Káhira 21. októbra 2026 – Egyptské ministerstvo zahraničných vecí v stredu (21. 10.) odmietlo dohodu o námorných hraniciach s Tureckom, ktorú ratifikoval parlament východnej Líbye, pričom vo vyhlásení uviedlo, že ratifikácia nebude mať na Egypt žiadny právny vplyv. Informovala o tom agentúra Reuters.
„Egypt opätovne potvrdzuje, že toto memorandum je neplatné a neúčinné… a nemá žiadne právne účinky,“ uviedlo egyptské ministerstvo zahraničných vecí.
Odmietavý postoj zaujali aj ďalšie krajiny regiónu východného Stredomoria. Izrael uviedol, že „dôrazne“ odsudzuje schválenie dohody parlamentom východnej Líbye. „Žiaľ, opäť sme svedkami toho, ako sa Turecko snaží destabilizovať región východného Stredozemia,“ uviedlo podľa agentúry Reuters izraelské ministerstvo zahraničných vecí.
Dohoda sa zároveň stretla s rýchlou kritikou Grécka. Jeho veľvyslankyňa pri Organizácii Spojených národov Aglaia Balta v stredu informovala Bezpečnostnú radu OSN o tejto otázke a podľa gréckych diplomatických zdrojov argumentovala, že dohoda ovplyvní bezpečnosť a stabilitu vo východnom Stredozemí.
Podľa šéfky zahraničnej politiky EÚ Kaje Kallas má Únia strategický záujem na stabilnom a bezpečnom prostredí vo východnom Stredozemí a vyzýva všetky krajiny, aby rešpektovali zvrchované práva všetkých členských štátov v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom vrátane Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve.
Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan odmietol kritiku a uviedol, že dohoda je legitímna a ratifikácia líbyjským parlamentom bola iba formalitou, keďže Ankara už dohodu považovala za platnú. „Niektoré krajiny na to reagujú. Vieme, prečo reagujú. Niektoré tak robia preto, že musia, iné majú v súvislosti s touto otázkou skutočné strategické problémy. Ide však o úplne legitímnu dohodu, a to z právneho aj legislatívneho hľadiska. Nie je potrebné o tom diskutovať,“ povedal Fidan podľa agentúry Reuters.
Dohoda schválená v utorok (20. 10.) je súčasťou niekoľko rokov trvajúceho sporu o konkurenčné nároky na námorné hranice a práva na prieskum energetických zdrojov vo východnom Stredozemnom mori, kde sa nachádzajú viaceré významné ložiská zemného plynu. Najväčším producentom v regióne je Izrael, plyn ťaží aj Egypt a Líbya, produkciu plánuje Cyprus a prieskum potenciálnych ložísk realizuje Grécko aj Libanon.
Dohoda o námorných hraniciach medzi Líbyou a Tureckom bola pôvodne uzavretá v roku 2019 medzinárodne uznávanou líbyjskou vládou v západnom Tripolise. Konkurenčná východná administratíva však jej schválenie celé roky odmietala. Grécko, Egypt a Cyprus dlhodobo nesúhlasia s touto dohodou, pretože ju považujú za zásah do vlastných nárokov na námorné hranice a územia.
, ktorú ratifikoval parlament východnej Líbye s Tureckom, pričom vo vyhlásení uviedlo, že ratifikácia nebude mať na Egypt žiadny právny vplyv. Informovala o tom agentúra Reuters.
„Egypt opätovne potvrdzuje, že toto memorandum je neplatné a neúčinné… a nemá žiadne právne účinky,“ uviedlo egyptské ministerstvo zahraničných vecí.
Odmietavý postoj zaujali aj ďalšie krajiny regiónu východného Stredomoria. Izrael uviedol, že „dôrazne“ odsudzuje schválenie dohody parlamentom východnej Líbye. „Žiaľ, opäť sme svedkami toho, ako sa Turecko snaží destabilizovať región východného Stredozemia,“ uviedlo podľa agentúry Reuters izraelské ministerstvo zahraničných vecí.
Dohoda sa zároveň stretla s rýchlou kritikou Grécka. Jeho veľvyslankyňa pri Organizácii Spojených národov Aglaia Balta v stredu informovala Bezpečnostnú radu OSN o tejto otázke a podľa gréckych diplomatických zdrojov argumentovala, že dohoda ovplyvní bezpečnosť a stabilitu vo východnom Stredozemí.
Podľa šéfky zahraničnej politiky EÚ Kaje Kallas má Únia strategický záujem na stabilnom a bezpečnom prostredí vo východnom Stredozemí a vyzýva všetky krajiny, aby rešpektovali zvrchované práva všetkých členských štátov v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom vrátane Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve.
Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan odmietol kritiku a uviedol, že dohoda je legitímna a ratifikácia líbyjským parlamentom bola iba formalitou, keďže Ankara už dohodu považovala za platnú. „Niektoré krajiny na to reagujú. Vieme, prečo reagujú. Niektoré tak robia preto, že musia, iné majú v súvislosti s touto otázkou skutočné strategické problémy. Ide však o úplne legitímnu dohodu, a to z právneho aj legislatívneho hľadiska. Nie je potrebné o tom diskutovať,“ povedal Fidan podľa agentúry Reuters.
Dohoda schválená v utorok (20. 10.) je súčasťou niekoľko rokov trvajúceho sporu o konkurenčné nároky na námorné hranice a práva na prieskum energetických zdrojov vo východnom Stredozemnom mori, kde sa nachádzajú viaceré významné ložiská zemného plynu. Najväčším producentom v regióne je Izrael, plyn ťaží aj Egypt a Líbya, produkciu plánuje Cyprus a prieskum potenciálnych ložísk realizuje Grécko aj Libanon.
Dohoda o námorných hraniciach medzi Líbyou a Tureckom bola pôvodne uzavretá v roku 2019 medzinárodne uznávanou líbyjskou vládou v západnom Tripolise. Konkurenčná východná administratíva však jej schválenie celé roky odmietala. Grécko, Egypt a Cyprus dlhodobo nesúhlasia s touto dohodou, pretože ju považujú za zásah do vlastných nárokov na námorné hranice a územia.