Atény 28. októbra 2026 – Egypt, Bahrajn a Spojené arabské emiráty sa pripojili ku Grécku pri odmietnutí námornej dohody medzi Tureckom a Líbyou ako hrozby pre regionálnu bezpečnosť a medzinárodný právny poriadok v rámci dlhodobého sporu o námorné hranice vo východnej časti Stredozemného mora. Informovala o tom agentúra Reuters.
V spoločnom vyhlásení, ktoré v pondelok (26. 10.) v sídle OSN v New Yorku predniesol grécky minister zahraničných vecí George Gerapetritis, Grécko a tri arabské krajiny uviedli, že námorná dohoda vyvoláva „vážne obavy v súvislosti s regionálnou bezpečnosťou a stabilitou“. Zároveň varovali, že by mohla vytvoriť nepriaznivý precedens tým, že umožní, aby „svojvoľné dvojstranné dohody“ oslabovali zavedené pravidlá medzinárodného práva.
Východolíbyjský parlament minulý týždeň schválil dohodu o námorných hraniciach s Tureckom, ktorá bola pôvodne uzavretá v roku 2019. Grécko a Cyprus ju bezprostredne odsúdili s tým, že zasahuje do ich vlastných nárokov na námorné oblasti, pripomenula agentúra Reuters.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podľa nej v pondelok vyhlásil, že reakcie EÚ a ďalších aktérov na schválenie dohody nemajú legitímny základ. Zároveň obhajoval politiku Ankary vo východnom Stredomorí.
Podpora Grécka zo strany arabských krajín signalizuje snahu premeniť dvojstranný spor na širšiu regionálnu iniciatívu za dodržiavanie námorných pravidiel zvyšujúcu diplomatický tlak na Turecko a Líbyu v otázkach námorných zón a budúcich energetických projektov v Stredozemnom mori.
Od uzavretia líbyjsko-tureckej dohody v roku 2019 Grécko udelilo konzorciu vedenému spoločnosťou Chevron licenciu na vyhľadávanie ložísk zemného plynu pri Kréte a usilovalo sa o uzavretie samostatnej dohody s Líbyou o vymedzení ich námorných zón.
Gerapetritis podľa agentúry Reuters v pondelok uviedol, že Atény sú pripravené pokračovať v tomto úsilí. Vyzval Líbyu, aby v rámci politickej transformácie podporovala dobré vzťahy so susednými krajinami v súlade s námornými pravidlami.
Líbya sa pred viac ako desiatimi rokmi počas občianskej vojny rozdelila na súperiace východné a západné správy. Stalo sa tak po povstaní podporovanom NATO, ktoré zvrhlo dlhoročného líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího. Dohodu medzi Líbyou a Tureckom uzavrela medzinárodne uznávaná líbyjská vláda so sídlom v Tripolise na západe krajiny. Súperiaca východná vláda pod vedením vojenského veliteľa Chalífu Haftara však jej schválenie celé roky odmietala.
Podpora Turecka bola rozhodujúca pri odrazení útoku Haftarových síl na Tripolis v rokoch 2019 – 2020. Vzťahy sa však v posledných rokoch postupne zlepšovali. Tureckí predstavitelia pravidelne navštevujú Benghází, faktické hlavné mesto východnej správy, a Turecko výrazne investuje do stavebníctva a ďalších odvetví, uzavrela agentúra Reuters.