Londýn 19. októbra 2026 – Globálny dopyt po zemnom plyne zaznamenal v roku 2025 rast o 1,6 %, druhý najväčší po obnoviteľných zdrojoch, pričom najviac sa zvýšil v Európe – o 4,2 %. Zvýšila sa aj produkcia zemného plynu a celosvetový obchod s týmto palivom, kde bol hlavným hnacím motorom obchod so skvapalneným zemným plynom. To sú niektoré z údajov 75. edície Štatistického prehľadu svetovej energetiky, ktorý vypracoval Energy Institute, sídliaci v Londýne, ktorý združuje odborníkov s príslušnou profesijnou kvalifikáciou pôsobiacich v globálnom energetickom sektore.
Spotreba zemného plynu v roku 2025 celosvetovo medziročne vzrástla o 1,6 % na 4186 mld. m³. čo je menej než priemerný rast za posledných desať rokov, ktorý predstavoval 1,9 %. Rast spotreby sa sústreďoval v Európe (4,2 %), na Blízkom východe (2,9 %) a v Afrike (3,6 %). Spotreba vzrástla aj v Severnej Amerike (1,6 %), zatiaľ čo v ázijsko-tichomorskom regióne sa zvýšila len mierne (o 0,3 %).
Aj globálna produkcia zemného plynu stúpla o 1,6 % oproti roku 2026, keď dosiahla 4196 mld. m³. Keďže výroba elektriny z plynu vzrástla iba o 0,6 %, väčšinu rastu vytvorili iní spotrebitelia, napríklad chemický priemysel, uviedol Energy Institute. Rast produkcie podľa jeho prehľadu ťahala Severná Amerika, kde produkcia vzrástla o 4 % na 1315 mld. m³, ďalej Blízky východ (2,8 %) a ázijsko-tichomorský región (1,6 %). Produkcia klesla v Spoločenstve nezávislých štátov (1,7 %), Európe (2,1 %) a Afrike (0,4 %).
Ázijsko-tichomorský región zostal po Severnej Amerike druhým najväčším regiónom z hľadiska spotreby s objemom 976 mld. m³; aj keď rast sa spomalil na spomínaných 0,3 %. Vyšší dopyt v Číne (2,3 %) a na Taiwane (9,5 %) bol vo veľkej miere vyvážený poklesom v Indii (5,9 %) a Pakistane (7,8 %), vyčíslil Energy Institute.
Obchod
Celosvetový obchod so zemným plynom v roku 2025 vzrástol o 1,7 % na 899 mld. m³, pričom ho ťahal obchod s LNG, ktorý vzrástol o 6,5 % na 495 mld. m³. Katar vykázal vývoz 111 mld. m³, čo predstavuje nárast o 3,8 %. Vývoz LNG z USA sa medzitým zvýšil o 27 % na 147 mld. m³.
Európa zostala najväčším dovozcom plynu na svete; dovoz vzrástol o 11 % na 267 mld. m³. Dovoz LNG vzrástol o 34,1 % na 169 mld. m³, zatiaľ čo dovoz plynu plynovodmi klesol o 14,8 % na 96 mld. m³.
Hlavné obchodné toky v roku 2025 – plynovody…
Celkový „medziregionálny“ obchod s plynom prostredníctvom plynovodov v roku 2025 klesol o 3,6 %. Európa zostala najväčším dovozcom plynu plynovodmi, jej dovoz však klesol o 14,8 % a dovoz z Ruskej federácie sa ďalej znížil. Celkovo sa vývoz plynu plynovodmi z Ruskej federácie znížil o 8,5 %.
Ak sa započíta aj obchod medzi Nórskom a Európou, Európa je najvýznamnejším aktérom svetového obchodu s plynom prostredníctvom plynovodov: pripadá na ňu 37 % celosvetového dovozu a 20 % vývozu.
Nórsko zostalo najväčším dodávateľom plynu plynovodmi pre európske krajiny a pokrývalo viac než polovicu dovozu plynu do Európy prostredníctvom plynovodov. Významný obchod v rámci severoamerickej siete plynovodov pokračoval; USA v roku 2025 zvýšili vývoz o 3,8 %. Kanada vyviezla 87 mld. m³ plynu, pričom všetok smeroval do USA. USA vyviezli 94 mld. m³, z čoho 70 % smerovalo do Mexika a zvyšných 30 % do Kanady, konkretizoval Energy Institute.
