Bukurešť 2. júna 2026 – Napriek tomu, že nemecká vláda nedávno schválila výstavbu plynových elektrární s kapacitou 11 GW pripravených na prevádzku na vodík, analytici zostávajú voči tejto novej technológii skeptickí, pričom jeden z nich predpokladá, že do roku 2050 bude na vodík fungovať len štvrtina z nich. Informoval o tom portál spoločnosti Montel, poskytovateľa informácií, správ, údajov a analýz o energetickom trhu.
„Naša analýza ukazuje, že do roku 2050 bude na vodík skutočne fungovať len približne štvrtina plynových elektrární, a to buď výlučne, alebo v zmesi s inými palivami, čo odzrkadľuje pretrvávajúce vyššie náklady spojené s výrobou zeleného vodíka aj v dlhodobom horizonte,“ uviedla nórska poradenská spoločnosť DNV v nedávnej správe. Z jej výpočtov vyplýva, že elektrárne spaľujúce vodík by do polovice storočia vyrobili približne 8,5 TWh ročne, len 0,7 % celkovej dodávky pripojenej k distribučnej sieti.
„Napriek tomuto zdanlivo skromnému podielu bude príspevok týchto elektrární k stabilite distribučnej siete kľúčový a bude predstavovať významnú časť celkovej spotreby vodíka v Nemecku,“ tvrdí DNV.
Nemecká vláda schválila výstavbu elektrární v máji, pričom tento plán je považovaný za kľúčovú súčasť prechodu krajiny na zelenú energiu. Od nových plynových elektrární s výkonom 11 GW, spolu s doplnkovými plánmi na výstavbu vodíkového potrubia s dĺžkou vyše 9000 km, sa už dlho očakávalo, že vytvoria dodatočný dopyt po tomto palive, ktoré však podľa niektorých pozorovateľov zostalo príliš nákladné. Vodík v súčasnosti stojí približne 300 €/MWh, zatiaľ čo referenčná cena plynu v rámci európskej zmluvy TTF sa pohybovala na úrovni 41,50 €/MWh, pripomenul Montel.
Pre väčšinu spotrebiteľov vodíka nestačili ani krátkodobé nárasty cien plynu a ropy na to, aby sa vodík stal ekonomicky rentabilným, povedal pre Montel David Siegler z poradenskej spoločnosti BBHC. Väčšina odvetví by v krátkodobom až strednodobom horizonte potrebovala dotácie, aby sa vodík stal ekonomicky rentabilným.
Podľa ďalších odborníkov priemysel potrebuje jasnosť ohľadom ceny a dlhodobých vyhliadok, až potom by sa mohlo začať s plánovaním vodíkového hospodárstva. Hoci prvé nové nemecké plynové elektrárne majú byť sprevádzkované do roku 2031, prevláda názor, že žiadna z nich neprejde na vodík skôr ako v 40. rokoch.
Podľa Mathiasa Kocha, vedúceho projektu pre integrovanú infraštruktúru v think tanku Agora Industry nestačí len povedať, že nové elektrárne budú „pripravené na vodík“. „Samotná technická možnosť, že elektrárne by mohli prejsť na vodík, nestačí na to, aby to vyvolalo prudký nárast jeho využívania,“ dodal pre Montel s tým, že tieto ciele je možné dosiahnuť len ak tvorcovia politík stanovia záväzné kvóty a zavedú zmluvy o rozdiele, ktoré pomôžu ich financovať
Po počiatočnom stabilnom náraste počtu projektov bude takzvaná vodíková revolúcia postupovať „oveľa pomalším tempom, ako sa očakávalo pred tromi alebo štyrmi rokmi“, očakáva Siegler.
Hoci je vodík prezentovaný ako kľúčový nástroj EÚ na dosiahnutie nulových emisií a napriek ambicióznym cieľom, regionálny rozvoj zeleného vodíka brzdia vysoké náklady, pričom ciele týkajúce sa kapacity elektrolyzérov budú podľa nedávnej celoeurópskej správy analytikov pre Montel o 10-násobok nižšie, než sa očakávalo.