Moskva 3. mája 2024 – Ruský plynárenský gigant Gazprom sa v minulom roku prepadol do čistej straty 629 miliárd rubľov. V roku 2022 ešte hospodáril s čistým ziskom 1,2 bilióna rubľov. Vo štvrtok (2. 4.) to s odkazom na oznámenie firmy napísala agentúra Reuters. Na výsledku sa negatívne prejavilo okrem iného aj zníženie predaja plynu do Európy o viac ako polovicu. Analytici, ktorých oslovila agentúra Interfax, odhadovali, že spoločnosť vykáže zisk 447 miliárd rubľov. Pre podnik je to prvá strata za viac ako 20 rokov. Informovala o tom agentúra ČTK.
Vývoz plynu z Ruska do Európy, ktorá bývala jeho hlavným exportným trhom, prudko poklesol kvôli politickým dôsledkom konfliktu na Ukrajine. Gazprom má monopol na dodávky plynu do zahraničia a stal sa najciteľnejšou obeťou západných sankcií. Firma sa tiež zapojila do rozsiahleho programu dodávok zemného plynu miestnym domácnostiam.
Gazprom podľa Reuters uviedol, že v roku 2023 utrpel čistú stratu z predaja 364 miliárd rubľov. V roku 2022 dosiahol zisk 1,9 bilióna rubľov.
Celkové tržby spoločnosti vlani klesli na 8,5 bilióna rubľov z 11,7 bilióna rubľov v roku 2022.
Podľa výpočtov agentúry Reuters sa dodávky zemného plynu od Gazpromu do Európy v roku 2023 prepadli o 55,6 % na 28,3 bcm. Gazprom nezverejňuje vlastné štatistiky vývozu od začiatku roka 2023.
„Celoročný hrubý prevádzkový zisk EBITDA vo výške 7,2 miliardy dolárov (6,7 mld. €) bol najhorší za posledných 22 rokov, odkedy spoločnosť v roku 2002 vykázala 7,6 miliardy dolárov,“ uviedol analytik Ronald Smith z moskovskej maklérskej spoločnosti BCS Global Markets.
Výsledky poukazujú na dramatický úpadok Gazpromu, ktorý bol od rozpadu Sovietskeho zväzu jednou z najmocnejších ruských spoločností, často využívanú ako páka pri riešení sporov so susedmi, napríklad s Ukrajinou a Moldavskom. Podľa analýzy Reuters predstavuje minuloročná strata prvú ročnú stratu Gazpromu od prelomu 90. rokov a začiatku nového tisícročia, keď firmu v roku 2001 prevzal spojenec prezidenta Vladimíra Putina, Alexej Miller.
Spoločnosť, ktorá teraz sídli v Petrohrade, utrpela koncom 90. rokov veľké straty po tom, ako sa zadĺžila v cudzích menách. Tento dlh sa neskôr v rubľovom vyjadrení nafúkol v dôsledku finančnej krízy v roku 1998, uzavrela ČTK.