Paríž 23. apríla 2026 – Ak by sa vojna v Perzskom zálive skončila hneď teraz, úplné zotavenie svetového trhu so zemným plynom by mohlo trvať pol roka až rok. Avšak zmeny by mohli mať štrukturálnejší charakter, ak by konflikt trval šesť mesiacov alebo dlhšie, čo by viedlo k zníženiu potrebných investícií do ťažby a spracovania, uviedol v stredu (22. 4.) generálny tajomník Fóra krajín vyvážajúcich plyn (GECF) Philip Mshelbila na parížskej konferencii zameranej na Afriku. Informoval o tom portál spglobal.com.
Vojna, ktorá výrazne obmedzila dodávky LNG cez Hormuzský prieliv a priamo zasiahla energetickú infraštruktúru, narušila trhy so zemným plynom v krátkodobom a strednodobom horizonte, poznamenal Mshelbila. V krátkodobom horizonte bol dôsledkom masívny nárast cien, čím sa trh vrátil k volatilite t roku 2022“ po ruskej invázii na Ukrajinu, dodal.
To zmenilo dynamiku ponuky a dopytu, pričom sa pred vojnou očakávalo, že trh s plynom sa tento rok preklopí do prebytku, dodal. „Je zrejmé, že tento konflikt to ovplyvnil. Nie je jasné, či ide len o odklad, alebo či k tomuto prebytku nikdy nedôjde,“ upozornil Mshelbila.
Z dlhodobého hľadiska budú podľa neho celkové dôsledky závisieť od rozsahu škôd a dĺžky trvania, pričom ďalšie útoky na infraštruktúru v Perzskom zálive alebo dokonca uzavretie úžiny Báb el-Mandáb, ktorá je pre Saudskú Arábiu životne dôležitou trasou pre vývoz ropy cez Červené more, pravdepodobne zhoršia vyhliadky.
„Veríme, že ak by sa celý tento konflikt vyriešil dnes, svet by sa pravdepodobne rýchlo zotavil,“ povedal Mshelbila. „Áno, škody boli spôsobené, ale za ďalších šesť mesiacov, rok, dôjde k zotaveniu,“ odhadol podľa spglobal.com. V prípade trvania konfliktu šesť mesiacov alebo dlhšie, by mohlo prísť k ďalším štrukturálnym zmenám v energetickej dynamike, napríklad k návratu uhlia alebo rýchlejšiemu prechodu na OZE, dodal Mshelbila s tým, že investičné harmonogramy sa už prehodnocujú a konečné investičné rozhodnutia odkladajú.
GECF odhaduje, že v nasledujúcich 30 rokoch bude celosvetovo potrebných 11 až 12 bil. USD na investície, aby sa uspokojil predpokladaný rast dopytu po zemnom plyne, z čoho 95 % pripadá na ťažbu. V dôsledku toho by „impulzívne reakcie“ na krízu a rastúce kapitálové náklady by mohli posunúť éru zemného plynu do budúcnosti.
Mshelbila pripomenul obrovský potenciál Afriky pri uspokojovaní dopytu pri obmedzených dodávkach z Blízkeho východu, vzhľadom na obrovské zásoby plynu v Alžírsku, Líbyi, Egypte, Nigérii, Mozambiku a ďalších krajinách.
„Pre africké krajiny vyvážajúce plyn vytvárajú vyššie svetové ceny plynu nové príležitosti,“ povedal s tým, že kontinent v súčasnosti ťaží len na 40 % svojej celkovej kapacity, pričom africké skvapalňovacie zariadenia a plynovody nie sú plne využité. „Zásoby sú, ťažba však nie,“ konštatoval Mshelbila, podľa ktorého sa preto schopnosť obsadiť trh, európsky alebo ázijský, v krátkodobom horizonte sa nevyužíva.
Vyzval africké krajiny, aby podporovali investície do ťažby, budovali prepojené cezhraničné potrubné systémy, zvyšovali hodnotu prostredníctvom zariadení na spracovanie plynu a petrochemických zariadení a rozširovali cezhraničnú infraštruktúru pre LPG, uzavrel portál spglobal.com.