Londýn 1. júna 2026 – V rokoch 2005 až 2025 došlo k významnej rekonfigurácii veľkoobchodných cien plynu smerom od regulovanej cenotvorby k trhovej cenotvorbe a v rámci nej k cenotvorbe gas-on-gas. Významným trendom v uvedenom období je aj všeobecný vzostup globálnej konvergencie cien plynu. Vo svojom prieskume „2026 Wholesale Gas Price Survey“ to uviedla Medzinárodná plynárenská únia (IGU), ktorá sa tiež všíma, ako zvýšená trhová flexibilita pomohla prekonať energetickú krízu v roku 2022 po vypuknutí vojny na Ukrajine, a prispieva k lepšej pozícii plynárenstva uprostred aktuálnej krízy spôsobenej konfliktom na Blízkom východe.
Cenotvorba typu „gas-on-gas“ (GOG – stanovenie ceny plynu odvíjajúce sa výhradne od ponuky a dopytu na burzách, tzv. gas-on-gas competition, nie od vývoja cien iných komodít) a zvýšená flexibilita dodávok umožnili globálnemu trhu so zemným plynom prekonať šoky na strane ponuky a dopytu. Za posledných 20 rokov prieskum veľkoobchodných cien zemného plynu zdokumentoval kľúčové zmeny na globálnom trhu so zemným plynom a v spôsobe stanovovania cien zemného plynu. Identifikovali sa tri hlavné témy:
– Prechod od regulovanej cenotvorby k trhovej cenotvorbe na mnohých trhoch, najmä na tých, ktoré dovážajú potrubný plyn a/alebo LNG.
– Prechod od cenotvorby odvíjajúcej sa od ceny ropy (Oil Price Escalation – OPE) k cenotvorbe GOG, spočiatku v oblasti plynovodných tokov a ťažby plynu v Európe a následne v globálnom obchode s LNG, poháňanom rýchlym nárastom vývozu LNG z USA.
– Konvergencia veľkoobchodných cien plynu v priebehu 20 rokov, prerušená cenovým šokom v roku 2022.
Tieto zmeny a trendy sprevádzala oveľa väčšia flexibilita na globálnom trhu, najmä v oblasti LNG, a zvýšená citlivosť veľkoobchodných cien na vzájomné pôsobenie ponuky a dopytu, konštatuje IGU. Táto flexibilita bola v roku 2022 kľúčová, keďže ruský potrubný plyn začal z európskeho trhu miznúť. Flexibilné uzatváranie zmlúv na dodávky amerického LNG spolu s rastúcou dostupnosťou spotových dodávok LNG umožnili Európe aspoň čiastočne nahradiť znížené objemy ruského plynu dodávaného potrubím a zvládnuť pokles dopytu. Vznik flexibilného a citlivého trhu s LNG potvrdzujú udalosti, ktoré nasledovali po uzavretí Hormuzského prielivu a strate dodávok zo skvapalňovacích zariadení v regióne, pričom LNG z iných produkčných regiónov bol presmerovaný do Ázie.
Do budúcnosti, aspoň v priebehu najbližších niekoľkých rokov, je možné očakávať ďalšie posuny smerom k GOG a odklon od OPE na trhu s LNG, hlavne pre očakávaný veľký nárast vývozu LNG zo Severnej Ameriky. Mimo trhu s LNG by ďalšie rozšírenie cenotvorby GOG vyžadovalo kroky smerom k liberalizácii na kľúčových trhoch, čo sa v súčasnom prostredí môže zdať nepravdepodobné. Prechod od regulovaných cien k trhovým cenám môže byť náročnejší v jadre regulovaných trhov v bývalom Sovietskom zväze, na Blízkom východe a v severnej Afrike, ktoré majú prístup k bohatým domácim zásobám plynu, uviedla IGU vo svojom prieskume.
Z cenového šoku v roku 2022 vyplýva, že trh fungoval dobre, hoci za veľmi vysoké ceny, a že niektoré chudobnejšie ázijské krajiny stratili prístup k dodávkam LNG. Geopolitické riziká sa v súčasnom trhovom prostredí zdajú byť všadeprítomné, avšak aj regulačné a politické opatrenia predstavujú trhové riziko. Medzi nedávne príklady v EÚ patrí nariadenie o emisiách metánu (MER), smernica o udržateľnosti podnikov a náležitej starostlivosti (CSDDD) a opatrenia na zákaz dovozu ruského plynu z plynovodov a LNG. Nariadenie MER a smernica CSDDD boli široko kritizované, pričom niektorí kritici odmietajú základný princíp takejto regulácie. Iné kritiky boli viac zamerané na nuansy, vítali regulačný zámer znížiť emisie metánu, ale volali po nariadeniach, ktoré sú koherentné a realisticky realizovateľné.
