Brusel 8. júna 2026 – Európska komisia navrhne v rámci nadchádzajúcej revízie systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS) zavedenie odvetvových „záložných“ referenčných hodnôt, ktoré sa budú používať pri výpočtoch bezplatného prideľovania emisných kvót, a to s cieľom reagovať na obavy vyjadrené niektorými odvetviami. Informoval o tom portál spoločnosti Argus, poskytovateľa informácií o trhu, cenových odhadov a analýzy údajov pre globálne trhy s energiou a komoditami.
Komisia by mala mať „špecifické oprávnenie“ na stanovenie takýchto sektorovo špecifických benčmarkov na roky 2026 – 2030, vrátane metodiky ich výpočtu, uviedla 3. júna expertná skupina pre zmenu klímy pri riaditeľstve Komisie pre klímu v dokumente, s ktorým sa oboznámil Argus. Revidovaná metodika by sa mala začať uplatňovať čo najskôr, „aby sa zabezpečila včasná a účinná podpora“ dotknutých odvetví, uviedla skupina.
Náhradné benčmarky sú predvolené referenčné hodnoty účinnosti, ktoré sa uplatňujú v prípade, ak nie sú k dispozícii referenčné hodnoty uhlíkovej intenzity pre konkrétne výrobky – používané na výpočet bezplatných emisných kvót v rámci systému EÚ ETS. Navrhovaná revízia náhradných referenčných hodnôt pre teplo a palivá, ktorú Komisia predložila v rámci konzultácie minulý mesiac, by znížila bezplatné kvóty na tonu výrobku približne o 34 %.
Skupina krajín EÚ vyjadrila obavy, že súčasná náhradná metodika je nerealistická z hľadiska fyzických možností, keďže mnohé postihnuté zariadenia naďalej využívajú výrobu tepla na báze fosílnych palív z dôvodu technologických obmedzení alebo nedostatku nákladovo efektívnych alternatív. Podobné obavy vyjadrili aj priemyselné skupiny, poznamenal Argus.
V odvetviach s minimálne 30 čiastkovými zariadeniami by sa mohli vypracovať odvetvové náhradné benčmarky, zatiaľ čo pre ostatné odvetvia by sa zachovali všeobecné náhradné hodnoty. Tieto referenčné hodnoty by sa vypočítavali s ohľadom na emisie za roky 2021–2022 dosiahnuté 10 % najúspešnejších subjektov v daných odvetviach.
Podľa dokumentu by to vytvorilo potrebu ďalších 20 až 25 miliónov bezplatných emisných kvót v rámci systému ETS, hoci by to pravdepodobne nespôsobilo zmenu medziodvetvového korekčného faktora (CSCF). CSCF zabezpečuje, že celkové množstvo bezplatných emisných kvót pridelených v rámci systému ETS neprekročí celkový emisný limit pre daný rok.
Ťažba zemného plynu, keramických obkladov a dlaždíc, ťažba surovej ropy a preprava potrubím by boli odvetviami, ktoré by si počas celého päťročného obdobia vyžiadali najväčšie množstvo dodatočných bezplatných emisných kvót, a to v počte 6,7 mil., 5,9 mil., 3 mil. a 5 mil.
Poverenie Komisie na zavedenie týchto zmien bude predstavené v rámci širšieho preskúmania systému ETS, ktoré sa má uskutočniť 15. júla., uzavrel portál argusmedia.com.