Belehrad 5. februára 2026 – Srbsko diverzifikuje svoje dodávky energie a vedie rokovania o nákupe zemného plynu prostredníctvom nákupného mechanizmu Európskej únie, povedal v stredu (4. 2.) prezident Aleksandar Vučič v rozhovore pre agentúru Reuters.
Srbsku, ktoré viac ako 80 % dodávok plynu dostáva z Ruska, sa minulý rok nepodarilo uzavrieť novú dlhodobú zmluvu s ruským Gazpromom a krátkodobá zmluva uzavretá v decembri vyprší 31. marca.
Vučič povedal, že rozumie politike EÚ voči ruským energiám: „Musíme prispôsobiť našu energetickú politiku určitým nárokom a požiadavkám,“ dodal pre agentúru Reuters, podľa ktorej EÚ na Srbsko vyvíja tlak, aby našlo alternatívy, keďže sa snaží znížiť prílev peňazí do vojenského rozpočtu prezidenta Vladimíra Putina na Ukrajine.
„Stále budeme mať veľké množstvá ruského plynu, ale čoraz viac ho odoberáme od Európanov,“ konštatoval Vučič. Srbsko sa podľa neho snaží zabezpečiť 500 mil. m3 plynu ročne, čo je približne pätina jeho potrieb, v rámci spoločnej iniciatívy EÚ na nákup plynu, ku ktorej sa Srbsko pripojilo minulý rok.
Krajina už nakupuje plyn z Azerbajdžanu cez Bulharsko a tento rok by sa mala začať výstavba plynovodu do Severného Macedónska, ktorý by Srbsku umožnil prístup k skvapalnenému zemnému plynu dovážanému do Grécka, doplnil srbský prezident.
Jednou z možností by pre Srbsko mohol byť aj dovoz plynu z Chorvátska. Belehrad má podľa chorvátskeho ministra hospodárstva Ante Šušnjara záujem o vybudovanie plynovodného prepojenia s Chorvátskom, ktoré by mu umožnilo dovážať plyn cez chorvátsky terminál na ostrove Krk. Srbsko projekt zváži, reagovala ministerka energetiky Dubravka Djedovič Handanovič, ktorá však vyjadrila aj pochybnosti o spoľahlivosti tejto dodávateľskej trasy.
„Prepojenie ako dodatočná dodávateľská trasa je pre nás dôležité, ale uvidíme, či dôjde k podpísaniu dohody o zámere jeho výstavby. Budeme o tom diskutovať, budeme o tom hovoriť, budeme o tom premýšľať,“ dodala ministerka. V tejto súvislosti pripomenula postoje chorvátskej strany v minulosti, keď chorvátsky infraštruktúrny operátor Janaf odmietol dodávať ropu na doplnenie povinných rezerv Srbska, hoci srbský štát sám nebol predmetom sankcií USA.
Šušnjar povedal, že na realizáciu spomínaného prepojenia je potrebné na chorvátskej strane vybudovať plynovod s dĺžkou približne 15 km. Podľa rozvojového plánu srbského ministerstva energetiky má mať srbská časť prepojenia dĺžku 95 km a má byť dokončená do roku 2031 za 60 miliónov eur.