Peking 29. júna 2026 – Čína si kladie za cieľ vybudovať do roku 2030 čistý, nízkouhlíkový, bezpečný a efektívny energetický systém, v ktorom sa hlavným zdrojom výroby elektriny stanú nefosílne palivá, zatiaľ čo uhlie, ropa a plyn zostanú kľúčovými záložnými zdrojmi bezpečnosti dodávok. Vyplýva to z 15. päťročného energetického plánu (2026–2030), ktorý 25. júna zverejnili Národná komisia pre rozvoj a reformy a Národná energetická správa. Informoval o tom portál spglobal.com.
Plán stanovuje cieľ dosiahnuť do roku 2030 celkovú domácu kapacitu výroby energie na úrovni 5,8 mld. metrických ton ekvivalentu štandardného uhlia, čo predstavuje nárast o 13,1 % oproti cieľu na rok 2025. Plán tiež predpokladá, že spotreba uhlia a ropy do tohto času dosiahne vrchol, pričom podiel nefosílnych zdrojov na celkovej spotrebe energie by mal dosiahnuť 25 %, čo je o 3,3 percentuálneho bodu viac ako v roku 2025.
V sektore elektrickej energie sa predpokladá, že do roku 2030 budú nefosílne zdroje predstavovať 50 % celkovej výroby, čo je nárast oproti 42,3 % v roku 2025. Podľa plánu by mali veterná a solárna energia prekročiť 50 % celkovej inštalovanej výkonovej kapacity a stať sa tak najväčšou zložkou čínskeho energetického parku, uviedol spglobal.com.
Plán tiež stanovuje cieľ, aby výroba „novej energie“, hlavne veternej a solárnej, do roku 2030 dosiahla 30 % celkovej výroby elektriny, čo má podporiť nový systém hodnotenia spotreby energie z OZE a jej integrácie do siete.
Kapacita konvenčnej vodnej energie má do roku 2030 dosiahnuť cca 410 GW, zatiaľ čo cieľová kapacita prevádzkovaných jadrových elektrární približne 110 GW.
Napriek prechodu na nefosílne zdroje energie bude Čína naďalej spoliehať na fosílne palivá s cieľom zabezpečiť energetickú bezpečnosť.
Plán počíta s intenzívnejším prieskumom ložísk ropy a plynu, budovaním rezerv a rozširovaním infraštruktúry s cieľom posilniť energetickú bezpečnosť v prípade extrémnych podmienok v dodávkach. Čína si kladie za cieľ udržať ročnú ťažbu surovej ropy na stabilnej úrovni približne 200 miliónov mt, pričom sa očakáva, že ťažba zemného plynu bude naďalej rásť.
Krajina tiež chce zlepšiť svoj systém zásob ropy a zemného plynu, pričom skombinuje vládne zásoby so zásobami v rámci spoločenskej zodpovednosti podnikov, aby vytvorila flexibilnejší a komplementárnejší rámec skladovania.
Infraštruktúra plynovodov sa bude naďalej rozširovať v rámci čínskej stratégie „jednej národnej siete“. Cieľom plánu je dosiahnuť primárnu prepravnú kapacitu zemného plynu vo výške 500 bcm ročne do roku 2030.
Uhlie bude aj naďalej zohrávať kľúčovú úlohu v čínskej stratégii energetickej bezpečnosti. Krajina si kladie za cieľ vybudovať päť hlavných základní na dodávky uhlia, ktorých spoločná ťažba by mala do roku 2030 predstavovať viac ako 80 % celkovej národnej ťažby. Čína si tiež kladie za cieľ vybudovať do roku 2030 rezervy ťažobnej kapacity uhlia vo výške viac ako 100 mil. metrických ton ročne, čím chce posilniť odolnosť dodávok v obdobiach vysokého dopytu alebo narušenia dodávok, uviedol portál spglobal.com.