Rozšírenie globálnej výrobnej kapacity LNG by sa malo zintenzívniť v roku 2026, čo bude prvým rokom významných nových projektov, ktoré budú prebiehať do konca desaťročia a do začiatku 30. rokov 21. storočia. Obmedzenie kapacity LNG v Katare a Spojených arabských emirátoch v dôsledku krízy v Hormuzskom prielive však dramaticky zmenilo výhľad globálnej rovnováhy. Toto zvýšenie ponuky malo uspokojiť predpokladaný rast dopytu v Číne, krajinách ASEAN a južnej Ázii, ako aj zvýšený dopyt po LNG ako lodnom palive. Predpokladalo sa tiež, že nová ponuka pokryje rast dopytu po LNG v Európe, keďže produkcia a dovoz cez plynovody klesajú. Vzhľadom na pokles dodávok z Blízkeho východu je ďalším kľúčovým faktorom, ktorý by mohol pomôcť trhom nájsť novú rovnováhu, slabší dopyt v roku 2025 na niektorých kľúčových trhoch, najmä v Číne, Japonsku, Južnej Kórei a Čínskom Tchaj-peji, južnej Ázii a regióne MENA (Blízky východ a severná Afrika), uviedla IGU.
Dva veľké cenové šoky v oblasti zemného plynu za štyri roky podľa nej narušili vyhliadky na pokračovanie mierneho klesajúceho trendu globálnych referenčných cien a oživili časť cenovej volatility, ktorá sa naposledy prejavila po cenovom šoku spôsobenom vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou v roku 2022. Pozoruhodná je obmedzenejšia cenová reakcia v tejto kríze, napriek väčšej čistej strate globálnych dodávok plynu v dôsledku odstavenia LNG z Perzského zálivu. Znížené preťaženie infraštruktúry v severozápadnej Európe a silnejší očakávaný výhľad dodávok LNG (pred uzavretím Hormuzského prielivu) mohli pomôcť zmierniť tento najnovší nárast cien plynu. Vo všeobecnosti čelí plynárenský priemysel najnovším otrasom zo silnejšej východiskovej pozície ako v rokoch 2021–2022.
Cena je bezprostredným meradlom vplyvu krízy v Hormuzskom prielive. Dlhodobý vplyv sa však prejaví inde, najmä v odvetviach s vysokou spotrebou plynu. Dĺžka trvania tejto krízy je kľúčová: ak sa medzi bojujúcimi stranami podarí dosiahnuť realistickú politickú dohodu, proces oživenia sa začne rýchlo. Na druhej strane, v prípade dlhodobého narušenia dodávok sa návrat k modelu rastu ponuky javí ako náročnejší, upozornila IGU.
Aktuálne 18. prieskum sa zhoduje s 20. výročím prvého roka prieskumu, čo je vhodná príležitosť na zhodnotenie obdobia 2005 až 2025, počas ktorého došlo k významnej rekonfigurácii veľkoobchodných cien plynu. Celosvetová spotreba plynu za 20-ročné obdobie vzrástla o 50 %, pričom silný nárast objemu bol zaznamenaný v Severnej Amerike, Ázii (najmä v Číne) a na Blízkom východe. V týchto regiónoch došlo aj k silnému rastu ťažby, pričom revolúcia v oblasti bridlicového plynu premenila USA na najväčšieho svetového vývozcu LNG. Rast obchodu s LNG, ktorý sa od roku 2005 strojnásobil, zohral kľúčovú úlohu v zmenách veľkoobchodných cien.
Viac trhu, menej regulovaných cien
Táto rekonfigurácia veľkoobchodných cien plynu však v rokoch 2005 až 2025 zahŕňala odlišné a prekrývajúce sa trendy. Prvým bol postupný prechod od regulovaných cien k cenám viac založeným na trhu. Kategórie OPE, GOG, BIM (Bilateral Monopoly – jeden predávajúci, jeden kupujúci) a NET (Netback – cenový mechanizmus, pri ktorom sa predajná cena plynu v mieste ťažby vypočíta odpočítaním nákladov na prepravu, skvapalnenie/splyňovanie, distribúciu a maržou od cieľovej trhovej ceny, napr. v Európe alebo Ázii), možno vo všeobecnosti opísať ako trhové ceny, zatiaľ čo kategórie RCS (regulovaná cena odvodená z nákladov, RSP (regulovaná sociálna a politická cena), RBC (regulovaná cena pod úrovňou nákladov) a NP (žiadna cena nebo neregulovaná trhová cena) možno vo všeobecnosti opísať ako regulované ceny.
