávislosťou.
Nečinnosť pri zavádzaní nových technológií môže viesť k nákladným dôsledkom. Koordinované plánovanie infraštruktúry a zosúladenie právnych predpisov budú kľúčové pre efektívnu integráciu systémov plynu, elektriny a vodíka a pre riešenie potenciálnych nesúladov.
Zistenia
Monitoring podľa ACER-u ukázal, že dekarbonizácia plynárenstva môže sledovať dve hlavné stratégie: nahradenie zemného plynu znížením dopytu alebo prechodom na obnoviteľné zdroje a zníženie jeho uhlíkovej stopy, napríklad prostredníctvom zachytávania a ukladania CO2 a opatrení na riešenie únikov metánu.
Zníženie dopytu po plyne nie je zaručené. Dopyt po zemnom plyne v EÚ dosiahol v roku 2025 úroveň 340 bcm, čo predstavuje nárast o 2 % oproti roku 2024, čo by mohlo spomaliť pokrok smerom k cieľom dekarbonizácie EÚ. Zemný plyn naďalej zabezpečuje flexibilitu systému a zostáva dôležitý pre konkurencieschopnosť priemyslu.
Zemný plyn stále ovplyvňuje ceny elektrickej energie a priemysel. Plynové elektrárne boli v roku 2025 ekonomicky konkurencieschopné počas 40 % prevádzkových hodín, zatiaľ čo nízkouhlíkové systémy výroby elektriny platili v priemere o 40 % menej ako ich uhlíkovo náročnejšie náprotivky.
Biometán je sľubný, ale jeho využitie je stále obmedzené. Biometán je najvyspelejšou možnosťou v oblasti obnoviteľného plynu, avšak s produkciou 4,3 bcm v roku 2024 predstavuje iba 2 % dodávok do plynárenskej siete.
Emisie metánu naďalej predstavujú výzvu v dodávateľskom reťazci. 85 % emisií metánu súvisiacich so spotrebou plynu a ropy v EÚ vzniká mimo EÚ, čo robí implementáciu nariadenia EÚ o metáne kľúčovou, ale náročnou úlohou.
Tieto zistenia spolu ukazujú, že žiadne samostatné riešenie nedokáže dekarbonizovať plynárenský sektor. Bude potrebné vyvážené portfólio technológií a politických opatrení, vrátane elektrifikácie, biometánu, vodíka, zachytávania a ukladania uhlíka, znižovania emisií metánu a riešení v oblasti čistej flexibility.
Usmerňujúce opatrenia: Dekarbonizácia trhu so zemným plynom
ACER považuje za potrebné:
– odstrániť zostávajúce regulačné a technické prekážky brániace rozšíreniu využívania biometánu, vrátane mobilizácie surovín a prekážok v cezhraničnom obchode s biometánom,
– zosúladiť obchodovateľnosť certifikátov pre biometán. Kľúčom k dosiahnutiu tohto cieľa je regulačná istota, jasnejšie pravidlá pri vydávaní certifikátov o pôvode a certifikátov o udržateľnosti, ako aj dokončenie databázy EÚ.
– zabezpečiť, aby stanovenie cien uhlíka prispievalo k ochrane klímy a k prospechu priemyslu EÚ Stanoviť spravodlivé a predvídateľné ceny uhlíka s cieľom znížiť priemyselné emisie v EÚ, spolu s mechanizmom úpravy cien uhlíka na hraniciach na ochranu konkurencieschopnosti priemyslu EÚ. Je pri tom potrebné aktívne spolupracovať so zainteresovanými stranami s cieľom posúdiť možné vplyvy.
– podporovať možnosti dodávok nízkouhlíkového plynu na pokrytie potrieb elektrickej sústavy. Zníženie vplyvu zemného plynu z fosílnych zdrojov na tvorbu cien elektriny si vyžiada výrazné nasadenie možností dodávok nízkouhlíkového plynu, ako je biometán, ako aj riešení čistej flexibility, vrátane batérií a riadenia dopytu.
– znížiť regulačnú a zmluvnú neistotu v oblasti regulácie emisií metánu, ako aj včas objasniť kľúčové metodiky a prijateľné prístupy k plneniu požiadaviek, aby sa predišlo neefektívnym renegociáciám zmlúv, rizikovým prirážkam a nadmernému plneniu požiadaviek, ktoré by mohli zvýšiť náklady pre spotrebiteľov. Mal by sa podporovať dialóg a spolupráca s konečnými priemyselnými spotrebiteľmi.
– posilniť medziodvetvovú koordináciu. Koordinované plánovanie infraštruktúry a zosúladenie právnych predpisov s cieľom odstrániť prípadné nezrovnalosti umožnia efektívnu integráciu sektorov zemného plynu, elektriny a vodíka v rámci energetickej transformácie.