Oslo 8. júna 2026 – Európski priemyselní odberatelia sa naďalej zdráhajú uzatvárať dlhodobé zmluvy na dodávky LNG, napriek očakávaniam, že tento región bude čoraz viac závislý od dovozu plynu, uviedli na konferencii konzultačnej spoločnosti Wood Mackenzie s názvom „Plyn, LNG a budúcnosť energetiky“ účastníci trhu. Informovala o tom spoločnosť Montel, poskytovateľ informácií, správ, údajov a analýz o energetickom trhu.
Odberatelia a obchodníci poukázali na otázky týkajúce sa budúceho dopytu po plyne, regulácie a konkurencieschopnosti ako na kľúčové prekážky pri uzatváraní dlhodobých zmlúv, pričom zdôraznili aj neistotu spôsobenú vojnou v Iráne.
Samotný WoodMac očakáva, že Európa bude v nadchádzajúcich desaťročiach čoraz viac závislá od LNG, keďže domáca ťažba a dovoz cez plynovody klesali rýchlejšie ako dopyt po plyne. Súčasne uviedol, že uzavretie Hormuzského prielivu, ktorý zabezpečoval 20 % celosvetových dodávok, neznamenalo len odstránenie LNG z trhu, ale aj „odstránenie istoty“.
Volatilita je novým štandardom, onštatovala Kateryna Filippenko, riaditeľka výskumu globálnych trhov so zemným plynom v spoločnosti Wood Mackenzie. Otázkou pre kupujúcich, investorov a tvorcov politík podľa nej je, či sú ich portfóliá a stratégie dodávok dostatočne odolné, aby niečo z tejto volatility absorbovali.
Priemyselní spotrebitelia čelia značnej neistote týkajúcej sa budúceho dopytu po plyne v súvislosti s rozvojom elektrifikácie a alternatívnych technológií, uviedol podľa Montelu Clemens Karg, viceprezident pre nákup plynu v nemeckej chemickej skupine BASF. „Dlhodobé zmluvy považujeme za výhodu. Je však potrebné zmierňovať riziká. Musíte byť schopní hrať globálnu hru so zmluvami,“ poznamenal. Európa je teraz tiež „úplne vystavená globálnemu trhu so zemným plynom“, dodal s tým,, že prerušenie dodávok LNG z Blízkeho východu v dôsledku vojny vyvolalo ďalší globálny cenový šok v energetike, a to len štyri roky po tom, čo ho spôsobila ruská invázia na Ukrajinu.
BASF pokrýva približne 30 % svojej spotreby plynu prostredníctvom LNG, ale je nepravdepodobné, že by tento podiel výrazne zvýšil pre neistotu ohľadom budúcich vzorcov spotreby a vývoja globálneho trhu, povedal Karg.
Nevidno, že by veľa ľudí podpisovalo dlhodobé zmluvy, podporil tento názor Mark Simons, vedúci oddelenia získavania plynu vo francúzskej energetickej spoločnosti TotalEnergies.
Nejasný zostáva aj postoj Európy k plynu, povedal Anton van Heesewijk, vedúci oddelenia stratégie v obchodnej spoločnosti Jera Global Markets. „Z hľadiska politiky nie je Európa veľmi jasná. Chcú plyn alebo nie?“ položil otázku s poukázaním na ciele EÚ v oblasti ekologickej transformácie, ktoré počítajú s energetickým systémom založeným najmä na dominancii veternej a solárnej energie do konca tohto desaťročia, uzavrel portál montelnews.com.