Podiel trhových cien vzrástol z 62 % v roku 2005 na 72 % v roku 2025, čo odzrkadľuje pokles regulovaných cien z 38 % v roku 2005 na 28 % v roku 2025. Viac ako polovica tohto posunu o 10 percentuálnych bodov nastala do roku 2015, pričom väčšina zvyšku do roku 2020. Prechod na trhové ceny možno pripísať cenovým reformám v krajinách ako Rusko, Čína, India, Argentína a Malajzia, ako aj nárastu počtu krajín dovážajúcich LNG, konštatovala IGU.
Spomalenie tohto trendu smerom k trhovým cenám od roku 2020 podľa nej mohlo súvisieť s narušením trhu spôsobeným cenovým šokom v dôsledku rusko-ukrajinskej vojny. Existuje skupina krajín s prísnejšou reguláciou cien v bývalom Sovietskom zväze, na Blízkom východe a v severnej Afrike, kde pôsobia veľké štátne podniky a kde je vysoká úroveň domácej ťažby, ktoré nevykazujú takmer žiadne známky zmeny.
Viac cenotvorby GOG, menej OPE
Druhým trendom je postupný prechod od cenotvorby typu OPE k cenotvorbe typu GOG, pričom prieskum IGU pracuje s tromi kategóriami zásobujúcimi spotrebu – domácou produkciou, dovozom cez plynovody a dovozom LNG. Okrem nárastu podielu domácej produkcie v rokoch 2007 až 2010, ktorý bol spôsobený zmenami v Rusku a v menšej miere v Európe, bol podiel GOG relatívne stabilný. K výraznému nárastu, aspoň do roku 2017, došlo v dovoze cez plynovody, takmer výlučne v Európe, v dôsledku liberalizácie trhov so zemným plynom, pričom podiel GOG vzrástol z 23 % v roku 2005 na 61 % v roku 2017. Podiel dovozu LNG sa v rokoch 2007 až 2016 príliš nezmenil a kolísal najmä v reakcii na zmeny v spotových dodávkach LNG, až kým na trh nevstúpil americký LNG a spotový LNG nezačal v posledných desiatich rokoch prudko rásť.
Pokiaľ ide o zmeny v kategóriách mechanizmov tvorby cien v rokoch 2005 až 2025, celkovo za toto obdobie podiel OPE klesol o 6 percentuálnych bodov, podiel GOG vzrástol o 19 pb, podiel BIM klesol o 2 pb, podiel RCS vzrástol o 9 pb, podiel RSP zostal nezmenený a podiel RBC klesol o 19 pb. Ako bolo uvedené skôr, trhové ceny vzrástli o 10 pb na úkor regulovaných kategórií. Zmeny podľa kategórií nevyjadrujú nutne celkový obraz, keďže v období 2005 až 2025 došlo k významným rozdielom v raste spotreby v rámci rôznych cenových režimov. Krajiny s prevažne regulovanou cenotvorbou vykazovali silnejší rast ako krajiny s väčším podielom trhovej cenotvorby, a v rámci týchto krajín silný rast v prevažne OPE Číne obmedzil pokles v OPE a prekryl rast v GOG cenotvorbe na úrovni jednotlivých krajín.
Pri pohľade späť do roku 2005, podiel GOG sa sústreďoval v Severnej Amerike, Spojenom kráľovstve, Austrálii a na Novom Zélande a išlo takmer výlučne o domácu ťažbu, doplnenú o dovoz cez potrubia v rámci Severnej Ameriky a do Spojeného kráľovstva. OPE bolo v Európe rozšírené v prípade domácej ťažby, dodávok cez potrubia aj dovozu LNG. Veľká časť sveta však bola pokrytá regulovanými cenami, pričom RCS, RSP, RBC a NP predstavovali približne 37,5 % celkovej spotreby. GOG teraz dominuje v Severnej Amerike, Európe a Oceánii, zatiaľ čo OPE zostáva prevládajúci na ázijských dovozných trhoch.
Do roku 2025 GOG takmer úplne nahradil OPE v Európe, s výnimkou niekoľkých izolovaných krajín na Balkáne a Turecka – pričom v Turecku má GOG podiel tesne pod 50 %. Regulované ceny stratili časť podielu v prospech OPE v Číne, Indii a krajinách ASEAN, ale naďalej dominovali v mnohých krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, na Blízkom východe a v severnej Afrike, kde je vysoká úroveň domácej ťažby. Väčšina OPE sa sústreďuje na širších ázijských trhoch, ale GOG získava na sile na hlavných trhoch s dovozom LNG a v krajinách, kde došlo k liberalizácii trhov, ako je Brazília, ozrejmila IGU.