..a LNG
Obchod s LNG v roku 2025 výrazne vzrástol, o 6,5 %, po tom, čo sa medzi rokmi 2023 a 2024 takmer nezvýšil. Hlavným faktorom tohto výrazného rastu boli USA, ktorých vývoz sa v porovnaní s rokom 2024 zvýšil o 27,1 %.
USA si udržali pozíciu najväčšieho vývozcu a zabezpečovali viac než štvrtinu celosvetového vývozu. Nasledovali Katar (19,2 %) a Austrália (18,1 %); tieto tri krajiny spolu predstavovali 63 % celkového svetového vývozu LNG.
Čína v roku 2025 znížila dovoz LNG o 13,5 % a zostala najväčším dovozcom LNG s podielom 15,7 % na svetovom trhu, no Japonsko jej tesne nasledovalo s 15,3 %. Obe krajiny dovážali tretinu svojho LNG z Austrálie. Na ázijsko-tichomorský región pripadalo až 62 % celkového dovozu LNG.
Po poklese v roku 2024 sa dovoz LNG do Európy v roku 2025 obnovil a vzrástol o 30,6 %. Najväčším dodávateľom LNG do Európy zostali USA, pričom druhým najväčším dodávateľom bola Ruská federácia, uviedol Energy Institute vo svojom prehľade.
Závislosť od dovozu a vystavenie rizikám v roku 2025
Nedávne šoky v dodávkach podľa neho odhalili štrukturálne zraniteľnosti a kritické úzke miesta v hlavných energetických systémoch. Úsilie o zníženie závislosti od dovozu prinieslo nerovnomerné výsledky. Podľa údajov Svetovej banky z roku 2023 bolo celosvetovo približne 22 % spotreby energie pokrytých čistým dovozom. Európa znížila svoju závislosť od ruského plynu, no naďalej je vystavená rizikám dodávok od alternatívnych vývozcov. USA svoju závislosť do značnej miery zvrátili vďaka rastu domácej produkcie. Čína posilnila domáce dodávky plynu a uhlia, naďalej sa však vo veľkej miere spolieha na dovoz ropy a plynu.
Európa
V roku 2025 bola Európa pri pokrývaní svojich potrieb zemného plynu závislá od dovozu na 55 %. V minulosti sa tento dovoz uskutočňoval najmä plynovodmi; pred rokom 2022 pochádzalo až 49 % dovážaného plynu z Ruska. Po začiatku ukrajinskej krízy prudko klesol v roku 2025 dovoz ruského plynu plynovodmi na 36 mld. m³ (13,6 % celkového dovozu plynu). Európa však v roku 2025 stále doviezla 20,3 mld. m³ ruského plynu vo forme LNG. Európska únia plánuje úplne ukončiť dovoz ruského plynu na jeseň 2027. Tieto dodávky boli nahradené predovšetkým dovozom LNG z USA, pričom vyššia výroba energie z obnoviteľných zdrojov znížila spotrebu plynu v sektore výroby elektriny. Celkový dopyt regiónu po plyne už klesol o 23 %: z vrcholnej hodnoty 22,6 EJ v roku 2005 na 17,4 EJ v roku 2025. Napriek tejto zmene je región pre svoju vysokú závislosť od vykurovania plynom, najmä od ústredného kúrenia v strednej a východnej Európe, naďalej vystavený riziku prerušenia dodávok.
Európa nie je významným producentom surovej ropy; v roku 2025 predstavovala len 3,3 % celosvetovej produkcie. Pri rope a ropných produktoch je Európa závislá od dovozu na 75 %. Hoci má pomerne silné postavenie vo výrobe benzínu, štrukturálne jej chýbajú stredné destiláty a naďalej sa spolieha na dovoz nafty a lodných palív. Významnú časť týchto objemov v minulosti dodávalo Rusko, no po zavedení sankcií začala Európa čoraz viac získavať ropu zo vzdialenejších dodávateľských oblastí. Súčasne vysoké náklady na uhlík a tlak politík znížili aktivitu rafinérií. Spracovateľská kapacita využívaná na spracovanie ropy klesla z 15 miliónov barelov denne v roku 1998 na 11,8 milióna barelov denne v roku 2025 (pokles o 21 %), pričom veľká časť kapacity bola natrvalo odstavená.
Vo svete, ktorý je čoraz nestabilnejší, poskytujú údaje za rok predchádzajúci konfliktu na Blízkom východe zásadné východiskové ukazovatele pre energetickú transformáciu, uzavrel Energy Institute.