Oslo 7. októbra 2026 – Dopyt po plyne v juhovýchodnej Európe pravdepodobne zostane v nasledujúcich rokoch vysoký napriek snahám regiónu o dekarbonizáciu, pričom nedávna letná kríza v dodávkach ukázala význam flexibilnej tepelnej výroby, uviedli analytici pre spoločnosť Montel, poskytovateľa informácií, správ, údajov a analýz o energetickom trhu.
Mimoriadne nízka hladina Dunaja počas leta obmedzila výrobu vodných elektrární a ovplyvnila produkciu jadrových elektrární v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku, čím sa zvýšila závislosť od dovozu a flexibilnej tepelnej výroby, uviedol Thanasis Konstantopoulos, nezávislý analytik LNG so sídlom v Aténach.
„Je to dôležité pripomenutie, že regionálny dopyt po plyne nemožno priamo odvodiť z národných energetických a klimatických plánov, (NECP)“ dodal. NECP sú „politické trajektórie, nie prognózy dopytu“, dodal analytik pre Montel.
Štúdia, ktorú v septembri zverejnil regionálny think-tank Green Tank, by celková potreba dovozu plynu krajín na trase Vertikálneho plynárenského koridoru (VGC) mohla v roku 2030 klesnúť na 10,8 mld. m³ (121 TWh) a do roku 2040 na 4,4 mld. m³. Je to výrazne menej než súčasná kombinovaná ročná spotreba plynu vo výške 60 mld. m³ v krajinách pozdĺž VGC, ktorými sú Grécko, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko, Ukrajina, Slovensko, Maďarsko, Severné Macedónsko a Srbsko.
Konstantopoulos však zdôraznil, že spotreba bude závisieť od faktorov, ako sú hydrologické podmienky, dostupnosť jadrových elektrární, odstavovanie uhoľných a lignitových elektrární, dopyt po elektrine, počasie a tempo dokončovania nových projektov OZE a zariadení na skladovanie energie, ako aj plánované rozsiahle modernizácie elektrickej siete.
Regionálni obchodníci medzitým poukázali na plánované rozšírenie nových plynových výrobných jednotiek v regióne. „Trhy v juhovýchodnej Európe stále smerujú k ďalšiemu rozširovaniu kapacít na výrobu elektriny z plynu, preto si myslím, že plyn budeme naďalej potrebovať ako flexibilné palivo na výrobu elektriny,“ uviedol jeden z nich pre Montel.
Grécko plánuje budúci rok uviesť do prevádzky novú paroplynovú elektráreň (CCGT) s výkonom 840 MW, pričom obchodníci odhadujú, že krajina by do roku 2028 mohla k svojej súčasnej flotile s výkonom 7,8 GW pridať nové kapacity CCGT s výkonom 2 GW. Rumunsko má začiatkom budúceho roka uviesť do prevádzky 1,7 GW novej kapacity na výrobu elektriny z plynu a do roku 2028 ďalších 0,8 GW. Srbsko tiež plánuje rozšíriť svoju kapacitu výroby elektriny z plynu o ďalších 500 MW do roku 2030, vyčíslil Montel.
Ďalší obchodník poukázal na rumunský čiernomorský plynárenský projekt Neptun Deep, ktorý má byť spustený budúci rok, ako jasný dôkaz pokračujúcej závislosti regiónu od plynu. Očakáva sa, že ťažba z ložiska dosiahne vrchol 8 mld. m³ ročne do konca tretieho štvrťroka 2027, uzavrel Montel.