Väčšia globálna konvergencia cien
Tretím trendom v tomto období je všeobecne rastúca globálna konvergencia cien plynu. Veľkoobchodné ceny po celom svete sa v priebehu času na globálnej úrovni vo všeobecnosti zblížili, s výnimkou divergencie v rokoch 2021 a 2022. V rámci skupiny krajín s trhovo orientovanou cenotvorbou, skupiny prepojenej s globálnym trhom so zemným plynom prostredníctvom dovozu plynu, skupiny s cenami plynu indexovanými voči rope a od roku 2014 aj skupiny GOG a skupiny európskych krajín dochádza vo všeobecnosti k väčšej konvergencii cien plynu. K tejto konvergencii prispel prechod k trhovej cenotvorbe a v jej rámci k väčšiemu podielu GOG na úkor OPE.
Medzi základné hnacie sily týchto troch trendov v cenách a tvorbe cien patrila liberalizácia trhov so zemným plynom v Európe, ktorá nasledovala trendy v Severnej Amerike, Spojenom kráľovstve a Austrálii. V priebehu času to podporilo liberalizáciu na ďalších trhoch. Revolúcia v oblasti bridlicového plynu v USA viedla k rozmachu ponuky, zníženiu cien a v dôsledku toho sa USA stali najväčším vývozcom LNG na svete. Inovatívna štruktúra zmlúv o dodávkach LNG v USA s úplnou voľnosťou vo výbere miesta dodania viedla k oveľa flexibilnejšiemu trhu s LNG. Nárast počtu krajín dovážajúcich LNG tiež umožnil rozšírenie trhovej cenotvorby na trhy, ktoré boli predtým vo veľkej miere regulované. To osobitne prispelo k rastu podielu GOG na dovoze LNG za posledných 10 rokov. Prirodzeným dôsledkom týchto hnacích síl a trendov bola väčšia konvergencia cien, konštatoval prieskum IGU.
Podiel GOG v obchode s LNG začal rásť v roku 2017. Celkový podiel tejto cenotvorby na dovoze LNG sa v rokoch 2016 až 2025 viac než zdvojnásobil, a to z 25 % na 52 % celkového obchodu s LNG. V rokoch 2016 až 2018 bol tento nárast výlučne spôsobený rýchlym rastom spotového obchodu s LNG, zatiaľ čo v roku 2019 bol tento nárast čiastočne spôsobený spotovým dovozom LNG a čiastočne významným prílevom LNG na európske obchodné trhy.
V rokoch 2020 a 2021 došlo k ďalším výrazným nárastom, najmä v roku 2021, keď na trh vstúpilo viac amerického LNG oceňovaného podľa Henry Hub. Podiel spotového LNG vzrástol v roku 2023 na 38 % z 35-percentného podielu v roku 2022, čo zase znamenalo nárast o 1,4 pb oproti roku 2021. Nárast v roku 2023 odzrkadľoval oživenie v Číne po slabom roku 2022 a ďalší rast spotových dodávok LNG do Európy.
Podiel spotového LNG v roku 2024 bol v porovnaní s rokom 2023 mierne nižší, keďže spotové dodávky LNG sa presunuli z Európy do Ázie, aby uspokojili rastúci dopyt v tejto oblasti. V roku 2025 sa tento trend obrátil a podiel spotového LNG vzrástol na 40 % celkového trhu s LNG. V roku 2017 bol objem OPE v dovoze LNG 272 mld. m3, pričom GOG dosiahol 110 mld. m3. V roku 2025, napriek rastu obchodu s LNG o 151 mld. m3 od roku 2017, klesol objem OPE na 254 mld. m3, pričom GOG vzrástol na 276 mld. m3.
Podľa IGU je zaujímavé, že rast dovozu spotového LNG pred rokom 2010 sa prejavoval prevažne v ázijsko-tichomorskom regióne, pričom v Ázii začal tento rast až po roku 2010. Objemy spotového LNG v Európe boli do roku 2018 relatívne nízke, pričom väčšina dovozov LNG na trhy severozápadnej Európy sa predávala na základe. Nárast spotového LNG od roku 2016 bol do veľkej miery dôsledkom prudkého nárastu vývozu LNG z USA. Od roku 2016 dochádza k nárastu objemov spotového LNG na ázijské trhy v Indii a Číne, najmä v Číne, a do Japonska a Južnej Kórey (Ázia a Tichomorie).
