Edinburgh 16. septembra 2026 – Možnosti Európy v oblasti plynu sa zužujú. Bez investícií do nových ložísk bude Európska únia do roku 2050 dovážať viac ako 98 % svojho plynu. To je hlavný záver novej správy analytickej a poradenskej spoločnosti Wood Mackenzie s názvom “Čo môže domáca produkcia plynu znamenať pre energetickú bezpečnosť EÚ?” Hoci domáca produkcia plynu nezabezpečí Európskej únii energetickú sebestačnosť, stabilné fiškálne podmienky a úspešný prieskum nových oblastí by mohli významne znížiť závislosť od skvapalneného zemného plynu (LNG). Wood Mackenzie o tom informoval na svojom webovom sídle.
Nový výskum spoločnosti Wood Mackenzie modeloval tri scenáre domácej produkcie zemného plynu v EÚ do roku 2050 a zistil kumulatívny rozdiel takmer 1000 mld. m³ medzi nízkym a vysokým scenárom, pričom výsledok bude závisieť od fiškálnej stability, reformy povoľovacích procesov a úspešnosti prieskumu v Čiernom mori a vo východnom Stredomorí.
Rozdiel medzi scenárom, v ktorom sa nič nepodnikne, a maximálnym využitím potenciálu domácej produkcie predstavuje približne tri roky súčasného dopytu EÚ po plyne. Politické a investičné rozhodnutia prijaté v nasledujúcich piatich rokoch určia, na ktorú stranu tohto rozdielu sa EÚ dostane, konštatuje správa analytikov z WoodMac.
Závislosť Európy od dovozu je podľa nich hlboká. EÚ v súčasnosti dováža 85 % plynu, ktorý spotrebúva. Tento podiel zostane približne stabilný do začiatku 30. rokov. Očakáva sa však, že dodávky z Nórska v 30. rokoch začnú klesať zo stabilizovanej úrovne, objemy zo severnej Afriky budú čeliť tlaku domáceho dopytu a dodávky ruského plynu plynovodmi budú postupne ukončované, takže vznikajúci rozdiel bude vypĺňať LNG. Jeho podiel na dodávkach do EÚ by mohol vzrásť z približne 40 % v súčasnosti na 63 % v roku 2050. Očakáva sa, že 77 % z tohto objemu bude pochádzať zo Spojených štátov, vyčíslila správa.
Tri scenáre a kľúčové údaje
Spoločnosť Wood Mackenzie v nej modelovala tri scenáre pre členské štáty EÚ s významným upstreamovým sektorom.
Nízky scenár predstavuje základný scenár. Žiadne nové investície do ložísk. Produkcia klesne zo 43 mld. m³ v roku 2028 na iba 2 mld. m³ do roku 2050. Výpadok pokryje LNG.
Stredný scenár odráža súčasnú úroveň politík a investícií. Produkcia zostane na úrovni približne 40 mld. m³ až do roku 2038, čím sa pridá 330 mld. m³, teda o 70 % viac ako v nízkom scenári. Domáca produkcia plynu však počas sledovaného obdobia nikdy nepokryje viac ako 17 % dopytu. Udržanie aj tejto stabilnej úrovne si vyžaduje nahradiť viac ako polovicu súčasnej produkčnej základne. Expozícia EÚ voči globálnemu trhu tak zostane z veľkej časti nezmenená.
Vysoký scenár je jediným scenárom, ktorý výrazne mení postavenie EÚ. Ak sa stabilizujú fiškálne podmienky, urýchlia povoľovacie procesy a odstránia obmedzenia na strane spoločností, produkcia dosiahne do roku 2042 úroveň 77 mld. m³, čo pokryje 38 % dopytu. Kumulatívna produkcia dosiahne 1400 mld. m³, čím sa v porovnaní s nízkym scenárom nahradí ekvivalent 615 nákladov LNG ročne, odhaduje správa.
Prieskum je hlavným zdrojom potenciálu rastu. Rozdiel medzi nízkym a vysokým scenárom je takmer 1000 mld. m³; na prieskum pripadá 680 mld. m³ z tohto rozdielu, pričom Čierne more a východné Stredomorie predstavujú 70 % tohto objemu potenciálnych, zatiaľ neobjavených zdrojov. Samotné Grécko predstavuje tretinu tohto potenciálu, keďže spoločnosti Energean a ExxonMobil sa pripravujú v roku 2027 vyvŕtať prvý hlbokomorský prieskumný vrt v krajine.
Cyprus v týchto číslach nie je zahrnutý. Wood Mackenzie ho modelovala samostatne ako maximálny potenciál spätného dovozu do EÚ vo výške až 340 mld. m³ prostredníctvom Egypta (resp. tamojších LNG závodov), čo predstavuje zvýšenie o 24 % oproti vysokému scenáru. Neočakáva sa, že celý tento objem skvapalneného zemného plynu sa dostane do Európy.
Pokiaľ ide o nákladovú konkurencieschopnosť, americký skvapalnený zemný plyn dodávaný do severozápadnej Európy pokrýva náklady pri cene o 68 % vyššej ako cena plynu z ložiska Neptun Deep a o 96 % vyššej ako cena nového nórskeho plynu.
Čo sa týka emisných aspektov, domáca produkcia plynu má len zlomkovú emisnú intenzitu v porovnaní s dovážaným LNG. V Holandsku LNG zabezpečuje 50 % dodávok plynu, ale predstavuje 88 % celkovej emisnej intenzity dodávok, konkretizovala správa WoodMac.
„Stredný scenár je často bod, pri ktorom sa očakávania ustália, pre strategické postavenie EÚ však prináša len veľmi malú zmenu,“ uviedol Lewis Lawrence, senior analytik výskumu pre upstream v Európe v spoločnosti Wood Mackenzie. „Udržanie dnešnej produkcie si vyžaduje obrovské investície len na to, aby sa zachoval súčasný stav. Skutočnou otázkou je, či sú vlády ochotné vytvoriť podmienky, ktoré umožnia realizáciu vysokého scenára, pretože priestor na to sa zužuje,“ dodal.
Kontext
Analytici Wood Mackenzie dodali, že európske fiškálne podmienky sú z hľadiska deklarovanej atraktivity konkurencieschopné, ich stabilitu však opakovane narúša nestabilita, pričom dočasný solidárny príspevok EÚ zavedený v roku 2022 je dodnes predmetom právnych sporov.
Politiky sa v rámci EÚ výrazne líšia. Krajiny východného Stredomoria a Čierneho mora súťažia o prilákanie prieskumných spoločností. Dánsko, Francúzsko a Španielsko legislatívne stanovili termíny ukončenia produkcie a uzavreli priestor pre nové licencie.
Domáca produkcia plynu nezabezpečí EÚ energetickú sebestačnosť, stabilné fiškálne podmienky a úspešný prieskum nových oblastí by však mohli významne znížiť závislosť od LNG.