Objem spotového LNG do Európy začal v roku 2019 silne rásť, keďže rastúce dodávky LNG našli v tejto oblasti odbytisko. Objem spotového LNG do Číny dosiahol v roku 2021 rekordných takmer 50 mld. m3, v roku 2022 sa však tento objem viac ako znížil na polovicu, keďže dopyt Číny po plyne stagnoval a spotové dodávky sa presunuli do Európy, kde spotový objem 64 mld. m3 predstavoval takmer 40 % celkového dovozu LNG do Európy.
Objemy v ázijsko-tichomorskom regióne v roku 2022 mierne vzrástli vďaka nárastu v Južnej Kórei, čínskom Tchaj-peji a Thajsku, čo viac než kompenzovalo pokles v Japonsku a inde. Ďalší nárast v roku 2023 bol spôsobený oživením v Číne a väčším objemom spotového LNG do Európy. Objemy v ázijsko-tichomorskom regióne sa takmer nezmenili, pričom objemy do Thajska a Južnej Kórey vzrástli a objemy do Japonska klesli v dôsledku slabšieho dopytu. V roku 2024 došlo k miernemu nárastu spotových objemov, išlo však hlavne o presun z Európy do Ázie a ázijsko-tichomorskej oblasti v dôsledku silnejšieho dopytu v týchto regiónoch. V roku 2025 sa tento trend obrátil. Celkovo sa objem spotových dodávok LNG zvýšil z 63 mld. m³ v roku 2016 na 210 mld. m³ v roku 2025, vyčíslila IGU.
Úrovne veľkoobchodných cien
Po rekordných cenách plynu v roku 2022 ceny v rokoch 2023 a 2024 mierne klesli, avšak na úrovne, ktoré boli stále vyššie ako vo väčšine obdobia pred rokom 2022, no svetová priemerná cena v roku 2025 opäť mierne vzrástla a dosiahla 5,31 USD za MMBtu, čo odzrkadľovalo vyššie referenčné ceny GOG v Európe.
Celosvetovo veľkoobchodné ceny v rokoch 2005 až 2014 vo všeobecnosti rástli, s výnimkou Severnej Ameriky, kde revolúcia v oblasti bridlicového plynu prispela k zníženiu cien tým, že sprístupnila obrovské nové zásoby, čím sa tento región, ktorý bol predtým čistým dovozcom, premenil na jedného z hlavných svetových vývozcov plynu.
Regióny s rozsiahlou regulovanou cenotvorbou – Afrika, Blízky východ a bývalé sovietske štáty – zaznamenali vo všeobecnosti rast cien až do roku 2015, kedy došlo k ich stabilizácii v dôsledku postupného rušenia výrazne dotovaných veľkoobchodných taríf v mnohých krajinách.
Od roku 2015 sa ceny v Ázii, ázijsko-tichomorskom regióne a Európe vo všeobecnosti vyvíjali podobne, ale táto súvislosť sa v roku 2019 prerušila, keď spotové ceny výrazne klesli na trhu s dostatočnou ponukou, čo prospelo európskemu trhu oveľa viac ako ázijskému a ázijsko-tichomorskému. Tieto rozdiely sa v roku 2020 ešte prehĺbili, keď spotové ceny v dôsledku pandémie ďalej klesali. V roku 2021 však vďaka rýchlemu oživeniu dopytu a rastu po pandémii, ktoré vyvolali prudký nárast cien na obchodných uzloch, ceny v Európe vyskočili nad úroveň cien v Ázii a ázijsko-tichomorskom regióne, kde ceny OPE vzrástli len mierne.
Priemerné veľkoobchodné ceny v Európe presiahli 13 USD za MMBtu, zatiaľ čo ceny v Ázii a ázijsko-tichomorskom regióne boli v roku 2021 tesne nad 8 USD za MMBtu. Tieto trendy sa v roku 2022 ešte viac prehĺbili, pričom európske ceny vystrelili na 32,50 USD, ceny v ázijsko-tichomorskom regióne na 14,50 USD a ceny v Ázii na niečo málo nad 10 USD za MMBtu, pričom priemerná svetová cena bola 9,45 USD za MMBtu. Do roku 2025 dosiahli ceny v Európe úroveň 12,24 USD za MMBtu, v ázijsko-tichomorskom regióne 9,03 USD a v Ázii 8,54 USD.
Ceny v Severnej Amerike sa v roku 2025 pohybovali na úrovni 3,15 USD, čo predstavuje pokles z 6,29 USD v roku 2022, hoci boli o niečo vyššie ako v rokoch 2023 a 2024. Svetová priemerná cena bola 5,31 USD za MMBtu, čo predstavuje mierny nárast oproti úrovni z roku 2024, ale je nižšia ako v období 2021 až 2023.